ČAKÁ NÁS HLADOMOR?

Vplyvom globálnych zmien sa musíme pripraviť na zníženú dostupnosť potravín

Foto archív
Dátum 31.01.2017

Hovorí sa, že keď je január studený a mrazivý, k poľu a ľuďom je priaznivý. Na nedostatok snehu či mrazov sa túto zimu rozhodne sťažovať nemôžeme, v niektorých okresoch bolo dokonca nutné vyhlásiť mimoriadny stav. Tuhé mrazy a snehové kalamity však netrápia len Slovensko, ale i zvyšok Európy a väčšinu severnej pologule. Ide o extrém, alebo sme si v dôsledku globálneho otepľovania iba odvykli od normálnej zimy, ktorú v tomto období prežívame? Na aktuálne meteorologické otázky, ale i na neprestajne sa zhoršujúce klimatické pomery sme sa opýtali popredného klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavla Šťastného.

Arktická zima

Ako to s tohtoročnou zimou teda vyzerá? „Zatiaľ je v rámci normálu, ale do jej konca nás ešte môže postretnúť všeličo. Prežívame epizódu takzvanej arktickej zimy, ktorej vpády na naše územie sa opakujú zhruba raz za 5-10 rokov. Ďalší priebeh poveternosti závisí od toho, či studený vzduch, ktorý dorazí na naše územie, prúdi nad zasneženým povrchom, či sa po jeho naprúdení vyjasní a utíši vietor. Tieto faktory zohrávajú dôležitú úlohu vo výskyte nízkych teplôt a veľkých mrazov,“ objasnil Pavel Šťastný. Najnižšia teplota, akú sa počas tejto zimy zatiaľ podarilo namerať 8. januára v Oravskej Lesnej, bola mínus 35,5 stupňa. Od roku 1951, teda za posledných viac ako 65 rokov, poklesla nameraná teplota pod 35 stupňov len šesťkrát, ide teda o vážnu meteorologickú udalosť. Ako sa podľa doterajších prognóz bude zima vyvíjať ďalej? „Sme v procese globálneho otepľovania, aj zimy sú teplejšie. Posledné tri zimy boli veľmi teplé, vpád arktického vzduchu sme zaznamenali naposledy v roku 2012. Ďalší vývoj zimy v tomto roku však vyzerá tak, že v najbližšom období by sa nemalo výrazne otepliť a teploty sa udržia pod dlhodobým priemerom. K výraznejšiemu vzostupu teplôt by malo dôjsť až koncom januára. Ak nie sú holomrazy a pôdu pokrýva sneh, je takáto zima prospešná na prezimovanie obilnín, ako aj ostatných rastlín, ukrytých pod snehom. Takáto zima nevyhovuje škodcom, paradoxne však niektoré druhy hmyzu lepšie znášajú mrazy. V teplých zimách im neprospievajú hubovité choroby a plesne,“ vysvetlil Pavel Šťastný.

Nezastaviteľné topenie

Omnoho pálčivejšia otázka pre svet i Slovensko je však globálne otepľovanie, čiže nárast teploty Zeme v dôsledku zvyšovania koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Téma, o ktorej sa začalo hovoriť v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, je dnes pomerne dobre prebádaná, zrejmé hrozby však ľudstvo zjavne berie na ľahkú váhu. Na prírastku emisií sa v uplynulých desaťročiach podieľalo z osemdesiatich percent spaľovanie čierneho uhlia, ropy, zemného plynu a priemysel. Hrozbu taktiež predstavuje výrub lesov, stromy totiž pohlcujú oxid uhličitý z atmosféry a pomáhajú tak regulovať podnebie. Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia patrí Čína, Spojené štáty americké, India, Rusko a Japonsko.

Pred pár dňami obletela svet informácia, že sa od Antarktídy čochvíľa odlomí ľadovec s rozlohou 5-tisíc štvorcových kilometrov. V uplynulých rokoch sa na ľadovci vytvorila prasklina s dĺžkou osemdesiat kilometrov a dnes bráni jeho odlomeniu posledných dvadsať kilometrov. „Čo sa týka celkovej hmotnosti ľadu, nie je to až taká katastrofa, najhrubšie vrstvy ľadu majú totiž hrúbku asi tri kilometre. Antarktická oblasť je dobre izolovaná od okolitého sveta, kryha neopustí ten priestor a bude sa len pomaly roztápať, čo môže zvýšiť hladinu oceánu o niekoľko centimetrov. Nie je však isté, že sa to skončí takto a že sa kryha skutočne odlomí,“ myslí si Pavel Šťastný. Čo vo všeobecnosti znamená roztápanie ľadovcov pre planétu? „Ide o dôsledok globálneho otepľovania, ktoré je fakt. Posledné dekády sa teplota rýchlo zvyšuje, čo nemá obdoby v doterajšej poznanej histórii Zeme. Niekde sa otepľuje viac, inde menej a práve arktické oblasti sa otepľujú viac. Je to hrozba najmä pre územia, ktoré sú položené nízko, napríklad Bangladéš alebo tichomorské ostrovy v Oceánii. Ďalšou hrozbou je zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého, ktorý zmenil kyslosť vody a tým aj prírodné prostredie pre morské živočíchy,“ dodáva. Topenie ľadovcov je nebezpečné tiež preto, že sú najväčšou zásobárňou sladkej vody na svete. Znásobujúce sa tempo ich topenia tak môže mať fatálne následky pre celé ľudstvo.

