16:0 PRE IVANA LEXU?

Vládna koalícia a opozícia zrušením amnestií demonštrujú, ako nekompromisne sa porátajú s „mečiarizmom“

Foto TASR/DRAHOTÍN ŠULLA, PAVOL FUNTÁL, IVAN MAJERSKÝ, MICHAL SVÍTOK
Dátum 26.03.2017

Všetko sa začalo prvým megapodvodom v histórii Slovenskej republiky, ktorý vošiel do análov kriminalistiky ako kauza Technopol. Bola to zvláštna kauza, pretože v nej figuroval syn vtedajšieho prezidenta Michala Kováča ako spolupáchateľ hľadaný Interpolom. Zvláštna bola aj preto, že za ňu nebol na Slovensku nik odsúdený - aktéri podvodu za 2,3 milióna amerických dolárov totiž dostali od prezidenta milosť ešte skôr, ako sa skončilo vyšetrovanie.

Prípad Technopol sa zauzlil po únose prezidentovho syna do Rakúska. Z obvineného podvodníka sa odrazu stal slovenský mediálny hrdina. Michal Kováč mladší bol pre vtedajšiu opozíciu a médiá dobre že nie mučeníkom. V politicky rozháraných deväťdesiatych rokoch hľadala vinníka únosu a našla ho v Ivanovi Lexovi, vtedajšom šéfovi Slovenskej informačnej služby.

Kauza únosu prezidentovho syna sa stala zámienkou na hysterické ťaženie proti vláde Vladimíra Mečiara a Ivan Lexa si po nástupe dzurindovskej garnitúry po roku 1998 užil svoje - stal sa obeťou politického boja. Na priamu objednávku novej moci bol obvinený v štrnástich umelo vyrobených kauzách, pričom objednávatelia dúfali, že aspoň v jednej sa ho podarí odsúdiť.

V decembri 1998, po nástupe pravicovej vlády, sa premiér Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta SR pokúsil amnestie zrušiť. V júni 1999 ústavný súd konštatoval, že právom prezidenta je amnestie udeliť, nemá však právo akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii, ktoré už bolo zverejnené v Zbierke zákonov.

Exemplárny trest bol potrebný na demonštrovanie toho, ako nekompromisne sa porátali s „mečiarizmom“. Všetky narýchlo vyfabrikované kauzy sa však ukázali ako neopodstatnené. V mnohých prípadoch sa trestné stíhanie proti Ivanovi Lexovi zastavilo už v štádiu vyšetrovania, v iných bol oslobodený spod obžaloby a v jednom prípade súd trestné stíhanie zastavil, lebo skutok sa nestal.

Kauza únosu prezidentovho syna sa stala zámienkou na hysterické ťaženie proti vláde Vladimíra Mečiara

Posledná, pätnásta bublina spľasla až koncom októbra 2012 po tom, čo ústavný súd odmietol sťažnosť exprezidenta Kováča proti verdiktu krajského súdu, podľa ktorého sa Kováč musí ospravedlniť Lexovi za výrok, že za únosom jeho syna bola SIS a jej bývalý riaditeľ, teda Ivan Lexa. Exprezident už nemá na Slovensku možnosť odvolania – musí zaplatiť Lexovi 3 319 eur a napísať mu list tohto znenia: „Ospravedlňujem sa Vám týmto listom za výroky, ktorými som urážal a kriminalizoval Vašu osobu.“ Takto sa po sedemnástich rokoch končí najflagrantnejší príbeh politickej kriminalizácie v krátkych dejinách samostatného Slovenska.

Osobitnou kapitolou v kauze Lexa bol dozorujúci prokurátor Michal Serbin, dlhodobo psychiatricky liečený človek. V decembri 2005 o tom SME informovalo: „Na margo svojich psychických problémov, ktoré ho doviedli až na psychiatriu, bývalý prokurátor povedal, že boli spôsobené depresiami. Za jeho prvou hospitalizáciou ešte v roku 1982 bola vraj jeho expriateľka, ktorá otehotnela s iným mužom. Ďalšie, pre ktoré musel odísť na invalidný dôchodok, prišli počas vyšetrovania Lexových prípadov." Pozoruhodné, že kauzy celoštátneho významu boli pridelené prokurátorovi, ktorý nezvládal ani svoj súkromný život.

Po 19 rokoch kauza Mečiarových amnestií opäť ožíva. Stáva sa tak na pohrebe exprezidenta Michala Kováča, keď bývalý minister medzinárodných vzťahov SR a bývalý poradca prezidenta Kováča Pavol Demeš a súčasný prezident SR Andrej Kiska vyhlásili, že zrušenie amnestií je nevyhnutné, aby sa exprezidentovi po smrti dostalo zadosťučinenia.

