BIČ NA PAŽRAVOSŤ

Osemdesiat percent slovenského trhu ovláda skupina štyroch zahraničných reťazcov

Foto PIXABAY
Dátum 30.10.2018

Nakupuje v nich každý z nás, a to takmer na dennom poriadku. Ich široký sortiment ponúka okrem potravín skoro všetko – drogériu, knihy, školské a kancelárske potreby, bytové doplnky, drobné elektrospotrebiče i oblečenie, a to navyše za veľmi výhodné ceny. Čo na tom, že tak málo spolupracujú so slovenskými výrobcami, čo na tom, že nám podsúvajú potraviny z dovozu druhotriednej kvality? Zahraničné obchodné reťazce jednoducho hrajú na Slovensku prím a darí sa im u nás dokonca lepšie ako doma.

Zahraničné obchodné reťazce hrajú na Slovensku prím a darí sa im u nás dokonca lepšie ako doma.

 

Chytľavá novinka

Deväťdesiate roky boli pre Slovensko obdobím mnohých radikálnych zmien, neočakávaných začiatkov i definitívnych koncov. Privatizačný ošiaľ, prvé mobilné telefóny, televízory na splátky, poctiví i menej poctiví podnikatelia, mafiánske vraždy, nekonečné satirické programy v televízii. Otvorenie hraníc sprevádzalo i otvorenie trhu a na ten náš začali prúdiť zahraničné obchodné reťazce. Spočiatku hanblivo, nenápadne, bez väčšieho úspechu. Málokto vie, že prvým bol americký K-Mart, ktorý kúpil niekoľko obchodných domov Prior, a druhým nemecký reťazec Billa, otvoriac svoju prvú predajňu v Trnave v roku 1993. Výraznejší úspech zožalo koncom deväťdesiatych rokov až britské Tesco a v rebríčku najziskovejších maloobchodných predajní mu dodnes patrí vedúca pozícia, ktorú však pomaly, ale isto ohrozujú nemeckí giganti.

Naše potraviny v defenzíve

Ale vráťme sa na začiatok. Vidiac úspechy Tesca k nám po prelome milénií začali prúdiť ďalší ziskuchtiví predajcovia zo Západu – Metro, Kaufland, Carrefour, Hypernova, Lidl. Niektorí nedokázali pružne reagovať na potreby slovenského spotrebiteľa a po niekoľkých rokoch náš trh opustili. Tie najúspešnejšie – Tesco, Kaufland a Lidl, sa držia na špici zubami-nechtami už niekoľko rokov. V rebríčku najmajetnejších obchodníkov dosahujú práve zahraničné maloobchodné reťazce až dve tretiny obratu. Ich expanzia so sebou priniesla negatívny trend pozvoľného znižovania počtu domácich produktov na pultoch tých najziskovejších predajní. Najmenej slovenských výrobkov môžeme nájsť v supermarketoch Lidl a Kaufland, a to i napriek tomu, že vo svojich reklamných kampaniach komunikovali pozitívny vzťah k Slovensku. Reťazce a predajcovia si vinu za tento stav prehadzujú ako horúci zemiak. Kým reťazce tvrdia, že záujem o slovenské produkty majú, no slovenskí dodávatelia ich nedokážu uspokojivo zabezpečiť, výrobcovia zo Slovenska sa sťažujú na nerentabilné podmienky reťazcov, ktoré ich prakticky vyradili z hry.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.