25 ROKOV ZVRCHOVANOSTI

Robert Fico strhol Andrejovi Dankovi vietor z plachiet a národnú myšlienku prevzal pod krídla Smeru-SD

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 31.07.2017

Sedemnásty júl 1992 znamenal pre Slovákov posun na ceste k samostatnosti a suverenite. V tento deň bola vyhlásená Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky a 1. septembra 1992 bola ústavnou väčšinou (114 poslancov) schválená Ústava Slovenskej republiky. Určite nikomu z nás nezaškodí, ak si zapamätáme práve toto hlasovanie, pretože štyria poslanci sa zdržali, maďarskí menšinoví poslanci z hlasovania demonštratívne odišli a všetci poslanci KDH hlasovali proti schváleniu ústavy. Zánik spoločného štátu k 31. decembru 1992 ústavnou väčšinou schválili poslanci Snemovne ľudu i Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Tým bol demokratickou a ústavnou formou zavŕšený proces sformovania sa dvoch zvrchovaných štátov, dvoch starobylých národov v srdci Európy. Pre každý národ to bol historický míľnik smerom vpred. V roku 1990 bola z parlamentných subjektov jedinou nositeľkou myšlienky samostatnosti SR Slovenská národná strana. Hlavný cieľ vtedajšieho politického programu národniarov nakoniec zrealizovalo HZDS. Niekdajší predseda SNS Jozef Prokeš v súvislosti so vznikom štátu povedal: „Ak sa pozrieme do histórie, tak väčšinou tí, čo prídu s vlastnými prevratnými myšlienkami, nie sú aj ich realizátormi. Vždy sa ich zmocní niekto iný. V roku 1990 nám vtedajší minister vnútra (Vladimír Mečiar) pripomínal, že väznice sú prázdne. Samozrejme, vývoj dal za pravdu nám. Myšlienka samostatného štátu bola veľmi životaschopná. Nakoniec sa ukázalo, že aj keď drvivá väčšina politických strán bola proti vzniku suverénneho Slovenska, bola to jediná schodná cesta na udržanie svojho postavenia v rámci integrujúcej sa Európy. SNS je otcom štátu a HZDS ho porodilo...“ Škoda, že tieto myšlienky nejako nevie (alebo nechce?) uchopiť súčasný predseda SNS Andrej Danko. Dlhoroční krajskí, okresní a miestni funkcionári SNS na zvrchovanosť nezabúdajú a na znak suverénneho štátu sa každoročne vďaka nim rozhoria po všetkých kútoch Slovenska vatry zvrchovanosti. Podrobne som si prelistovala webovú stránku národniarov, no márne som hľadala fotografiu, ktorá by zachytila, ako sa pod rukami šéfa národniarov rozhorela čo i len jedna vatra zvrchovanosti. Ten vymenil stretnutia s členmi strany za dvadsaťminútovú spomienku vo vestibule parlamentu za účasti predsedu vlády a pár desiatok poslancov. Takýto „díl“ by určite neurobil Robert Fico, ktorý na rozdiel od lídra národniarov nezabudol, odkiaľ prišiel a za čo pred 25 rokmi hlasoval. A tak Andrejovi Dankovi strhol vietor z plachiet a národnú myšlienku prevzal pod krídla Smeru-SD a vybral sa medzi voličov a členov svojej strany na oslavy zvrchovanosti do Starej Bystrice. Parlamentné voľby budú síce až o dva a pol roka, ale kým sa Andrej Danko teší zo svojej funkcie, Robert Fico už myslí na marec 2020. Koniec koncov, Robert Fico si to môže dovoliť, pretože dokonale ovláda politický marketing a figúrky na šachovnici. Andrej Danko neovláda ani jedno, ani druhé a zlé jazyky hovoria, že neovláda ani sám seba.