Foto a reprodukcie: archív

Bude rok 2012 posledný?

Proroctvá Mayov hovoria o vzostupoch a pádoch civilizácií

Zuzana Lileová

Indiánsky kmeň Mayov je opradený množstvom legiend a dohadov. Vedci sa dodnes zamýšľajú nad ich záhadným pôvodom a nečakaným zmiznutím, nadprirodzenými schopnosťami a mystickými odkazmi, ktoré nám zanechali.

Kým ostatné indiánske kmene kočovali a venovali sa lovu a poľnohospodárstvu, Mayovia boli na vyššej civilizačnej úrovni. Poznali umelé zavlažovanie, mali svoje písmo aj dômyselne prepracovaný kalendár. Nepoznali osobné vlastníctvo s výnimkou toho, čo nevy­hnutne potrebovali na prežitie.

Pôvod Mayov je napriek všetkým snahám dodnes nevyjasnený. Podľa niektorých teórií prišli zo severu Ameriky, ezoterici zase tvrdia, že pochádzajú zo zničenej Atlantídy či dokonca z vesmíru. Prekvapujúce je to, že sa objavili s už sformovanou kultúrou. Vybudovali mestá ako Palenque, Piedras Negra, Copan alebo Menche, okolo roku 800 však z nich záhadne zmizli. Po roku 1000 sa však znovu nečakane objavili na Yucatáne, zhruba 1 500 kilometrov od pôvodných sídel. Početné kmene Mayov v období svojho najväčšieho rozkvetu obývali celý polostrov Yucatán a priľahlé územia až po Tichý oceán.

V nepriaznivých podmienkach
Napriek tomu, že v tropických dažďových pralesov nie sú priaznivé klimatické podmienky, aj s minimálnym technickým vybavením dosiahli priam nepredstaviteľný rozvoj. Okrem podnebia nevyhovujúceho pre poľnohospodárstvo sa na nimi osídlenom území nenachádzali ani zásoby rúd. Dokonca tam nežili ani veľké ťažné zvieratá, a tak Mayovia nemali nijaké predpoklady na vynález kolesa. Naše poznatky o tejto fascinujúcej civilizácii sú však v porovnaní s inými dávnymi kultúrami stále nepatrné.

Mayovia si už v 7. storočí pred n. l. budovali pevné sídla. Každé ich mesto bolo samostatným štátom s vlastnými zákonmi a vlastnou vládou. Ich hierarchická spoločnosť bola rozdelená na kasty. Sprostredkovateľmi medzi ne­bom a zemou boli kňazi a vládcovia. Panovníci na sebe uskutočňovali rôzne bolestivé rituály, ktoré mali zabezpečiť dostatok úrody. Kňazi zase ako jediní ovládali písmo. Nemuseli sa starať o svetské záležitosti, podobne ako umelcov či vedcov ich živila spoločnosť. Venovali sa výhradne náboženským obradom a vešteniu. Spolu s vládou a šľachtou patrili do vládnucej vrstvy. Strednú vrstvu tvorili remeselníci a úradníci, pod nimi boli bojovníci a otroci.

Dominantou mayských miest boli paláce vládcov a nádherne vyzdobené chrámy. Stavali ich na umelo navŕšených pyramídach vysokých zhruba 60 metrov. Pri pohľade na zachované pamiatky je ťažké predstaviť si, že ich postavili len s použitím krompáčov a dlát. Všetok materiál splavovali po riekach, alebo nosili v rukách. Stavali aj kamenné mestá s pyramídami určené len na náboženské obrady. Okrem kameňa používali pri stavbách aj betón, vyrábaný 24-hodinovým pálením vápenca a miešaný s vodou a drvinou.

Okolo ústredného námestia s chrámami a palácmi stáli domy. Na námestiach prebiehali náboženské obrady či obety, predovšetkým ľudské. Obrady sa konali aj v jaskyniach, ktoré boli zároveň miestami stretnutí s duchmi. Mayské pyramídy boli na rozdiel od egyptských nie posmrtné príbytky panovníkov, ale chrámy. Mohutné stupňovité kamenné stavby začali stavať okolo roku 1000 pred n. l. - z tohto obdobia sa na tichomorskom pobreží našli pozostatky budovy stojacej na osemmetrovej navýšenej mohyle zo zeme.