Ján Budaj navrhuje zrušiť amnestie prijatím ústavného zákona. Koaličné riešenie pritom pozostáva z viacerých zmien, ktoré sa majú prijať v zrýchlenom režime. Národná rada SR má zmenami v Ústave SR dostať právomoc zrušiť amnestie a milosti prezidenta SR. Následne by mohla pristúpiť k zrušeniu Mečiarových amnestií. Rozhodnutie parlamentu má potom preskúmať Ústavný súd SR: ak ho odobrí, bude platné.

V televízii TA3 7. marca 2017 po dlhoročnej odmlke vystúpil Vladimír Mečiar v diskusnej relácii Téma dňa, v ktorej povedal, že v SIS o zavlečení Michala Kováča ml. do zahraničia mohol niekto vedieť. Nepriamo naznačil, že ten kto to mohol vedieť bol námestník SIS Jaroslav Svěcvhota, ktorý označil práve Vladimíra Mečiara za ideového vodcu únosu prezidentovho syna.

Béla Bugár ako člen vládnej koalície súhlasí so zrušením tzv. Mečiarových amnestií. Koaliční partneri, právnici Robert Fico a Andrej Danko najprv tvrdia, že amnestie sú nezrušiteľné, pod tlakom médií, mimovládnych organizácií či dokonca vlastného ministra kultúry Mareka Maďariča však nakoniec ich zrušenie pripúšťajú. Na toto hlasovanie má vládna koalícia málo hlasov, keďže je potrebná ústavná väčšina. Opozícia, ktorá sa doteraz dožadovala zrušenia amnestií, váha s podporou vládneho návrhu zákona.

Ľudová strana Naše Slovensko avizuje, že podporí vládny návrh ústavného zákona, ktorého cieľom je vytvorenie legislatívnej pôdy na zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara a milostí Michala Kováča. Podporí pritom všetky podobné návrhy, ktoré pomôžu odkryť privatizačných zločincov bez ohľadu na to, aká politická strana ich predloží. Aby nebolo najmenších pochýb, že to so zrušením amnestií a potrestaním zločincov z obdobia privatizácie myslí vážne, je rovnako odhodlaná podporiť aj opozičný návrh poslanca Jána Budaja, ak splní podmienku, a to je rozšírenie aj o zrušenie Kováčových milostí.

Prezident Andrej Kiska poslal predsedovi Národnej rady SR Andrejovi Dankovi a predstaviteľom štandardných politických strán list. V ňom ich vyzýva nepremárniť historickú šancu zrušiť Mečiarove amnestie a tiež na diskusiu, snahu o porozumenie a argumentovanie.

„Všade vo svete sú amnestie nezrušiteľné, toto je na hrane únosnosti. Robíme svetový experiment,“ tvrdí Andrej Danko. „Chcem dosiahnuť pravdu a spravodlivosť, rovnoprávne podmienky.“ Predseda NR SR je presvedčený, že v súčasnom právnom stave sú amnestie nezrušiteľné.

Kauza Mečiarových amnestií po 19 rokoch opäť ožíva.

Politici i médiá by mali prestať útočiť na Ústavný súd (ÚS) SR a jeho sudcov vo veci zrušenia takzvaných Mečiarových amnestií. Vyzýva na to jeho predsedníčka Ivetta Macejková. Tvrdí, že ústavní sudcovia rozhodujú nezávisle a nestranne: „Je poburujúce, že politici aj médiá zneužili takú vážnu a citlivú tému v prospech vlastných politických záujmov, pričom si dovoľujú vťahovať do politického boja aj ústavný súd.“ Opoziční politici sa pozastavili nad tým, že niektorí ústavní sudcovia sú ešte nominantmi Vladimíra Mečiara a nepozdávalo sa im to pre možný konflikt záujmov. Podľa Macejkovej by mali prestať dehonestovať ÚS ako inštitúciu, jej osobu i osoby sudcov: „Dosiaľ nebola spochybňovaná nezávislosť a nestrannosť sudcov takýmto neprístojným, škandalóznym a nelegitímnym spôsobom. Plénum ÚS pracuje v aktuálnom zložení (s výnimkou jednej sudkyne) od roku 2007, pričom rozhodlo tisícky podaní.“ Každý sudca ÚS predsa vložil do rúk prezidenta Slovenskej republiky sľub. Ten hovorí o ochrane princípov právneho štátu, aj o nestrannom a nezávislom rozhodovaní podľa svojho najlepšieho presvedčenia. „Sľub napĺňame v celom rozsahu,“ dodala Macejková.

