ABY NÁM VČELY NEULETELI

Za každý tretí hlt, ktorý vložíme do úst, vďačíme najusilovnejšiemu hmyzu

Foto KRISTIÁN MAJZLAN
Dátum 26.03.2017

Ubehlo takmer storočie od Einsteinovej známej predpovede, podľa ktorej ľudstvu po úhyne poslednej včely ostanú už len štyri roky života. S týmto tvrdením súhlasí i skúsený včelár Dušan Dedinský, ktorého sme navštívili v Devínskej Novej Vsi. Tomuto remeslu sa venuje rovnako ako jeho otec, starý otec a syn. Ako priznal, s úbytkom svojich živiteliek a zároveň priateliek sa vyrovnáva už niekoľko rokov. Teraz však prišiel až o tretinu z nich a upozorňuje, že situácia je alarmujúca.

Človek – tvor vraždiaci

Nosorožec ostronosý, gorila nížinná, krokodíl olivový či aligátor čínsky. Čo je ich spoločným menovateľom? Všetky tieto živočíchy patria do kategórie kriticky ohrozených druhov a všetky, ako inak, vinou človeka. Azda nikoho neprekvapí, že aj za genocídou včiel stojí človek. „Ľudia sú najväčšími nepriateľmi včiel a ubližujú im predovšetkým tí, ktorí ich najviac potrebujú – poľnohospodári. Do pôdy pridávajú priveľa chemikálií, morené osivá, používajú pesticídy. Keď si včely donesú do úľa peľ plný pesticídov a na jar z neho vyrobia materskú kašičku, ktorou kŕmia malé včielky, je takmer nemožné, aby včielky prežili. Je to ako porodiť dieťa do prostredia chemickej továrne a očakávať, že bude zdravé,“ vysvetľuje Dušan Dedinský ukazujúc nám plásty hmýriace sa včelstvom. Hoci sme stáli len niekoľko centimetrov od nich, cudzí a bez akejkoľvek ochrany, ani im nenapadlo všímať si nás či nedajbože zaútočiť. Rešpektovali nás, tak ako by sme ich v prírode mali rešpektovať my. Robíme však pravý opak. Používame nebezpečné nikotinoidy, ktoré sa na trhu prvýkrát objavili v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a v súčasnosti patria k najrozšírenejšej skupine insekticídov. Proti ich používaniu zakročili niektoré európske krajiny hneď po tom, ako zistili, že práve nikotinoidy hubia včely horšie než mor. Bohužiaľ, Slovensko sa pri hlasovaní o ich zákaze nepostavilo na stranu prírody a umožnilo používanie týchto jedov i naďalej. Ďalším veľkým problémom je podvýživa slovenských včelstiev, čo znamená, že včielky jednoducho nemajú čo jesť. „Ide o nedostatok peľu v prírode. Na jar máme k dispozícii dostatok kvitnúcich rastlín a krov, ovocné stromy, púpavy, veľké lány repky. Po ich odkvitnutí však včelám ostane minimum potravy, všade vidíme len veľké plochy bez kvitnúcich rastlín,“ upozorňuje Dušan Dedinský.

Hrozivý scenár

Málokto si uvedomuje, že včely neznamenajú len sladučký med, ktorým si po namáhavom dni osladíme čaj. Starajú sa nám až o sedemdesiat percent potravy. „Bez včiel by sme nemali paradajky, papriku, jablká, marhule, broskyne, jahody. Niečo by sme opelili možno malými štetcami, existujú tiež myšlienky na zostrojenie robotických včiel, ale ľudstvo by to nezachránilo. Práca včely je z osemdesiatich percent užitočná pre všetkých ľudí, zvyšných dvadsať je med pre včelára. 

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria