Foto: TASR/Tomáš Halász

Prvý medzi svojimi

Ivan Gašparovič: Koalícia bude vládnuť na tenkom ľade

Ľudovít Števko, Pavel Kapusta

„Nechcem byť nad vami vysoko," povedal, keď nastupoval do svojho úradu po opätovnom zvolení za hlavu štátu.

Svoje predsavzatie dodržiava celkom samozrejme, bez toho, aby sa štylizoval do nejakej predstavy, lebo je naozaj jeho prirodzenosťou nepozerať sa na nikoho a na nič zvysoka. Pri stretnutí s ním má človek vždy pocit, že je jedným z nás - radových občanov, hoci je medzi nami prvý. Už šiesty rok prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič.

Boli ste už na dovolenke, pán prezident?
Nie, nebol som a ani som o dovolenke zatiaľ neuvažoval, pretože som mal veľa rokovaní s ministrami a pani premiérkou v súvislosti s vymenovaním novej vlády. Tvrdo ma však atakujú moji vnuci, že musím s nimi niekam ísť.

Kam, za hranice všedných dní?
Ešte neviem. Ďaleko však nechodím, môže to byť nejaký týždeň niekde na Slovensku.

Prejdime hneď k aktuálnym témam týchto horúcich dní. Prekvapil vás výsledok volieb?
Myslím si, že málokto nebol prekvapený. Situácia bola dosť jasná, pokiaľ išlo o postavenie Smeru, prekvapením bol však výsledok Sulíkovej politickej strany, ktorá získala toľko hlasov. Predpoklad bol, že SaS sa dostane do parlamentu so ziskom piatich-šiestich percent, ale tých čosi vyše 12 percent ma naozaj prekvapilo. Prekvapením bol pre mňa aj prepad SMK, ale ešte viac ma prekvapil volebný zisk Slovenskej národnej strany tesne nad hranicou zvoliteľnosti do parlamentu. Pritom o národniaroch som bol presvedčený, že získajú minimálne 10 percent.

Ako si vysvetľujete ďalšie prekvapenie, že Smer, ktorý voľby vysoko vyhral, nezostavil vládu?
Smer prekvapil aj tým, že je politickou stranou, ktorá za posledné dva roky jej vládnutia viedla štát v ťažkých časoch veľkej hospodárskej krízy, a napriek tomu získala väčšiu priazeň občanov ako v predošlých voľbách. Prečo v tejto pozícii nezostavuje vládu? Myslím si, že väčšina jeho sympatizantov bola presvedčená, že sa nemôže nič stať, že štandardné postavenie Slovenskej národnej strany prinesie taký výsledok volieb, ktoré mu umožní vládu zostaviť. Smer trochu podcenil spoluprácu s inými politickými stranami, najmä mimoparlamentnými, ktoré boli na jeho politickej vlne. To si bude musieť do budúcnosti táto strana prehodnotiť.

Čo si myslíte o nástupe nových, ideovo nesúrodých politických síl na Slovensku po nedávnych parlamentných voľbách? Vydrží vláda zložená z pravicové-ho, neoliberálneho zoskupenia a konzervatívnej politickej strany do konca volebného obdobia? Zaujímal by nás váš názor skôr ako občana štátu, nie ako prezidenta...
Samozrejme, mám na to svoj názor ako každý občan, ako ho majú aj politické strany, ktoré vytvárajú určitý blok. Táto vláda, aj keď ju zväzujú určité koaličné dohody, nebude kompaktná. Či vydrží? Na túto otázku sa dá odpovedať neskôr, na základe toho, akým programom sa predstaví, ako bude plniť predvolebné sľuby. Vieme, že vládny program sa pripravuje z pozície kompromisu - napokon, veď o tom je politika. Ale ide aj o to, aký bude ten kompromis. Všetko, a nebolo toho málo, čo v predvolebnej kampani prezentovali politické strany súčasnej koalície, vo vládnom programe určite nebude, čím sa vláda dostane na tenký ľad. Či tenký ľad váhu spomínaných kompromisov vydrží, je otázka, ktorej riešenie nebude ľahké. Želal by som si, aby to bolo také riešenie, pri ktorom nebude poškodený občan, ktorý je oprávnený zhodnocovať jej kroky. Prvým krokom vlády bude programové vyhlásenie a druhým, ešte vážnejším krokom, bude schvaľovanie rozpočtu. To bude zároveň signálom, do akej miery je vláda súdržná a do akej miery je schopná viesť štát.

