Foto: TASR/Henrich Mišovič

Politik s intuíciou

Ján Slota: Štátnosť sme ľahko získali – ľahko ju môžeme stratiť

Ľudovít Števko, Pavel Kapusta

Patrí medzi zakladajúcich členov obnovenej Slovenskej národnej strany. Isté dobre známe médiá ho označujú za nepriateľa Maďarov, za nacionalistického politika nacionalistickej strany, pričom zdôrazňujú hanlivý význam slova nacionalizmus.

Mnohí si pritom zamieňajú jeho tvrdú kritiku iredentistickej maďarskej politiky za nepriateľský vzťah k Maďarom. Nemá však význam polemizovať s tým, čo sa píše so zjavným zámerom škodiť. Politika ako stará minca má svoj rub a líce. Na rube sa skrýva všeličo - nečisté úmysly, intrigy, ohováranie, krivé obvinenia zo zištných dôvodov alebo za peniaze, ktoré sú, žiaľ, meradlom hodnôt. Slovensko ho pozná ako politika priamej reči. Nekľučkuje, neskrýva sa, neuteká pred žeravými témami, údery iba vracia. Hovorí zápalisto, otvorene i nepríjemne, ale vždy z presvedčenia o svojej pravde. Neraz sa potvrdilo, že má dobrú intuíciu - už pred rokmi predvídal a presne špecifikoval postupné kroky maďarskej iredenty namierené proti suverenite Slovenskej republiky. Žiaľ, jeho slová sa znepokojujúco napĺňajú. Predseda SNS Ján Slota.

Ľudia, ktorí vás dobre poznajú, tvrdia, že ste iným človekom ako vás vykresľujú médiá. Vraj ste ľudomil, pomáhate ľuďom v núdzi, dávate peniaze na det­skú onkológiu. Prečo sa to o vás nevie? Prečo o tom nechcete hovoriť?
Ak niekto niekomu pomáha z úprimnej snahy, nerobí to preto, aby sa tým chválil. Je veľmi trápne, ak niekto venuje na dobročinné účely pár korún a sú pri tom kamery všetkých televízií. Neprekážalo mi, ak sa nepísalo o tom, že ako primátor som nebral nijaký plat, že som ponúknutú odmenu 460-tisíc korún venoval pre mentálne postihnuté deti a neprekáža mi, ak sa o tom nehovorí ani teraz. Radšej uzavrime túto kapitolu.

V médiách sa vytvára o vás obraz, akoby ste boli najbohatším mužom na Slovensku. Ako je to vlastne? Je faktom, že vo zverejnenom zozname päťdesiatich najbohatších ľudí v republike vaše meno nefiguruje...
Hociktorý riaditeľ banky alebo väčšieho podniku je odo mňa bohatší, a to už nehovorím o miliardároch, ktorí majú blízko k niektorým politickým stranám, a niektorých ľuďoch vo vedení politických strán, prípadne o tých politikoch, čo majú účty v zahraničných bankách a ukazujú sa v starom aute. Posudzovať bohatstvo podľa toho, aké má kto auto, je nezmysel. Čo mám, to mám, tým sa netajím, a na rozdiel od iných si to viem užívať.

Poďme k politike. SNS je najstaršou politickou stranou na Slovensku - to je zaväzujúce. Prečo by vás mali Slováci voliť?
Slovenská národná strana bude mať 140 rokov a počas celého tohto obdobia presadzovala svoj základný programový cieľ: sa­mostatnosť Slovenskej republiky, sebaurčovacie právo slovenského národa a obrana národno-štátnych záujmov. Sme konzervatívna národná strana - záleží nám na prosperite štátu a slovenského národa, preto nikdy nebudeme slúžiť cudzím záujmom. Naše krédo je služba národu a slovenskej štátnosti.