Menej vody, menej všetkého

Okrem topenia ľadovcov a zvyšovania hladiny oceánov so sebou globálne otepľovanie prináša i zvyšovanie extremality meteorologických javov, vyššie úhrny zrážok, zvyšovanie rizika povodní či vĺn horúčav. V našich končinách budú v nasledujúcich rokoch zimy teplejšie a snehová prikrývka sa bude vyskytovať len od určitej nadmorskej výšky, čo výrazne zníži zásoby snehu. Naopak, čakajú nás suché jari a horúcejšie letá. „Celoročný úhrn zrážok by mal zostať na podobnej úrovni, ako je to dnes, ale očakávať môžeme viac zimných zrážok a menej zrážok v lete. Nebudú rozložené rovnomerne, a preto sa dlhé obdobia sucha budú striedať s prudkými dažďami. Kombináciou vyššej teploty vzduchu a nižších zrážok v letnom období vzrastie výpar, čo prinesie sucho hlavne v južných oblastiach Slovenska. Zmení sa druhová skladba lesov, pribudnú ťažkosti s kvalitou a zásobami vody a pripraviť sa musíme aj na invázne druhy živočíchov z juhu,“ prognózuje Pavel Šťastný. Kľúčové preto bude zadržanie vody v krajine a jej rozumné využitie z hľadiska produkcie potravín. Je totiž pravdepodobné, že vodné zdroje ako Bodrog či Nitra v priebehu nasledujúcich desaťročí nebudú na zavlažovanie postačovať. Aj podľa oxfordských vedcov sa dostupnosť potravín na Zemi do roku 2050 zníži zhruba o tretinu, čo znamená, že priemerný obyvateľ planéty bude ukrátený približne o 3,2 percenta svojho denného prídelu. Pre zhruba pol milióna ľudí budú následky fatálne. Zníži sa najmä spotreba ovocia, zeleniny a červeného mäsa. Zmeny v stravovaní povedú k častejšiemu výskytu rakoviny, mŕtvice a srdcových chorôb. Globálne otepľovanie by do roku 2050 mohlo byť zodpovedné za 529-tisíc úmrtí. Ako uvádza štúdia zverejnená v odbornom časopise The Lancet, väčšina úmrtí pre nedostatok ovocia a zeleniny sa bude spájať s Európou a USA.

Začnime od seba

Brániť sa pred javmi spojenými globálnym otepľovaním je možné dvomi skupinami opatrení – mitigačnými a adaptačnými. Medzi mitigačné opatrenia patrí znižovanie koncentrácie skleníkových plynov, zavádzanie nových technológií či zhromažďovanie oxidu uhličitého do úložísk v podzemí. K adaptačným sa zas radia napríklad protipovodňové opatrenia, ale aj vysádzanie zelene či vytváranie vodných plôch, ktoré by umelo znižovali teplotu. Svojou troškou môže prispieť každý. Stačí, ak raz za čas vymeníte auto za bicykel či mestskú hromadnú dopravu, vysadíte stromček a na nákup si vezmete tašku z domu. „Zem vo svojej histórii zažila už všetko – bola rozpálenou i ľadovou guľou a prekonala všetky nepriaznivé podmienky. Príroda je trpezlivá, má čas milióny rokov, vie sa znova zregenerovať, vie znovu vytvoriť isté druhy rastlín a živočíchov. Globálne otepľovanie je teda hrozba hlavne pre ľudstvo,“ dodáva Pavel Šťastný. A zatiaľ to vyzerá tak, že ľudstvo je hrozba najmä samo pre seba, rútiac sa do záhuby v duchu indiánskeho príslovia: „Až keď vyrúbeme posledný strom, otrávime poslednú rieku, ulovíme poslednú rybu, až vtedy pochopíme, že peniaze sa nedajú jesť.“