V ústach studne
Najznámejším a najzachovanejším pyramídovým mestom je Chichén Itzá na polostrove Yucatán. Hlavné mesto božského vladára Topilzina Quetzacoatla a dôležité obradné miesto Mayov je od roku 2007 súčasťou nových siedmich divov sveta. Názov možno voľne preložiť ako V ústach studne so zázračnou vodou. Nečudo, že politické a ekonomické centrum malo svoje meno odvodené práve od studne - Mayom slúžila ako zásobáreň pitnej vody. Na polostrove nie je nijaká povrchová voda, podzemnej vody je tam však dostatok. V jednej z dvoch studní v Chichén Itzá, Studni obetí, sa našlo množstvo bohato šperkmi ozdobených kostier malých chlapcov, výnimkou však nie sú ani pozostatky dospelých. V období sucha do nej Mayovia hádzali živé obete, aby si naklonili boha dažďa. Deti zvyčajne pád do hlbokej studne neprežili, niektorým dospelým sa však podarilo udržať nad vodou. K takýmto šťastlivcom prechovávali ostatní obyvatelia úctu, pretože sa podľa ich presvedčenia rozprávali s bohmi.

Najznámejšia stavba mesta je zasvätená hlavnému mayskému bohovi slnka a nebies Kukul­kánovi. Mayovia ho zobrazovali ako okrídleného hada. Kamenná pyramída vysoká 25 metrov má štvorcový pôdorys a vo viacerých ohľadoch zodpovedá mayskému kalendáru. Jej 9 úrovní rozdeľuje schodisko na 18 terás ako 18 mesiacov občianskeho kalendára. Z každej svetovej strany vedie na jej vrchol 91 schodov, čo spolu s hornou plošinou dáva súčet 365. Po bokoch pyramídy je 52 kamenných blokov ako 52 rokov mayského posvätného kalendárneho okruhu. Počas rovnodennosti slnko pri západe osvecuje pyramídu a tiene vyvolávajú hru svetla a tieňa - zdá sa, že sa hadí boh, vytesaný na pyramíde, plazí z chrámu.

V meste Chichén Itzá sa zachovalo aj observatórium. Do hlavnej miestnosti so siedmimi oknami vedie schodisko v tvare slimáka, podľa čoho dostala dvojposchodová budova svoje meno - Caracol. Strecha má tvar otvorenej kupoly, cez ktorú Mayovia voľným okom pozorovali oblohu.

Obeta bola cťou
Na hlavnom ihrisku sa konali hry na uctievanie slnka. Ich výsledky slúžili zároveň na predpovedanie rôznych udalostí. Jedno z družstiev po hre obetovali, historici sa však doteraz nezhodli na tom, ktoré - porazené alebo víťazné - pre Mayov bola totiž obeta bohu vlastne pocta. V okolí Chichén Itzá je veľa vykopávok dokazujúcich množstvo ľudských obiet. Na múroch je vyobrazené stínanie hláv, špeciálne plošiny slúžili na vystavovanie lebiek.

Za zmienku stojí aj Veľké hadie mesto zo žiarivo bieleho vápenca, polkilometrový archeologický komplex v Palenque v Mexiku. Preslávil ho Chrám Nápisov zo 7. storočia n. l. Pomenovanie dostal podľa kamenných panelov so 620 rôznymi hieroglyfmi. Táto pyramída bola ako jediná v celom Mexiku pôvodne postavená ako hrobka. Preslávil ju najmä sarkofág nezvyčajne vysokého mayského vládcu Hanaba Pacala skrytý v kamennom reliéfe, na ktorom je vytesaná záhadná postava v stroji, pripomínajúca kozmonauta. Samotný sarkofág váži vyše 15 ton a jeho kryt 5 ton. Práve do tejto náhrobnej dosky Mayovia údajne v číselných údajoch zakódovali svoje posolstvá.

Dôležitou súčasťou sídla kráľov v Palenque je štvorposchodová veža, ktorá bola zároveň aj observatóriom. Okolo roku 750 obyvatelia mesto náhle opustili. Budovy predtým zasypali štrkom, akoby ich chceli zakonzervovať. Na túto náročnú procedúru bolo treba priviezť tony kameňov, a tak možno predpokladať, že ich odchod bol plánovaný.