Dnes nemusíme bojovať za sebaurčovacie právo, máme samostatnú Slovenskú republiku - aj zásluhou SNS. A predsa sa v tomto čase hovorí o ohrození našej suverenity zo strany súčasnej maďarskej vládnej garnitúry, ktorá prijala kontroverznú novelu zákona o dvojakom občianstve. V čom spočíva to ohrozenie?
Nebezpečenstvo tkvie v historickej paralele, v udalostiach, ktoré sa odohrali v tridsiatych rokoch v Nemecku, keď Nemci udeľovali štátne občianstvo rakúskym a poľským občanom a aj občanom vtedajšieho Českosloven­ska. Prvé výstrely 2. svetovej vojny v poľskom Gdansku boli pod záštitou tohto zákona - Hitler išiel ochraňovať záujmy svojich občanov v Poľsku. Slovenskí občania maďarskej národnosti, ktorí žijú u nás, by mali dostávať v masovom meradle maďarské občianstvo, čo je v terajšom demokratickom usporiadaní Európy prinajmenšom neobvyklé. Občianstvo sa totiž udeľuje individuálne ľuďom, ktorí majú počas istého obdobia trvalý pobyt v danom štáte. Maďarský zákon túto medzinárodne akceptovanú zvyklosť ignoruje, čo pochopiteľne vyvoláva našu nedôveru.

Už dávno pred prijatím zákona o dvojakom občianstve tu boli určité signály, ktoré narúšali naše normálne susedské vzťahy s Maďarskom. Neboli to iba hanlivé výroky maďarských politikov na adresu Slovákov, ale aj konkrétne provokačné akcie...
To, že nedávno pochodovali po našom území maďarskí gardisti v nyilašovských uniformách a v Kráľovskom Chlmci kládli veniec k pamätníku Viedenskej arbitráže, bola neslýchaná provokácia, a tá má pokračovanie v maďarskej legislatíve, konkrétne v zákone o dvojakom občianstve.

Čo možno očakávať od vládnutia Fideszu, ktorý zvíťazil v maďarských voľbách s obrov­skou podporou tamojšej verejnosti?
Fidesz je nacionalistická strana tolerujúca extrémizmus vo svojich radoch a v spojení s neonacistickým Jobbikom predstavuje vážne nebezpečenstvo nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu. Nie je to len môj názor, podobne sa vyslovili nemeckí a rakúski politológovia.

Ako hodnotíte reakcie na spomínaný zákon o dvojakom občianstve na politickej scéne?
Dnes sú reakcie na maďarský zákon nielen u nás, ale aj v zahraničí jednoznačne záporné. Musím zdôrazniť, že na tieto pripravované kroky proti slovenskej zvrchovanosti v intenciách Viedenskej arbitráže som upozorňoval už pred desiatimi rokmi. Nikto to nebral vážne, naopak, všetci nás odsudzovali, že vyvolávame napätie v sloven­sko-maďarských vzťahoch, že vyťahujeme tú povestnú maďar­skú kartu. A zrazu sa tí istí ľudia zobúdzajú, akoby spadli z duba. Zhodou okolností to prebudenie prišlo tesne pred voľbami a všetci včerajší kritici SNS sa odrazu cítia národovcami a ochrancami slovenskej štátnosti.

Znamená to, že terajšie postoje slovenských politických subjektov sú viac predstierané ako úprimné?
Toto je len predvolebný humbug - po voľbách všetko zhasne. Zaujímavé sú však reakcie exministra Kukana aj dnešného ministra Lajčáka - a nakoniec aj premiéra. Z ich vyjadrení, napriek tomu, že upozorňujú na nebezpečný precedens prijatia maďarského zákona o občianstve, cítim podliezanie Viktorovi Orbánovi, ktorý sa arogantným spôsobom odmietol stretnúť s Robertom Ficom. Čudujem sa nášmu premiérovi, že trvá na schôdzke s Orbánom aj po tomto odmietnutí, a najmä ak vie, že Orbán sa už stretol s Csákym. To je zo strany maďarského predstaviteľa nevídaná hrubosť. Prečo sa teda má náš premiér stretávať s Orbánom, pre ktorého je relevantná politická sila na Slovensku SMK a Pál Csáky, a nie predseda vlády Slovenskej republiky?

