BIEDA ZA KATEDROU - BIEDA NÁRODA

Konstantin Sergejevič Stanislavski: „Ak učiteľ vyučuje zo životnej nevyhnutnosti, jeho žiaci sa nudia, sú otrávení a živoria spolu s ním.“

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 30.01.2018

V minulosti jedno z najváženejších povolaní sa v priebehu niekoľkých desaťročí zmenilo na jedno z najnevďačnejších. Učiteľov demotivuje nezmyselná byrokracia, osnovy odtrhnuté od reality, nevychovanosť detí, voči ktorej sú prakticky bezmocní a v neposlednom rade i slabé platové ohodnotenie. Akoby spoločnosť zabudla, že sú to práve oni, kto naše ratolesti od útleho detstva formuje, kto by im mal ísť príkladom a vštepovať do nich lásku k sebe i k vlasti. Dá sa však na vratkých základoch postaviť pevný dom? Nový seriál povolaní začneme tými, na ktorých stojí a padá integrita spoločenstva a ním tvoreného štátu – učiteľmi.

Boj s veternými mlynmi

Na väčšinu mojich pedagógov mám len tie najlepšie spomienky. Z ich rozhovorov som však už ako dieťa vycítila nespokojnosť nielen s finančným ohodnotením, ale i s celkovou štruktúrou rezortu, s jeho vedením. Keď som sa po rokoch vrátila navštíviť učiteľov zo základnej školy, najmä tí starší nedokázali zakryť skepsu. „Už to tu do dôchodku nejako vydržím,“ pokrčila vtedy plecami moja obľúbená slovenčinárka okríknuc skupinu siedmakov, ktorí sa prehnali okolo. Ignorovali ju, lebo si to mohli dovoliť. Nahlas som sa zamyslela, či sme aj my boli takí. „S deťmi je to z roka na rok horšie. Nevedia sa správať, my im už ani takú svižnú výchovnú nesmieme dať a hovoriť niečo rodičom je ako hádzať hrach na stenu. Nakoniec z toho vždy vyjdeme my ako tí najhorší,“ priznala. Opäť ide pritom o začarovaný kruh. Štát núti rodiny myslieť čo najmaterialistickejšie, vyťažení rodičia preto nemajú čas na výchovu svojich detí. Dnes už ich úlohu nesupluje ulica, ale internet. Pri jeho používaní sa deti dostanú nielen k nevhodnému obsahu, ale navádza ich aj na podvádzanie. Čitateľské denníky, referáty a neskôr seminárne práce si sťahujú z internetu a ojedinelé nie sú ani prípady podvádzania pri testoch používajúc telekomunikačné zariadenia. Ďalším problém sú i nezmyselné, neustále sa meniace osnovy fungujúce metódou pokus - omyl, ktorých éru si zo školských lavíc sama pamätám a únavná byrokracia meniaca učiteľov na administratívnych pracovníkov. Nedostatočné platové ohodnotenie je tak už len špičkou ľadovca. Starší fungujú zo zotrvačnosti, mladí sa za katedru nehrnú a štúdium pedagogiky je pre nich často len pomyselnými zadnými dvierkami. Pri úrovni dnešného vysokého školstva sú tieto dvierka navyše otvorené takmer pre každého.

Zodpovedné poslanie

Od antiky cez stredovek až po začiatok dvadsiateho storočia mali učitelia v spoločnosti významné postavenie. Nepovažovali sa len za tých, čo učia, ale predovšetkým za tých, ktorí vychovávajú. Práve učitelia – Ľudovít Štúr, Juraj Palkovič a ďalší sa v devätnástom storočí starali o obrodu slovenského ľudu nielen na poli vzdelanostnom, ale i na poli národnom. Chápali, že len národ vzdelaný, ktorý pozná aj svoju históriu a vie, na čo môže byť hrdý, dokáže byť národom sebavedomým a priebojným. Sebavedomie a hrdosť je totiž to, čo Slovákom dodnes chýba. 

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

 

 

 

 

Fotogaléria