Po sľube poslanca Národnej rady SR dostávajú noví poslanci do rúk Ústavu SR a Rokovací poriadok NR SR, aby sa zoznámili s týmito dôležitými dokumentmi. Nie je zarážajúce, že niektorí poslanci strany SaS, a najmä nový predseda parlamentu Richard Sulík verejne prejavil neznalosť ústavy, konkrétne článkov o referende a obvinil vás z marenia referenda? Aký signál vlastne dáva toto mocenské zoskupenie občanom Slovenskej republiky?
Postavili ste to do pozície problému jedného človeka, ja by som to však posudzoval vo vzťahu k situácii, ktorá zavládla po voľbách. Pri zostavovaní kandidátok sa zakladatelia nových strán nezaoberali odbornosťou svojich kandidátov vzhľadom na potreby štátu, na ekonomické či sociálne potreby občanov. Tak sa do parlamentu dostali aj ľudia, ktorí nemali blízko k problémom, ktoré budú musieť riešiť. Táto záležitosť nemá nič spoločné so vzdelanosťou, skôr s neskúsenosťou a nepripravenosťou zastávať dôležité posty. Z tohto by som nevynímal ani pána predsedu Sulíka. Všetci sme začínali a každý sa musí učiť.

Predseda parlamentu však urobil niekoľko vážnych prešľapov, ktoré sa nedajú ospravedlniť len neskúsenosťou. Nie je to ignorantstvo?
Je to o vážnosti jeho nového postavenia. Pán predseda SaS by si mal uvedomiť, že už nie je Richardom Sulíkom, ktorý chodí s transparentom a megafónom po námestiach a verbuje voličov, ale že je predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, že každý jeho výrok, každý čin sa bude posudzovať z iného zorného uhla ako doteraz.

Pán Sulík si post predsedu parlamentu tvrdo vyrokoval. Ako sa dá posudzovať guráž takýchto ľudí bez akýchkoľvek skúseností vykonávať najvyššie ústavné funkcie a posty v exekutíve?
Sme na začiatku, nebolo by dobré príkro hodnotiť pána predsedu Národnej rady, či iných jednotlivcov v parlamente a vo vláde. Čas ukáže, ako si títo ľudia uvedomujú svoju zodpovednosť. Ak si ju neuvedomia, bude to chyba, za ktorú môže platiť v tomto štáte veľmi veľa ľudí.

Nová vláda ešte ani nezačala poriadne fungovať a štyria poslanci klubu SaS zo združenia Obyčajní ľudia vniesli do koalície neistotu, hrozili vystúpením z poslaneckého klubu, ak sa nedostanú do programového vyhlásenia ich požiadavky. Nie je to pre vládu zlé znamenie už na začiatku jej vládnutia?
Nie som v pozícii, aby som hodnotil poslanecké kluby - ale nie je to neštandardné alebo nenormálne. Na zápis do Guinnessovej knihy rekordov je skôr to, že štyria poslanci sa z posledných miest na kandidátke dostali medzi prvú desiatku zvolených poslancov strany SaS. Lenže takéto vysoké známky im vystavil občan a oni si svoje postavenie uvedomujú, preto sa nečudujme. Nemôžeme hneď povedať, že sa stanú opozičnými poslancami. Sú len štyria, nemôžu založiť klub, ale je otázkou budúcnosti, do akej miery budú nezávis­lými poslancami, do akej miery budú kooperovať a hlasovať podľa vlastného rozhodnutia a nie podľa straníckych či koaličných dohovorov.