Jedným z najstarších mayských miest je Tikal, osídlený od 8. storočia pred n. l. Tomuto bývalému dôležitému obchodnému centru dominujú 70 metrov vysoké štíhle pyramídy. Práve v Tikale sa zachovala dokázateľne najstaršia datovaná mayská pamiatka, stéla - kamenný stĺp s nápismi a obrazmi, umiestnený do zeme pri slávnostnej príležitosti - s datovaním 292.

Priamy kontakt s prírodou zanechal výrazné stopy na ich kultúre. Uctievali mnohých bohov - boha dažďa, úrody, slnka či narodenia. Stvo­riteľom všetkého bol okrídlený had, podľa Mayov práve on naučil ľudí, čo je božský pokoj. Aj človeka zobrazovali v podobe zvieraťa, od jaguára a pumy až po hada.

Čas ako bremeno
Mayovia vynikali predovšetkým v matematike a astronómii. Riešili rovnice a pou­žívali premyslený systém merania. Pritom sa ich matematika zakladala na jednoduchej číselnej sústave, ktorej základ tvorilo dvadsať čísel, od 0 po 19. Zaráža skôr to, že Mayovia chápali matematickú hodnotu nuly. Takéto abstraktné myslenie je u starovekého národa nezvyčajné a dokazuje jeho intelektuálnu vyspelosť. Napríklad rímske číslice, ktoré dodnes používame, nemajú pre nulu nijaký znak. Pritom mayský spôsob zápisu čísel sa najviac približuje rímskemu. Namiesto sčítania a odčítania však Mayovia využívali len sčítanie, čo je oveľa jednoduchšie - rátali totiž predovšetkým spamäti. Okrem dvadsiatkovej sústavy používali paralelne aj desiatkovú, ktorej číslice zapisovali hieroglyfmi. Kľúčovým číslom bola desiatka zapisovaná ako lebka. Ak potrebovali zapísať číslo vyššie ako desať, dali podeň čeľusť z lebky tak, ako my píšeme jednotku pred iné číslo.

Prakticky však využívali predovšetkým dvadsiatkovú sústavu. Na nej bol založený aj ich občiansky kalendár. Vznikol na základe dlhodobých astronomických po­zorovaní a bol presnejší ako juliánsky, používaný v Európe. Jeden rok občianskeho kalendára mal 365 dní. Delil sa na osemnásť mesiacov po 20 dní, posledný devätnásty mesiac bol určený na oslavy a mal len päť dní. Súčasťou osláv nového dvadsaťročia bolo postavenie stély s presným datovaním. Pun­ktičkárski Mayovia nezabudli ani na štvrtinu dňa, ktorú v súčasnosti ­riešime priestupným rokom. Príslušné korekcie uvádzali pri zápisoch v kalendári. Dni sa číslovali, Mayovia pritom používali aj nulu, čo je pre nás nezvyčajné.

Všetkých dvadsať dní malo svojho patróna. Svojich bohov mali aj jednotlivé mesiace a roky, prípadne niektoré čísla. Čas si predstavovali ako bremeno, ktoré nesú jednotliví bohovia. Jeden boh niesol na chrbte tisícročia, ďalší boli pre storočia, desaťročia, roky a jednotlivé dni. Celý kalendár bol mimoriadne zložitý a orientovali sa v ňom len kňazi.

Piaty svet
Dátumy paralelne zapisovali vo viacerých kalendárnych systémoch. Okrem spomínaného občianskeho kalendára mali ešte posvätný kalendár s 260 dňami. Riadili sa ním pri obradnom živote, posudzovali podľa neho deň narodenia každého človeka. Tento kalendár nemal mesiace, len dni. Nepoužívali v ňom nulu, každý deň bol označený číslom od jeden do trinásť a jedným z dvadsiatich mien. Tak mal každý deň posvätného roku iné meno, čísla 13 a 20 totiž nemajú spoločného činiteľa. Deň s rovnakým názvom sa zopakoval až po 52 rokoch.

Okrem toho rátali ešte dni od roku nula - od narodenia Venuše, čím sa začal v poradí piaty mayský cyklus. Jeho začiatok sa datuje 12. augusta 3114 pred n. l., posledný deň bude 21. decembra 2012. Tento piaty svet sa má podľa Mayov skončiť katastrofou, tak ako aj predchádzajúce štyri svety. V každom z týchto svetov žila iná rasa a zanikla podľa nich pri obrovskej katastrofe. Je pozoruhodné, že aj dinosaury vyhynuli na konci jedného z mayských cyklov, pred 64 miliónmi rokov. V tom období dopadol asteroid na územie dnešného Yucatánu a vytvoril Chicxulubský kráter. Niektorí bádatelia spájajú podobu hlavného mayského boha Kukulkana - okrídleného hada práve s dinosaurom.

