ČAKÁ NÁS HLADOMOR?

Vplyvom globálnych zmien sa musíme pripraviť na zníženú dostupnosť potravín

Foto archív
Dátum 31.01.2017

Hovorí sa, že keď je január studený a mrazivý, k poľu a ľuďom je priaznivý. Na nedostatok snehu či mrazov sa túto zimu rozhodne sťažovať nemôžeme, v niektorých okresoch bolo dokonca nutné vyhlásiť mimoriadny stav. Tuhé mrazy a snehové kalamity však netrápia len Slovensko, ale i zvyšok Európy a väčšinu severnej pologule. Ide o extrém, alebo sme si v dôsledku globálneho otepľovania iba odvykli od normálnej zimy, ktorú v tomto období prežívame? Na aktuálne meteorologické otázky, ale i na neprestajne sa zhoršujúce klimatické pomery sme sa opýtali popredného klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavla Šťastného.

Arktická zima

Ako to s tohtoročnou zimou teda vyzerá? „Zatiaľ je v rámci normálu, ale do jej konca nás ešte môže postretnúť všeličo. Prežívame epizódu takzvanej arktickej zimy, ktorej vpády na naše územie sa opakujú zhruba raz za 5-10 rokov. Ďalší priebeh poveternosti závisí od toho, či studený vzduch, ktorý dorazí na naše územie, prúdi nad zasneženým povrchom, či sa po jeho naprúdení vyjasní a utíši vietor. Tieto faktory zohrávajú dôležitú úlohu vo výskyte nízkych teplôt a veľkých mrazov,“ objasnil Pavel Šťastný. Najnižšia teplota, akú sa počas tejto zimy zatiaľ podarilo namerať 8. januára v Oravskej Lesnej, bola mínus 35,5 stupňa. Od roku 1951, teda za posledných viac ako 65 rokov, poklesla nameraná teplota pod 35 stupňov len šesťkrát, ide teda o vážnu meteorologickú udalosť. 

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.