Aká bola z vášho pohľadu vláda Roberta Fica? Neschopná, ako to prezentujú niektorí terajší vládni predstavitelia a im naklonené pravicové médiá?
Ficova vláda dokázala zmierniť vplyv svetovej hospodárskej krízy svojím 62-bodovým programom opatrení, ktoré odsúhlasili spolu s vládou zamestnávatelia a odbory, a dokázala plniť svoj program tak, aby sa v dôsledku krízy neznížil sociálny status slovenských občanov. Tým netvrdím, že predošlá vláda nerobila aj chyby, každý ich robí. Priznať si ich je vecou sebareflexie a myslím si, že sebareflexia bývalej vláde nechýbala. Pokiaľ ide o médiá, bol by som rád, aby si tiež aspoň trochu osvojili metódu sebareflexie, pretože sa nepamätám, žeby v minulosti k takémuto kroku médiá pristúpili, aj keď sa často ukázalo, že nemali pravdu.

Hovorí sa o zvyšovaní cien a nielen cien za plyn, o úpravách Zákonníka práce, predbežne o privatizácii teplární, spoločnosti CARGO, bratislavského letiska atď. Keď ste sa zmienili o nezmenenom sociálnom postavení občanov za bývalej vlády v čase krízy, čo nás čaká v tomto volebnom období?
V tomto momente, keď robíme rozhovor, ešte nepoznáme obsah programového vyhlásenia vlády, ale z mediálnych diskusií sa dá vydedukovať, že táto viacfarebná, liberálno-konzervatívna vláda sa názorovo nezhoduje v mnohých programových otázkach. Zatiaľ však pracuje konsenzuálne a bude záležať na tom, ktorá z politických strán presadí najviac zo svojich predstáv vo vládnom programe. Domnievam sa, že k drastickým opatreniam nepríde, že v sociálnych otázkach sa skôr nadviaže na existujúce sociálne programy. Už sa dokonca nehovorí ani o zrušení výnimiek z jednotnej dane. Je to preto, že koalícia si uvedomuje, že jedným z dôvodov, prečo pri­šlo na Slovensku v predminulom volebnom období k predčasným voľbám, bola aj veľmi necitlivá politika vo vzťahu k sociálnemu postaveniu občana. Všetko bude závisieť od toho, s akým pochopením sa bude prijímať program vlády, ktorý bude akýmsi predkolom k prijímaniu štátneho rozpočtu. Štátny rozpočet nám dá presnejší obraz o tom, čo môžeme očakávať v tomto volebnom období.

Domnievate sa, že po krátkom stretnutí Ivety Radičovej s Viktorom Orbánom v Budapešti sa v slovensko-maďarských vzťahoch blýska na lepšie časy?
Slovensko-maďarské vzťahy nie sú problémom, pokiaľ ide o ekonomickú a obchodnú spoluprácu. Ani otázka zahraničnej politiky nie je problémom. Naše vzťahy zaťažuje problém, ktorý okolo maďarskej národnostnej menšiny vytvárala Strana maďarskej koalície. Za tento problém nie je zodpovedná slovenská strana ani slovenská vláda, ale maďarská strana a maďarská vláda. Vzťahy sa začali zhoršovať, odkedy partnerom pre rokovania maďarskej vlády nebola slovenská vláda, slovenský prezident, slovenský parlament, ale SMK. Takéto partnerstvo by malo rozhodovať o vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom? To predsa nejde. Súčasná vláda má výhodu v tom, že mimoparlamentná SMK už nebude takou prekážkou v slovensko-maďarských vzťahoch, akou bola pre predošlú vládu. Pani predsedníčka vlády naznačila isté pozitívum vyplývajúce z rokovania s premiérom Orbánom, čo kvitujem a budem rád, ak sa budú vzťahy priaznivo vyvíjať, len mám obavy, že kým nepríde k vzájomnému pochopeniu a rešpektu, nemožno očakávať výraznejšie pozitívne výsledky. Veď si treba uvedomiť, že naše spory netrvajú deň, mesiac či rok, sú to dlhodobé a svojou podstatou hlboké spory, ktoré sa nedajú vyriešiť v krátkom čase.