Celý svet bol pre Mayov cyklický. Všetko sa opakovalo v pravidelných intervaloch, a tak teda bolo možné predpovedať budúcnosť. To, čo sa stalo v jednom cykle, možno očakávať aj v ďalšom. Toto chápanie sveta ako stáleho kolobehu je odlišné od nášho lineárneho, kde čas jednoducho priamo plynie. Cyklickosť vychádzala z prírody, v ktorej je tiež všetko predvídateľné a stále sa opakujúce. Ich proroctvá hovoria okrem iného o vzostupe aj zániku civilizácií v súvislosti s cyklami škvŕn na Slnku.

Prekvapujúce je, v akom obrovskom časovom horizonte uvažovali. Ich cykly siahajú až do státisícov a miliónov rokov. Okrem toho je zaujímavé, že jednotkou mayského letopočtu je deň a nie rok, ako je to zvyčajné pre našu kultúru.

Zašifrované proroctvá
Mayovia boli vynikajúci astronómovia. Aj bez prístrojov sledovali pohyby planét a hviezd so zázračnou presnosťou. To, že Zem je guľatá, vedeli už tisíc rokov pred Kopernikom, tak ako poznali dráhy mesiacov Jupitera dávno pred Galileom. Preto nie je prekvapujúce, že poznali cykly obehu Mesiaca, Venuše a Sa­turna. Vyrátali dokonca aj hviezdny a tropický rok. Výsledky ich pozorovaní sú porovnateľné s tými, aké dosahujú astronómovia so súčasnými prístrojmi. Obeh Venuše vyrátali na 584 dní, až neuveriteľne presne - v súčasnosti je stanovený na 583,92 dňa.

Za zmienku stojí aj fakt, že väčšina ich veľkých stavieb bola nasmerovaná na Mliečnu cestu. Vesmír v ich živote zohrával možno významnejšiu úlohu, ako si dokážeme predstaviť.

Ich písmo bolo prvé v celej Amerike. Hieroglyfy sa zachovali predovšetkým na stélach, kde sa opisujú rôzne udalosti a astronomické údaje. Zaznamenávali však nie historické udalosti alebo praktické poznatky, ale astronomické a kalendárne údaje. Do kameňov na svojich stavbách vyrývali presné dátumy. Mnohí vedci stále hľadajú v ich záznamoch zašifrované proroctvá. Všetko na svete bolo pre nich prejavom univerzálneho vedomia - nielen človek, ale aj zvieratá, kamene, Slnko či celý vesmír. 

Bádateľov dodnes trápi otázka, kam zmizla ich civilizácia. Prečo v mnohých opustených mestách zanechali všetko tak, akoby sa mali vrátiť? Existuje množstvo dohadov od vedeckých hypotéz až po fantastické mimozemské teórie. Najprozaickejším vysvetlením je fakt, že, napriek pôvodným predstavám o ich mierumilovnosti, Mayovia v skutočnosti bojovali nielen s okolitými etnikami, ale aj navzájom medzi sebou. Stále nepokoje a vojny spojené s pálením obydlí a ničením úrody ich podľa všetkého vysilili. Ne­priaznivým faktorom bola aj hustota osídlenia, na jednom štvorcovom kilometri žilo až dvesto obyvateľov, čo nemohla spoločnosť v tom období zvládnuť. Ra­cionálne vysvetlenie ich zmiznutia sa však nemá o čo oprieť: chýbajú masové hroby, stopy po vojenských nájazdoch alebo spáleniskách. Či už boli príčinou vyčerpanie pôdy, cyklóny, epidémie, nájazdy dobyvateľov alebo zemetrasenia, slávna civilizácia opradená mnohými tajomstvami pre nás zo stále nevysvetliteľného dôvodu nenávratne zanikla.

Fotografie:

Najznámejším a najzachovanejším pyramídovým mestom je Chichén Itzá na polostrove Yucatán.

Mayovia vo svojej číselnej sústave používali nulu.

Devätnásť mayských mesiacov.