ABY NÁM VČELY NEULETELI

Za každý tretí hlt, ktorý vložíme do úst, vďačíme najusilovnejšiemu hmyzu

Foto KRISTIÁN MAJZLAN
Dátum 26.03.2017

Ubehlo takmer storočie od Einsteinovej známej predpovede, podľa ktorej ľudstvu po úhyne poslednej včely ostanú už len štyri roky života. S týmto tvrdením súhlasí i skúsený včelár Dušan Dedinský, ktorého sme navštívili v Devínskej Novej Vsi. Tomuto remeslu sa venuje rovnako ako jeho otec, starý otec a syn. Ako priznal, s úbytkom svojich živiteliek a zároveň priateliek sa vyrovnáva už niekoľko rokov. Teraz však prišiel až o tretinu z nich a upozorňuje, že situácia je alarmujúca.

Človek – tvor vraždiaci

Nosorožec ostronosý, gorila nížinná, krokodíl olivový či aligátor čínsky. Čo je ich spoločným menovateľom? Všetky tieto živočíchy patria do kategórie kriticky ohrozených druhov a všetky, ako inak, vinou človeka. Azda nikoho neprekvapí, že aj za genocídou včiel stojí človek. „Ľudia sú najväčšími nepriateľmi včiel a ubližujú im predovšetkým tí, ktorí ich najviac potrebujú – poľnohospodári. Do pôdy pridávajú priveľa chemikálií, morené osivá, používajú pesticídy. Keď si včely donesú do úľa peľ plný pesticídov a na jar z neho vyrobia materskú kašičku, ktorou kŕmia malé včielky, je takmer nemožné, aby včielky prežili. Je to ako porodiť dieťa do prostredia chemickej továrne a očakávať, že bude zdravé,“ vysvetľuje Dušan Dedinský ukazujúc nám plásty hmýriace sa včelstvom. Hoci sme stáli len niekoľko centimetrov od nich, cudzí a bez akejkoľvek ochrany, ani im nenapadlo všímať si nás či nedajbože zaútočiť. Rešpektovali nás, tak ako by sme ich v prírode mali rešpektovať my. Robíme však pravý opak. Používame nebezpečné nikotinoidy, ktoré sa na trhu prvýkrát objavili v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a v súčasnosti patria k najrozšírenejšej skupine insekticídov. Proti ich používaniu zakročili niektoré európske krajiny hneď po tom, ako zistili, že práve nikotinoidy hubia včely horšie než mor. Bohužiaľ, Slovensko sa pri hlasovaní o ich zákaze nepostavilo na stranu prírody a umožnilo používanie týchto jedov i naďalej. Ďalším veľkým problémom je podvýživa slovenských včelstiev, čo znamená, že včielky jednoducho nemajú čo jesť. „Ide o nedostatok peľu v prírode. Na jar máme k dispozícii dostatok kvitnúcich rastlín a krov, ovocné stromy, púpavy, veľké lány repky. Po ich odkvitnutí však včelám ostane minimum potravy, všade vidíme len veľké plochy bez kvitnúcich rastlín,“ upozorňuje Dušan Dedinský.

Hrozivý scenár

Málokto si uvedomuje, že včely neznamenajú len sladučký med, ktorým si po namáhavom dni osladíme čaj. Starajú sa nám až o sedemdesiat percent potravy. „Bez včiel by sme nemali paradajky, papriku, jablká, marhule, broskyne, jahody. Niečo by sme opelili možno malými štetcami, existujú tiež myšlienky na zostrojenie robotických včiel, ale ľudstvo by to nezachránilo. Práca včely je z osemdesiatich percent užitočná pre všetkých ľudí, zvyšných dvadsať je med pre včelára. Bez včiel by nám zostali zemiaky, obilie a niektoré druhy samoopelivých rastlín, no to by na prežitie ľudstva nestačilo. Nastal by degeneratívny proces vinou nedostatku vitamínov a čakalo by to aj ostatné živočíchy, ktoré konzumujeme. Hovädzí dobytok je takisto závislý od pastvy, a keď pastva nie je, tak nie je ani dobytok. Bez včiel by zmeny nabrali veľmi rýchle obrátky,“ upozorňuje včelár.