Rokovanie o koaličnom návrhu na zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara sa posúva o týždeň, a tak sa na pôde parlamentu začne 28. marca 2017. Dohodli sa na tom predstavitelia koalície a opozície na poslaneckom grémiu. Opozícia vládnu iniciatívu podporí, má však päť podmienok. Prvou je zábezpeka, že nebude možné brať skutky zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny a vraždu Róberta Remiáša ako premlčané. Druhá podmienka hovorí o spoločnej politickej dohode koalície a opozície na tom, kto bude parlament zastupovať v tejto veci pred ÚS. Opozícia žiada, aby to bola dôrazná obhajoba zrušenia amnestií a aby mohol zástupca predkladať námietky zaujatosti voči niektorým ústavným sudcom. Ďalšia podmienka opozície je, aby sa nerušila len milosť exprezidenta Michala Kováča jeho synovi, ale všetkým, ktorým ju vtedy v kauze Technopol udelil. Omilostený bol napríklad aj podnikateľ Marián Kočner. Štvrtá pripomienka je, aby ÚS nezačal o amnestiách konať ex offo, ale až v prípade, ak sa naň obráti 30 poslancov NR SR. Piata pripomienka znie, aby vedľajším účastníkom konania pred ÚS bol prezident aj vláda. Opozícia tvrdí, že zo strany koalície predbežne padlo kladné stanovisko k štyrom pripomienkam, okrem tej, ktorá sa týka milostí v kauze Technopol.

Opozícia stále trvá na odmietavom postoji ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Na takýto proces však koalícii stačia vlastné hlasy. Predstavitelia SaS, OĽaNO-NOVA aj Sme rodina síce tvrdia, že skrátené konanie nepodporia, ale ak im prejde pätica pripomienok, v konečnom dôsledku budú hlasovať kladne. „Budeme hlasovať len za také znenie, o ktorom budú poslanci presvedčení, že smeruje k skutočnému, nie fiktívnemu zrušeniu Mečiarových amnestií,“ deklaroval Ján Budaj.

Predseda NR SR Andrej Danko na margo piatich opozičných pripomienok odkázal, že ich koalícia nezamietla a požiadala o ich písomné predloženie. To, že koalícia trvá na skrátenom legislatívnom konaní, vysvetlil aj tým, že už v súčasnosti sú niektoré premlčacie lehoty od amnestovaných skutkov otázne: „Čas tu hrá veľkú úlohu, je veľa dôvodov na rýchle rokovanie. Na odbornú diskusiu bol čas 20 rokov.“

Účasť ústavného súdu, ktorý má mať po zrušení amnestií posledné slovo, je podľa Bugára potrebná: „V návrhu Jána Budaja síce nie je ÚS, ale dotyčný, o ktorého ide, by to mohol napadnúť na súde a tam už nie sú nijaké lehoty. Tu v našom prípade je lehota do 60 dní.“ Bugár je teda z hľadiska cieľa zrušiť amnestie spokojný.

Ak by vládna koalícia v súčinnosti s opozíciou a ústavným súdom napriek vytvoreniu precedensu zrušili tzv. Mečiarove amnestie, pristúpili by k vyšetrovaniu a odtajneniu spisu a advokáti budú pozbavení mlčanlivosti, môže dôjsť k vyšetreniu takmer 20 rokov traumatizujúcej pravdy s nečakaným výsledkom – a to, že Ivan Lexa z tejto kauzy vyjde ako totálny víťaz a na svojom konte bude mať výsledok 16:0. Doteraz všetkých 15 vykonštruovaných káuz voči jeho osobe totiž absolútne vyhral.

Ex-premiér Vladimír Mečiar, ex-prezident                    Fotografia z 5. októbra 1995 tlačová konferencia
Michal Kováč a ex-prezident Ivan Gašparovič.             Michala Kováča ml. v hoteli Astron vo Viedni. 

Riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS)                    V decembri 1998, po nástupe pravicovej vlády, 
Ivan Lexa predstúpil 21. mája 1996                                    sa premiér Mikuláš Dzurinda v zastúpení
pred poslancovNárodnej rady SR,                                       prezidenta SR pokúsil amnestie zrušiť.
aby predniesol správu o plnení                                            V júni 1999 ústavný súd konštatoval,
úloh SIS. Ešte skôr, ako sa ujal slova,                                  že právom prezidenta je amnestie 
v zákonodarnom Zbore sa objavili nad                              udeliť, nemá však právo ich zrušiť. 
poslaneckými lavicami transparenty
"Stop politickému banditizmu, Odstúp,
Choď preč z parlamentu, SIS - ŠtB,
Hanba Lexovi, Stop politike zločincov".
Držali ich poslanci za Demokratickú úniu Slovenska,
Kresťanskodemokratické hnutie a Maďarskú koalíciu.

Dozorujúci prokurátor Michal Serbin, dlhodobo               Ivan Lexa z 15. apríla 1999 pri nástupe 
psychiatricky liečený človek. Pozoruhodné,                        do prvej vyšetrovacej väzby. 
že kauzy celoštátneho významu boli pridelené
prokurátorovi, ktorý nezvládal ani svoj súkromný
život.

Bývalý námestník Slovenskej informačnej                             Bývalého šéfa SIS prepustil z druhej
služby Jaroslav Svěchota, o ktorom Vladimír                       vyšetrovacej väzby 5. júna 2003.
Mečiar naznačil, že práve Svěchota mohol niečo                Výsledok pre Ivana Lexu v súdnych
vedieť o zavlečení Michala Kováča ml.                                    sporoch je 15:0.
do zahraničia.