Aký postoj by ste k aktuálnemu problému zaujali vy, povedzme, keby ste boli v pozícii predsedu vlády?
Určite by som zaujal tvrdší postoj. Po prijatí zákona o dvojakom občianstve by som stiahol nášho veľvyslanca v Budapešti na neurčité obdobie. Ak by maďarská strana podnikla ďalšie jednostranné kroky proti Slo­vensku, vypovedal by som maďarského veľvyslanca a prípadne zrušil slovensko-maďar­skú zmluvu o priateľstve a dobrých susedských vzťahoch, pretože Maďari túto zmluvu nerešpektujú, vysmievajú sa nám. Extrémistické šovinistické skupiny z Maďarska sa voľne pohybujú na našom území, nikto im v tom nebráni, nikto ich nekontroluje, veď máme voľné schengenské hranice. Slovenská národná strana by obmedzila pohyb takýchto osôb na našom území tým, že by zaviedla čiastočnú kontrolu na hraniciach s Maďarskom. To by bol praktický krok proti pokusom o zavlečenie iredentizmu na južné Slovensko, proti pokusom vyvolať etnický konflikt. Okrem toho, mali by sme zbúrať všetky pamätníky a sochy, reprezentujúce iredentizmus, fašizmus a protislovenské idey na našom území. Len si spomeňme - v Košiciach nám Maďari postavili sochu Rákociho, ktorý vyvraždil so svojimi hordami tisíce Slovákov a pridal sa k Turkom. V Rožňave stojí socha Lajosa Kossutha, nepriateľa slovenského národa, a v obciach i mestách južného Slovenska nájdete ďalšie pamätníky maďarskej rozpínavosti.

Neboli by rozhodnutia, o ktorých hovoríte, pre Európsku úniu prisilná káva? Neeskalovali by ešte viac napätie medzi Slo­venskom a Maďarskom?
A neboli prisilnou kávou vyjadrenia Viktora Orbána na predvolebných zhromaždeniach, keď hovoril o virtuálnych hraniciach, o zjednotení maďarského národa naprieč hranicami? Citujem: „Ešte nikdy neboli Maďari tak blízko k zjednoteniu ako teraz. Spoločenstvo Maďarov Karpat­skej kotliny je iba otázkou času, je to jeden z hlavných programov Fideszu a Jobbiku. Tento štát s virtuálnymi hranicami s počtom 15 miliónov obyvateľov vznikne a Slováci nezmenia na tom vôbec nič, budú v tomto procese iba štatisti. Dvojaké štátne občianstvo je iba prvý krok k uskutočneniu veľkého sna Maďarov - zjednoteniu národa." To sú mrazivé slová a veľmi mi pripomínajú prejavy jedného pána, ktorý si hovoril vodca tretej ríše.

Slovenský parlament prijal ako reakciu na kontroverzný maďarský zákon novelu zákona o štátnom občianstve SR, ktorá hovorí o odobratí slovenského občianstva žiadateľom, ktorí dostanú maďarské občianstvo...
Tento zákon bol logickou reak­ciou na maďarský zákon. Ten však ani zďaleka nerieši všetko. Ak zoberieme naše štátne ob­čianstvo tým príslušníkom ma­ďarskej národnosti, ktorí požiadajú o maďarské, títo ľudia síce nebudú môcť pracovať v štátnej správe, nebudú môcť voliť, ale zostanú tu, môžu pôsobiť na Slo­vensku ako piata kolóna. Bude jednoduché manipulovať ich z Budapešti.

Aké ďalšie kroky teda navrhujete?
Musíme rozmýšľať nad bojaschopnosťou našej armády, lebo v tomto čase nie sme schopní ubrániť Slovensko v prípade, ak by niekto pod zámienkou, že ide chrániť svojich občanov, vtrhol na naše územie.

S tým vtrhnutím to myslíte vážne?
Pravdaže. Prečo má Orbán vo svojej kancelárii mapu veľkého Uhorska? Z nostalgie? Čo sa za tým skrýva? Pre maďarskú politiku je príznačné, že sa nikdy nezmieri s terajšími hranicami. Predstavme si situáciu, že by nemecký kancelár zrušil kapituláciu tretej ríše a v intenciách veľkonemeckej ríše by žiadal naspäť územia, ktoré získal v 2. svetovej vojne. Takisto by mohli chcieť obnoviť Turci Osmanskú ríšu na úkor Bulharska, Rumunska, Grécka, Srbska. Zvrátené myslenie, ako ho poznáme z prejavov maďarských politikov, patrí do 19. storočia - v 21. storočí nemá miesto. Ale musíme s tým rátať. Každý štát, ktorý si nechráni integritu svojho územia, mi pripomína otca, ktorý sa nestará o svoju rodinu.

Maďarsko však nie je Nemecko z konca 30. rokov minulého storočia. Je to slabý štát s nízkym ekonomickým potenciálom a po­tom je tu Európska únia, ktorej členmi sú oba susediace štáty - Slovensko aj Maďarsko. Ne­myslíte si, že tieto faktory budú hlavnou brzdou maďarskej rozpínavosti?
Na Európsku úniu sa pozerám skepticky, lebo sa nevie postarať sama o seba. Hrozí kolaps eurozóny - to je hlavný problém Európskej únie, nie problém ako si poradiť s maďarským šovinizmom či potrianonskou traumou, o ktorej Maďari nepretržite hovoria. Samozrejme, nijaký štát Európskej únie si neželá na európskom teritóriu vojenský konflikt, ale môže tu byť tretia sila, podstatne väčšia, ktorej by vyhovovalo, aby v strednej Európe nebol pokoj.

Tretia sila má však vlastné ­problémy, nemyslíte?
To je pravda, za veľkou mlákou majú s deficitom štátneho rozpočtu a infláciou väčšie problémy, ako ich má Európa. Američania si vytlačili celé vagóny dolárov a z toho množstva papierikov, ktoré pustili do obehu, len desať percent je krytých hmotnými statkami a prácou. Práve preto by tu mohla byť snaha vyvolávať problémy inde. V americkom Kongrese je dosť silná maďarská loby, ktorej záleží na obnove veľkého Maďarska. V tom vidím nebezpečenstvo. Som presvedčený, že by sme sa mali viac starať o obranyschopnosť štátu.

Nie sú úvahy o nebezpečenstve viac-menej hypotetické? Naozaj si viete predstaviť reálnu hrozbu pre slovenskú štátnosť?
Zákonodarstvo Európskej únie je nadradené národnému zákonodarstvu, to je známe. Zákony EÚ môžu byť využité v prospech regionálnych inštitúcií na južnom Slovensku, mohli by teda zabezpečiť vyhlásenie referenda o politickej autonómii. Bol by to podľa kosovského vzoru prvý krok k neskoršiemu vyhláseniu samostatnosti tohto územia.

Čo vás konkrétne vedie k takýmto úvahám?
Bývalý poradca albánskeho ministra zahraničných vecí Koco Danaj povedal: „Nový albánsky štát, ktorý bude zahŕňať Albánsko, Kosovo, ďalšie časti Srbska, Čiernej Hory, Mace­dónska a Grécka s albánskym obyvateľstvom, by sa mal sformovať do roku 2013." Vraj treba dať Albáncom v susedných štátoch možnosť, aby sa vyjadrili v referende, či chcú žiť v novom štáte, vo veľkom Albánsku. To, o čom sa otvorene hovorí v Albánsku, a pravdepodobne špekuluje aj na medzinárodných fórach, sa môže realizovať aj na južnom Slovensku, v Sedmo­hradsku, vo Vojvodine a inde. Slovensko je najslabším článkom reťazca, a preto sme prví na rade. Mali by sme sa poučiť z histórie a nie slepo dôverovať Európskej únii. Veď Slovensko bolo počas svojej existencie viackrát napadnuté z juhu, či to už boli hordy Bélu Kúna, obsadenie južného Slovenska fašistickými horthyovskými bandami alebo invázia armád Varšav­skej zmluvy v roku 1968, v ktorej nechýbalo maďarské vojsko.

Napriek tomu podľa mediálneho obrazu, ktorý sa o vás vytvára, Slota je ten, čo útočí na Maďarov. Pritom niektoré zahraničné médiá si už všimli, že Slota iba odpovedá na maďarské provokácie...
Napríklad noviny Die Presse sa vyjadrili, že Slota iba vždy na niečo reaguje. Lebo my nechodíme do Maďarska, aby sme provokovali a značkovali si územie staroslovenskej Panónie, kde žili a mali svoje kniežatstvo naši predkovia, panovníci Pribina a Koceľ. Z druhej strany však k nám chodia nielen neofašistické gardy, ale aj politici s nečistými úmyslami. Veď my by sme mohli od Maďarov požadovať, aby nám podľa medzinárodného práva vrátili nakradnuté umelecké pamiatky, ktoré počas stáročí odvliekli do svojich múzeí. Lenže my sme až samovražedne ústupčiví.

Nemôže sa zopakovať história, keď po voľbách roku 1998 bolo SMK pomerne vplyvnou súčasťou vládnej koalície? Často sa aktualizovala staršia Mináčova myšlienka, že slovenská vláda visela na šnúrkach Durayových gatí...
Myslím si, že po voľbách by zostavovatelia novej vlády nemali ani len uvažovať o možnosti rokovania s SMK a stranou Most-Híd. Ak by k tomu naozaj prišlo, hodnotil by som to ako vlastizradu.

