ANTIGLOBALISTA

Ľuboš Blaha vydal svoju najradikálnejšiu marxistickú knihu

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 15.05.2018

BRATISLAVA 15. mája (WebNoviny.sk/Extra plus) – Poslancovi NR SR Ľubošovi Blahovi v piatok 11. mája vyšla ďalšia marxistická kniha, ktorú nazval Antiglobalista. V predošlých politologických knihách Späť k Marxovi? (2009) a Matrix kapitalizmu (2011) obhajoval moderný marxizmus, demokratický socializmu a revolúciu. Kniha Antiglobalista je podľa neho ešte radikálnejšia ako predošlé diela.

 „Antiglobalista je frontálnym útokom na neoliberálny model globálneho kapitalizmu. Autor odmieta amerikanizáciu, kritizuje nadvládu nadnárodných korporácií a spochybňuje liberálne ideológie,“ píše sa na prebale knihy.

Blaha sa hlási k takzvanej deglobalizácii (upusteniu od globalizácie svetovej ekonomiky) a obhajuje návrat ku „komunitárnym hodnotám klasickej socialistickej ľavice“. Kniha vychádza z marxistickej triednej analýzy, opisuje negatívne dosahy globalizácie na najslabšie vrstvy obyvateľstva vrátane rozvojových krajín globálneho Juhu a snaží sa v ľavicovom myslení nájsť priestor pre hodnoty národného štátu, suverenity a rešpektu k iným kultúram.

„V knihe podrobne opisujem zločiny západných veľmocí, ako aj bezohľadné praktiky nadnárodných koncernov v celom svete. Striedam vedecký a popularizačný štýl písania, aby bola kniha prístupná nielen pre akademikov, ale aj pre širšiu verejnosť.

Myslím si, že je to doposiaľ moje najradikálnejšie dielo. Písal som ho zhruba dva roky a počítam s tým, že vyvolá kontroverzie. Odmietam v knihe prakticky všetko, čo dennodenne podsúvajú ľudom médiá hlavného prúdu vrátane kapitalizmu, liberalizmu, globalizácie či militarizmu,“ povedal v nedeľu Blaha pre agentúru SITA.

Blaha v knihe opäť nadväzuje na Marxovu filozofiu a cituje dokonca aj Che Guevaru či Lenina, najmä ich kritiku imperializmu. Poslanec sa venuje predovšetkým kritike neoliberalizmu a americkej nadvlády, ale zároveň predstavuje aj rôzne ľavicové ekonomické alternatívy, napríklad sociálnu ekonomiku, základný príjem, Tobinovu daň, kapitálové kontroly a brettonwoodský systém regulovaného protekcionizmu.

Nevyhýba sa ani téme migrácie, geopolitickým sporom súčasnosti, analyzuje neofašizmus, všíma si aj stredoeurópsky kultúrny kontext. V knihe rozlišuje klasickú ekonomickú ľavicu a liberálnu kultúrnu ľavicu, pričom liberálov ostro kritizuje. Ako píše v závere knihy, jedinou perspektívou pre ľavicu je antikapitalizmus a antiglobalizmus. „Ľavica musí začať opätovne bojovať za záujmy pracujúcich ľudí, za nové ekonomické alternatívy – za nový socializmus,“ zdôrazňuje Blaha.

Knihu recenzovali známi českí a slovenskí teoretici, sociológ Jan Keller, ekonómka Ilona Švihlíková a filozof Jozef Lysý. Profesor Keller o knihe píše, že je „vysoko kvalitná a mimoriadne inšpirujúca“ a ako vysvetľuje: „Súčasná podoba globalizácie býva veľmi často považovaná za celkom apolitický proces, ktorý postupuje s akousi prírodnou nutnosťou. Boj s týmto mýtom patrí k najvyšším prioritám ľavicového myslenia, pričom liberálna ľavica si to nie vždy uvedomuje.“

Švihlíková zdôrazňuje, že „kritika liberalizmu nevychádza u autora z konzervatívnych pozícií, ale z pozícií tradične socialistických“. Knihu vydalo vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied VEDA, Blaha ju napísal ako vedecký pracovník Ústavu politických vied SAV.