Tekuté zlato

A čo vlastne usilovné včielky robia počas opeľovania? Okrem toho, že sa nám tým starajú o potravu, zbierajú nektár, ktorý vo svojom tráviacom trakte obohatia a uložia do plástov, kde neskôr dozrie do podoby medu. Ten je zmesou vody, fruktózy a glukózy. Obsahuje vitamíny A, B1, B2, B12, C, D, H, K, E, P, minerálne látky draslík, vápnik, železo, sodík, zinok, organické kyseliny, stopy proteínov a aromatické látky. Med pôsobí antibakteriálne a protizápalovo, podporuje trávenie, pomáha pri liečbe krvného tlaku, dodáva telu okamžite využiteľnú energiu, podporuje krvotvorbu, zlepšuje a prehlbuje spánok, zbavuje organizmus jedov, pomáha liečiť vírusové ochorenia a má mnoho ďalších nenahraditeľných vlastností. Dušan Dedinský však jeho hlavnú devízu vidí v priaznivých účinkoch na posilnenie imunity. „Včela má v sebe malú lekárničku a dokáže si vyrobiť obranné látky, ktoré sú koncentrované práve v mede. Baktérie a vírusy si zvykli na antibiotiká, ale na med si zvyknúť nemôžu, pretože ten je stále iný tak ako nektár, ktorý včely nosia. Preto sa občas stane, že keď si lekár nevie rady, pošepká pacientovi, aby vyhľadal včelára,“ dodáva. Med však nie je to jediné, čo môžeme od včielok získať. Na odstránenie pocitu únavy, pri málokrvnosti či chorobách pečene, obličiek, prostaty, žalúdka a čriev je veľmi účinný peľ. Propolis má zase vzácne antiseptické látky, ktoré sa osvedčili pri hojení drobných poranení a pri zmierňovaní bolesti. Za malý zázrak môžeme považovať aj včeliu materskú kašičku, ktorou robotnice kŕmia kráľovnú. Obsahuje proteíny, voľné aminokyseliny, enzýmy, mastné kyseliny, cukry, tuky a vitamíny. Pôsobí ako celkový imunostimulátor, zvyšuje životnú silu a zlepšuje psychický stav. Má výrazné protivírusové a antibiotické účinky, zlepšuje činnosť srdca, pečene, má priaznivý vplyv na hojenie rán, životaschopnosť spermií, znižuje hladinu cholesterolu, pomáha pri zvýšení duševnej, fyzickej a sexuálnej aktivity a v neposlednom rade potláča prejavy starnutia.

Sila spoločenstva

Podľa Dušana Dedinského zachraňujú včelárstvo na Slovensku malí včelári, ktorí tvoria 95 percent všetkých chovateľov včiel. On sám má okolo tridsať včelstiev a ako hovorí, najdôležitejšie je dať im pokoj a nechať ich žiť si svojím vlastným životom. Napriek tomu priznáva, že svoje včielky rozmaznáva – aby nemuseli letieť po vodu až k rieke a piť ju studenú, zriadil im napájadlo, ktoré im vodu dokonca trošku zohreje. Hrdý je aj na fyzický stav svojich včielok, ktoré na rozdiel od mnohých iných včelárov nedokrmuje cukrom. „Nechávam im med na prezimovanie, nevezmem si všetko. Sú potom omnoho zdravšie a ich imunita sa nedá porovnať s imunitou umelo dokrmovaných včiel.“ Včely považuje za najdokonalejšie stvorenia na svete a okrem ich pracovitosti vyzdvihuje ich nesebeckosť, zmysel pre rodinu a spoločenstvo. Ako príklad uvádza ich správanie v zime. „Včielky žijú v zime takým polohybernujúcim spôsobom. Sú natlačené vedľa seba v úli, aby udržiavali teplo a uprostred sa nachádza kráľovná so svojou suitou. Je tam zdroj potravy a aj najteplejšie. Včielky, ktoré sú pri strede, sa však nezohrievajú dlho, aj keby mohli – najedia sa a idú vymeniť svoje kolegyne tlačiace sa z vonkajšej strany úľa, kde je najchladnejšie. Takto sa postupne všetky vystriedajú – vďaka spolupatričnosti a obete sa všetky najedia, zohrejú a prežijú do jari,“ vysvetľuje skúsený včelár.

Posolstvo

Návšteva v Dedinského včelárstve však pre nás nebola len poučná. Na svoje si prišli i chuťové poháriky. Hoci podľa včelárových slov je najlepším pomerom ceny a kvality klasický kvetový med, pred pár rokmi sa začal špecializovať aj na výrobu ochutených medov a my sme mali možnosť z každého ochutnať. „Prišli za mnou ľudia s tým, že im lekár predpísal jesť med so škoricou. Skúsil som to namiešať a ujalo sa,“ hovorí a s úsmevom nám naberá svoj prvý experimentálny med. Namiešal ich však omnoho viac, vďaka čomu sme mohli ochutnať pestrú paletu medov – okrem spomínaného škoricového i kakaový, cesnakový, med s čili, med s peľom, lipovo-pajaseňový, šalviový či med s aróniou. Jeho špecialitou je krémový med a horúcou novinkou med s materskou kašičkou, pergou a peľom, ktorý nazval Vitabomba a podľa skúseností užívateľov má schopnosť revitalizovať celý organizmus. Dušan Dedinský sa okrem výroby týchto dobrôt venuje aj osvete – organizuje krúžky včelárstva a ako sám hovorí, je rád, keď u ľudí vidí progres a zmenu životnej filozofie. „V tých krúžkoch panuje pokojná atmosféra. Snažím sa prenášať filozofiu úľa na ľudí, viesť ich k obetavosti presne tak, ako sa včely obetujú jedna pre druhú, pre spoločenstvo, rodinu a v neposlednom rade i pre nás. Keď to človek začne vnímať, zmení sa a zmäkne. Mali by sme si z nich brať príklad, viac si ich vážiť a starať sa o ne tak, ako sa ony starajú o nás,“ dodáva na záver.

 

 

Fotogaléria