SNS je za posledné dva-tri roky najviac kritizovanou slovenskou politickou stranou, na ktorú sa sa najviac útočí. Čomu to pripisujete?
Pre celosvetový neoliberalizmus je príznačné, že národné sily sú zábranou ich veľmocenských plánov a robia všetko pre ich likvidáciu. Nie náhodou sa zo zahraničia nalieva do tretieho sektora na Slovensku 300 miliónov korún. Ide o to, rozleptať národné povedomie, vychovať kozmopolitnú generáciu, ne­schopnú národného cítenia. SNS je prekážkou pre tieto plány. Prostredníctvom niektorých politických strán, a viete o kom hovorím, sa pôsobí na mládež aj takými lákadlami, ako sú mäkké drogy.

Ku kritikom sa však pridávali aj vaši koaliční partneri...
Bohužiaľ, je smutné, že sa aj naši koaliční partneri pripojili ku kydaniu na Slovenskú národnú stranu, ale zdá sa, že už pochopili, že urobili koalícii a tým aj sebe medvediu službu, že to bola zásadná chyba.

V prípade ĽS-HZDS to nie je isté. Vladimír Mečiar o vás pre médiá nedávno povedal čosi nepekné...
Nechcem to rozvádzať, pretože to nemá zmysel. Jediný rozdiel medzi mnou a koaličnými partnermi je ten, že ja ich neohováram. Tomu starému pánovi prajem dobré zdravie, aby sa dožil čo najdlhšieho veku, ale aby sa pozrel aj na vlastné problémy, napríklad na nedávny škandál na ministerstve pôdohospodárstva.

Ukazuje sa, že šarvátky vnútri koalície tesne pred voľbami sú kontraproduktívne. Ani jeden z vašich partnerov tým nič ne­získal, práve naopak, získala opozícia. Svojho času ste povedali, že strana Most-Híd vznikla preto, lebo si to želal Smer ako zábezpeku do budúcnosti, aby mal s kým vládnuť. Zaujímavé je, že sa v tom zhodujete s Pálom Csákym. Trváte ešte na svojom vyjadrení?
Nebudem to širšie komentovať, len opakujem: kto pôjde do vlády s maďarskými etnickými stranami, je vlastizradca. Osem rokov tu rozkrádali štát - Bugár bašoval s Világim zo Slovnaftu - to nikto nevidí?

Aká je vaša predstava, s kým by ste prípadne mohli vytvoriť koalíciu po voľbách?
Parlamentná demokracia je vraj o počtoch, nie o politickom presvedčení. Osobne však absolútne vylučujem spoluprácu s SMK a stranou Híd. Veľmi diskutabilný partner by bol pre nás novo­vzniknutý internetový subjekt SaS, pretože nikdy nebudeme súhlasiť s homosexuálnymi manželstvami a legalizáciou mäkkých drog. Pár dobrodruhov zo SaS hrá na nízke pudy voličov - s takýmto absurditami sa nedá zmieriť.

Nedávno sa v Bratislave konal tzv. Dúhový pochod gayov a lesbičiek, ktorý sa vraj má stať na Slo­vensku novou tradíciou. Váš postoj k homosexuálom je zná­my - prečo ste proti uzákoneniu registrovaných partnerstiev a mož­nosti vychovávať deti v tzv. homosexuálnych rodinách?
Osobne nemám nič proti homosexuálom, pozerám sa nich ako na chorých ľudí. Prekáža mi však, že sa ľuďom tejto sexuálnej orientácie dáva taký enormný mediálny priestor. Nikto ich predsa dnes už neodsudzuje. Nech majú svoj súkromný život, svoje kluby, ale nevidím dôvod, aby sa homosexualita, ktorá má blízko k pedofílii, verejne propagovala, aby sa ňou toľko zaoberala európska kresťanská kultúra. Tento trend je pre SNS neprijateľný, nemôže pre našu civilizáciu znamenať nič pozitívne. Rovnako ma irituje, keď sa v niektorých krajinách znižuje prah citlivosti k trestným činom pedofílie. Považujem za zvrátené, aby dvaja ľudia rovnakého pohlavia uzatvárali manželstvá a mohli si adoptovať a vychovávať deti. Preboha, veď nemôžeme vychovávať homosexuálov, nemôžeme sa stať všetci homosexuálmi! Kam to smeruje - k zániku ľudskej civilizácie? Rodina ako základná bunka spoločnosti je založená na spolužití muža a ženy, teda dvoch jedincov opačného pohlavia. Tento kresťanský princíp nie je v rozpore s princípom prírody.

