ALTERNATÍVA HEGEMÓNIE ZÁPADU

Základnou osou vytvárania multipolárneho sveta sa stáva spolupráca Moskvy a Pekingu

Foto TASR/AP
Dátum 31.07.2017

Júlový samit G20 v Hamburgu bol spojený so zvýšeným záujmom o prvé osobné stretnutie prezidenta USA Donalda Trumpa s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Ich rozhovor sa v časti mediálno-politických kruhov považuje za schôdzku dvoch najsilnejších mužov planéty a vyvoláva mnoho dohadov.

Nech je hocijako veľký význam vzťahov medzi nimi, túto tému necháme bokom, lebo bola podrobne, hoci neraz protirečivo analyzovaná v mnohých zdrojoch. Napriek pekným slovám na stretnutí treba vidieť, že rusofóbia (už krátko po stretnutí súhlasil Biely dom so zostrením protiruských sankcií) sa za posledné roky „zažrala do špiku kostí“ washingtonskej administratívy. Ak po schôdzke prídu zo strany USA novoty, tak skutočne len v ojedinelých, navzájom nekompaktných krokoch, ale zásadný obrat vo vzťahoch Moskvy a Washingtonu zatiaľ nebude.

Iný pohľad

Poukážeme preto na inú dimenziu súčasnej svetovej politiky, ktorá ju osudovo podmieňuje. Jednou z najvýznamnejších tendencií je postupné vytváranie multipolarity moci, ktorá má zložitý, protirečivý a dlhodobý charakter. K výrazným príčinám tohto vývoja patrí oslabujúci sa vplyv Západu vedeného USA na dianie vo svete. Aj samotné zoskupenie G20 možno považovať za prejav toho, že Západ pripúšťa, že ním vytvorená G7 už nestačí na riešenie problémov súčasného sveta. Výrazne k tomu prispela ekonomicko-finančná kríza v roku 2008, ktorá dodnes nebola prekonaná.

Základnou osou vytvárania multipolárneho sveta sa stáva spolupráca Ruska a Číny. Nejde pritom len o bilaterálnu spoluprácu, ale aj o pôsobenie na multilaterálnej úrovni v medzinárodných organizáciách, ako aj spoluprácu s ďalšími, predovšetkým nezápadnými štátmi. Okrem koordinácie postupu v rámci OSN a jej Bezpečnostnej rady, ktoré považujú za nezastupiteľné pri riešení problémov svetovej politiky a bezpečnosti, Rusko a Čína úzko spolupracujú aj v rámci BRICS, Šanghajskej organizácie spolupráce či zoskupenia G20.

Najnovšie stretnutie Vladimira Putina so Si Ťin-pchingom bolo majstrovsky diplomaticky načasované. Rozpaky zo záverov hamburského samitu G20 (obrazne vyjadrené, lepšia akákoľvek malá dohoda než nové spory) budú pod vplyvom problémov, s ktorými zápasí Západ, len narastať. Po vrcholnom rusko-čínskom stretnutí z júla sa však môže ukázať, čo znamenajú výsledky tejto schôdzky a kam môžu viesť nezápadné prístupy pri riešení problémov svetovej politiky, bezpečnosti i ekonomiky.

Moskva aj Peking majú síce na viaceré otázky iný pohľad, ale v prvom rade vidia potrebu zmeny vládnuceho svetového ekonomického poriadku. Možno pripomenúť aj starú známu tézu klasika – politika je koncentrovaná ekonomika. A tak nemôžu z týchto pomerov vystúpiť, ale ich spolupráca v podmienkach, keď sa západné štáty predbiehajú v tom, z čoho by ich politicky, bezpečnostne či ekonomicky obvinili, tiež bude mať iný charakter, ako to, čo sa pečie v „nesvätej trojici“ globalizácie – MMF, Svetovej banke a WTO, či v iných prvkoch západného usporiadania sveta, ktoré krajinám tvrdo diktujú.

Deformácia reality

V týchto podmienkach sa stupňuje aj informačná vojna, v  ktorej rámci sa Západ snaží deformovať svetovú realitu. Zvýšené úsilie pritom venuje manipulácii informácií o pôsobení dvoch svojich hlavných súperov – RF a ČĽR, ktorých v rôznych súvislostiach neopodstatnene označuje čoraz viac za narastajúcu hrozbu pre svet. Súčasťou tejto stratégie je aj spochybňovanie stavu a perspektív rusko-čínskych vzťahov, v ktorých sa zaiste objavuje veľa komplikovaných momentov. Historicky existuje mnoho protirečení aj z minulosti a v oboch štátoch určité kruhy z rôznych dôvodov pochybujú o prospešnosti takejto spolupráce.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.