Pani Radičová Orbánovi sľúbila, že nová vláda zruší novelu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky, že upraví aj tzv. jazykový zákon, ktorý maďarská strana považuje za kontroverzný. Vlastne sľúbila všetko a spätne nedostala nič. Ako hodnotíte takéto jednostranné ústupky?
My nemáme prečo ustupovať. Nemôžeme ustupovať v prípade novely nášho zákona o slovenskom štátnom občianstve, ak maďarská vláda bude dogmaticky trvať na svojom zákone o dvojakom občianstve. Prijatý jazykový zákon podobne ako zákon o štátnych symboloch sú bezproblémové zákony a treba ich akceptovať, pretože vôbec nezasahujú do integrity našich susedov. Pohľad na zákon o dvojakom štátnom občianstve z maďarskej strany a z našej strany je problémom. Nedá sa však riešiť tak, ako to upravuje starší návrh Mikuláša Dzurindu, že prijmeme slovenský zákon, ktorý zruší maďarský zákon na našom území. S pánom ministrom zahraničných vecí som o tom nehovoril, ale nevidím zmysel takého zákona, ktorý nič nerieši. Tu vidím jedinú možnosť: aby Maďari zrušili svoj zákon o dvojakom občianstve a aby aj slovenská vláda zrušila svoju poslednú novelu zákona o strate slovenského občianstva v prípade, že náš občan požiada o občianstvo cudzieho štátu. Musí tu však byť jednoznačná ochota a súhlas obidvoch strán. Bola by to cesta, ktorá by pomohla urovnať slovensko-maďarské vzťahy a vniesla by pokoj do tohto problému v celej Európe.

Ako sa pozeráte na problém Kosova po nezáväznom verdikte Medzinárodného súdneho dvora, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosovskej republiky bolo legitímne? Nebude to medzinárodnoprávny precedens pre etniká žijúce vo zväzku niektorých európskych štátov, aby sa od nich odtrhli?
Vyslovil som svoj názor k tejto otázke hneď a jednoznačne, aj keď médiá zverejnili iba časť z môjho vyjadrenia. Ako ste povedali, rozhodnutie súdu nemá záväzný charakter, ale týmto rozhodnutím haagsky tribunál veľmi vážne vstúpil do medzinárodných vzťahov v Európe i vo svete. Ak Organizácia Spojených národov prijíma v záujme mieru vo svete záväzné rezolúcie a uznesenia Bezpeč­nostnej rady, ak prijala rezolúciu č. 1244, podľa ktorej je Kosovo súčasťou Juhoslávie, dnes Srbska, potom sú dôvody medzinárodného súdneho dvora veľmi labilné. Okrem toho, Záverečný akt Helsinskej konferencie umožňuje zmeny hraníc iba so súhlasom dotknutého štátu, v tomto prípade Srbska. V dvojhodinovom zdôvodňovaní haagskeho súdu boli viaceré protirečenia, ale nechcel by som ich podrobne rozoberať, iba podotýkam, že medzinárodný súd takmer odstránil možnosť diskusie a prípadnej dohody medzi Srbskom a Kosovom, ktorá pred jeho rozhodnutím ešte bola. Nedomnievam sa, že rozhodnutie medzinárodného súdu urobilo bodku za týmto problémom. Hlasy, ktoré sa ozývajú, že Kosovo treba uznať, nie sú reálne a nemajú ani logiku. Nie je pravdou tvrdenie ministerky zahraničných vecí EÚ Catherine Ashtonovej, že po tomto rozhodnutí Haagu je Európska únia jednotná. Nie je. Päť štátov EÚ Kosovo neuznalo a signalizuje, že ho ani neuzná.