V súvislosti s ľudskými právami sa hovorí o diskriminácii homosexuálov. V denníku SME sa objavili články, ktoré obhajovali rovnosť práv homosexuálov s právami heterosexuálov vstupovať do manželstva a vychovávať deti. Vraj to nijako neohrozí ich zdravý vývoj...
Je to odporné! Kto vlastní tento denník a pre koho píše? Redaktori tohto denníka dostávajú inštrukcie od rôznych zahraničných organizácií, ktoré tu vykonávajú záškodnícku činnosť. Je to banda vyvrheľov. Nemali by tu ani len dýchať slovenský vzduch.

Druhá diskutabilná téma, ktorá je agendou vašej strany, je zavedenie trestu smrti na Slovensku. Prečo ju otvárate?
Pred mesiacom sme usporiadali seminár o tejto problematike, kde sa vyjadrili odborníci, právnici, sociológovia a psychológovia, že za podmienok, aké Slovenská národná strana navrhuje zaviesť do legislatívy trest smrti, je taký zákon pre spoločnosť prínosom. Hovorilo sa tam o osobitne spoločensky nebezpečných zločincoch, spomeniem len prípad mnohonásobného pedofilného vraha Riga, vraždiaceho ohavným spôsobom. Jeho poslednou vraždou bolo znásilnenie štrnásťročného dievčaťa, ktorému rozbil hlavu lešenárskou trubkou. Tento jedinec, ktorého sotva možno nazvať človekom, dostal doživotie a vo väznici v Ilave zavraždil ešte dozorcu. A my sa stále dovolávame humanizmu a ľudských práv týchto jedincov, umiestňujeme ich do ciel so splachovacími záchodmi a televízormi a vydávame ročne milióny na väznenie absolútne nenapraviteteľných, najťažších zločincov, akých nosí táto zem. Kto sa pozerá na humanizmus obetí a ľudské práva pozostalých rodín, na otcov a matky, ktorí do konca života psychicky trpia a často končia v psychiatrických ústavoch!?

Domnievate sa, že trest smrti je priechodný v súčasnej európskej legislatíve, ktorá ho vylučuje?
O treste smrti sa nediskutuje len v Slovenskej národnej strane, takáto diskusia sa vedie v Talian­sku, Bel­gicku, Por­tugal­sku, Fran­cúzsku... Som hlboko presvedčený, že ak by sa v Európskej únii vypísalo referendum o treste smrti, skončilo by sa veľkým úspechom pre celú spoločnosť, ktorá zavedenie trestu smrti do zákonodarstva EÚ považuje za nutnosť. Ak nesiahajú tak ďaleko predstavy politikov, to ešte neznamená, že sú ich predstavy správne, že sú viac ako hlas ľudu. V Európskom parlamente treba vyvolať diskusiu na túto tému - bol by to dobrý začiatok, ako presadiť rozumný zákon o treste smrti.

Keď ste spomenuli Eu­rópsky parlament - vaša zverejnená predstava o usporiadaní tejto inštitúcie je inovatívna a pre malé krajiny ako Slo­vensko zaujímavá. Čo navrhujete?
Európsky parlament je štrukturovaný protinárodne, na báze prevládajúcich politických prúdov vo veľkých štátoch EÚ. Preto cez nášho poslanca Jaroslava Pašku dáme návrh na vytvorenie druhej komory Európskeho parlamentu, v ktorej by boli zastúpené všetky štáty EÚ rovnakým počtom rozhodujúcich hlasov. Bola by to zároveň poistka, aby sa Európska únia nestala superštátom podľa vzoru Spojených štátov amerických.

Stojíme na prahu parlamentných volieb - aký je váš odkaz slovenským voličom?
Vyzývam všetkých Slo­vákov, aby venovali tých pár minút zo svojho voľného času volebnému aktu, aby prišli voliť a ľahkovážne nepremrhali svoju budúcnosť, lebo Slovensko sa nachádza v čase ohrozenia. Myslím to vážne. Lebo ako ľahko sme získali svoju štátnosť, ešte ľahšie ju môžeme stratiť.