Foto: SITA

Dosť mravní?

Eva Zelenayová

„Sme dosť zrelí ... sme dosť rozvážni ... sme dosť mravní..." takto sami seba charakterizovali signatári iniciatívy Za spoločný štát na sklonku roku 1991. Ako prvý podpísal výzvu Milan Lasica, nechýbajú mená ako Magda Vášáryová, Stanislav Radič, Iveta Radičová, Ľubomír Feldek, Fedor Gál či Rudolf Zajac. Bolo to vari prvé samooznačenie za slušných od ľudí, ktorí odmietali vznik samostatnej SR. Akoby chceli odkázať „demokraticky zmýšľajúcim občanom" (im bola výzva smerovaná), že tí, čo sú za samostatné Slovensko, nie sú dosť zrelí, rozvážni, demokratickí a mravní. Bol to prvý útok na slobodu prejavu po nastolení nového režimu, ktorý prekonal metódy komunistickej moci.

Útok na city obyvateľstva je najsilnejšia zbraň mierového sveta. Týmto nástrojom bola vedená aj studená vojna. A je pozoruhodné, že všetky politické strany na Slovensku, ktorým sú ľahostajné národno-štátne záujmy, dodnes používajú vo vzťahu k obyvateľstvu rovnaké metódy, aké použili signatári výzvy Za spoločný štát. V posledných voľbách až príliš zdôrazňovali boj proti korupcii a klientelizmu, čím, samozrejme, vysielali signál, že tí ostatní sú skorumpovaní. Slušnosť a morálka sa ustavičným zdôrazňovaním zo strany pravicových politikov stali akože synonymom pravice a jej sympatizantov. Takouto mediálne vyrobenou morálnou autoritou pravicového zoskupenia sa stal aj františkánsky kňaz Ján Krstiteľ Balázs. Neváhal vládu Mečiara počas panychíd za Róberta Remiáša označiť za ľudí s krvavými paprčami, odsudzovať kardinála Korca preto, že sa stretol s premiérom Ficom, očierňovať biskupa Sokola za jeho údajnú spoluprácu s ŠtB. Kritizoval aj bývalého ministra vnútra Kaliňáka - vraj mu z rezortu unikajú informácie, z ktorých si potom bulvár vytvára senzácie. Tou podľa neho bolo vraj nepravdivé obvinenie františkánov, ktorým Balázs ako predstavený kláštora šéfoval, z pedofílie.

Všetci však vieme, že Ján Krstiteľ Balázs nie je tou autoritou, za akú sa vydával. Ako priznala Iveta Radičová, už dlhšie s ňou spolupracuje, je jej „poradcom". Dokonca aj spovedníkom. Na tom by nebolo nič pozoruhodné, keby zotrval v pozícii kňaza. Kňazské rúcho si vyzliekol práve kvôli novej premiérke. Pritom pred prezidentskými voľbami sa v jej prospech voličom prihováral ako kňaz. Na rehoľníka síce nezvyčajne drsným slovníkom, ale ten už akosi patril k nemu. A k pravici. „Na Slovensku sme si už zvykli, že agresivita, útočenie a konfrontačný štýl patrí k politickému zápasu," povedal vtedy Balázs na adresu vtedajšieho protikandidáta Radičovej, pričom svoju Ivetu vyzdvihol ako kandidátku, „ktorá ukázala, že k politike môže a musí patriť slušnosť, noblesa a politická kultúra". O Gašparovičovi hovoril ako o človeku, z ktorého „musí byť slušnému človeku zle". Ako má byť veriacemu človeku z Balázsa? Balázs dal predsa sľub Bohu a vzal ho späť! Nikto ho nenútil vstupovať do kňazského stavu, veď v roku 1989 mal 23 rokov! Otvoril sa mu slobodný svet, v ktorom mohol realizovať svoje sny a túžby. Ukazuje sa, že vyše dvadsať rokov podvádzal cirkev, zneužíval ju na ciele zhodné s cieľmi politikov, pre ktorých bol schopný zradiť Boha. Aký kredit môže mať Radičovej vláda, ak sa Balázs stal šéfom jej poradcov? A aký kredit má ona sama? Aký kredit má pravica? Ozaj, a čo na to kresťanskí demokrati? Čo na to Lipšic? Figeľ? Napokon, načo sa takto pýtať, keď predstavitelia súčasných vládnych strán tvrdia, že sú si veľmi blízki? Sulík či Figeľ, všetko jedno.

Odpoveď na otázku, prečo voľby dopadli tak, že nám vládnu ľudia bez úcty k sebe, bez škrupúľ, bez hanby, bez svedomia, sa dá nájsť v diskusných príspevkoch k článkom o dvojici Radičová - Balázs. Je to smutné čítanie, lebo prezrádza, aký je národ vygumovaný, pohltený konzumnou kultúrou, bez koreňov, morálky, bez úcty k hodnotám. Vyháňanie sôch svätých Cyrila a Metoda, kráľa Svätopluka a stavanie čumilov a im podobných kreatúr je výsledkom nekultúrnosti národa. Vraví sa, že národ má takú vládu, akú si zaslúži. Takže nie tí, čo o slušnosti hovoria, sú slušní, nie tí, čo o morálke hromžia, sú morálni, nie tí, čo si mravnosť privlastňujú, vedia, čo to vôbec je. Slovensku nevládnu politici, ale pseudopolitici. Azda sa národ zbadá až vtedy, keď sa dostatočne vyšantia a zanechajú po sebe púšť hmotnú aj morálnu.

Pred voľbami sa tí najortodoxnejší z nich promenádovali so sviňami. Pochopia raz voliči, kam tá zberba patrí?

Fotografia:
Iveta Radičová a jej novopečený „radič" Ján Krstiteľ Balázs (po vystúpení z katolíckej cirkvi už len Marián Balázs) intímny vzťah popierajú, hoci ich dôverné správanie sa na verejnosti naznačuje čosi iné. Cirkev jeho jednostranný krok nepotešil a hovorca Biskupskej konferencie Slovenska mu odkázal, že z celibátu ho môže oslobodiť len Vatikán. Balázs si z toho zjavne ťažkú hlavu nerobí.