Nezmení Slovenská republika svoj názor, ako nabádajú na uznanie Kosova naše ministerstvo zahraničných vecí niektorí komentátori?
Náš názor sa môže zmeniť, ak sa dohodnú Srbi s kosovskými Albáncami. To je logické a dôležitejšie ako nezáväzné haagske rozhodnutie.

Ako hlava štátu ste sa spolu s bývalým predsedom parlamentu a bývalým predsedom vlády zúčastnili na slávnostnom odhalení jazdeckej sochy kráľa Svätopluka. Proti tejto soche a jej umiestneniu sa zdvihla vlna neslýchanej hystérie bratislavského svetoobčianskeho podhubia, ktorá vyústila do rozhodnutia predsedu parlamentu zostaviť komisiu na posúdenie opodstatnenosti sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade. Nie sú to príznaky novej vlny odstraňovania pamätníkov na Slovensku s politickým pozadím?
Socha kráľa Svätopluka symbolizuje istú historickú etapu vývoja Slovákov na našom území. Zdôrazňujem, že symbolizuje, čo znamená, že ide o vyjadrenie sa k citlivým otázkam našej histórie, ktoré nemusia byť každému podrobne známe. Svätopluk je bez debaty súčasťou našej histórie a umelec má právo dať podobu svojmu dielu podľa svojich predstáv. To, čo sa deje okolo jeho sochy, je pre mňa nepochopiteľné, aj keď za tým pokrikom je len určitá nevyprofilovaná časť ľudí. Odporúčal by som im, aby si prečítali monografiu Kráľ Svätopluk od profesora Matúša Kučeru, ktorý je odborne asi najlepšie pripraveným historikom hovoriť o tomto období našich dejín, a možno by zmenili svoj názor. Nebol by som rád, aby sme sa vrátili do obdobia, keď premiestňovali a búrali sochy a pamätníky.

Lenže to obdobie ideologizácie histórie sa črtá, veď už je poverená istá odborníčka na propagandu z Historického ústavu SAV Marína Závacká zostaviť komisiu, ktorá má posúdiť „oprávnenosť" zotrvania sochy Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu. Nie je to precedens, na aký sa mnohí už ani veľmi nepamätáme?
Predseda Národnej rady nie je majiteľom sochy, nie je majiteľom Hradu ani jeho nádvoria, mal by však ako jeho správca dbať o Hrad a sochu, ktorá tu stojí. Nemožno mu zabrániť, aby vytvoril komisiu, ale nie je jedno, kto v tej komisii bude. Lebo jednostranná komisia zložená z ľudí, ktorí nemajú k jazdeckej soche nijaký odborný, historický alebo umelecký vzťah, ale iba politický, a to najmä k autorovi sochy, nie je dobrým znakom pre demokraciu v 21. storočí. Ak takáto komisia bude, mal by tam byť v prvom rade profesor Kučera a ďalší odborníci pre túto oblasť našich dejín, a nielen ľudia oblečení do jednotnej politickej uniformy. Som presvedčený, že odstránenie tejto sochy z Bratislavského hradu by na Slovensku vyvolalo veľkú nevôľu s následkami, ktoré si radšej ani nedomyslím.

Ste pripravený ako hlava štátu postaviť sa na obranu tejto sochy - symbolu našej histórie a štátnosti?
Už tým, že som bol jedným z iniciátorov jej postavenia, som jasne vyjadril svoj postoj a nebudem ho meniť.

Je to takmer nepredstaviteľné, ale viete si predstaviť, že by naozaj prišlo k odstráneniu sochy kráľa Svätopluka?
Žiaľ, viem si to predstaviť.

Potom ste pripravený využiť možnosti hlavy štátu a postaviť sa ako morálna autorita proti takémuto sochoborectvu?
Dokumentujem to aj týmto rozhovorom.