ČASOVÍ MILIONÁRI

Taliani považujú rodinu – „la famiglia“ – za jedinú istotu, ktorá je v ich krajine neotrasiteľná

Foto LENKA MAYEROVÁ
Dátum 28.06.2018

O zvyšku sveta hovoria, že ľudia poznajú zábavu, ale nepoznajú potešenie. Ich jazyk sa nedá naučiť bez používania výraznej gestikulácie – „džesti“. Štýl ich šoférovania vás vždy dostane do úzkych. Keď sa opýtate, načo majú semafory, ich odpoveď je jednoznačná: zelená je avanti – poďme, oranžovú majú na ozdobu a červenú do počtu. Pri prenájme domu prejavujú silný obchodný duch – strecha vám pomaly padá na hlavu, ale tvária sa, že lepšiu ponuku už nedostanete a nemáte nad čím rozmýšľať. Často hovoria, že rodina – „la famiglia – je jediná istota, ktorá je v ich krajine dodnes pevná a neotrasiteľná.

Kávový Terst

Nejeden z nás sa z chuťou zahryzol do ich národného jedla – nefalšovanej pizze, ktorú ako prví upiekli v roku 1000. Taliansko však nie je len pizza, špagety, ale aj ryby, rizoto, plody mora, syry, jahňacie kotlety, víno, zmrzlina či káva. Ak túžite všetko ochutnať, skúste to ešte dosoliť morom, zaliať slnkom a trojkilometrovou pieskovou plážou vo vašom dovolenkovom cieli – na Isola del Sole (Slnečnom ostrove) Grado. Leží medzi prístavným mestom Terst a Benátkami. Na ostrov sa dostanete mimoriadne pohodlne, nepotrebujete nijaký trajekt, pretože ho s pevninou spája umelý násyp (most) priamo cez otvorené more, dlhý viac ako päť kilometrov. Bratislavčania sa na Grado dostanú za necelých sedem hodín, Banskobystričania za deväť a Košičania za desať. Mne zvyčajne trvá cesta z Bratislavy na rakúsko-slovinskú hranicu tri hodiny. Tam zastavím, musím kúpiť slovinskú diaľničnú známku, ktorá je z roka na rok drahšia. Ďalšie dve a pol hodiny pokračujem v ceste až do prvého talianskeho prístavného mesta, ktoré je neprávom prehliadané – Terst. Práve tu si objednávam prvú šálku kávy, nemá význam piť ju niekde na diaľnici, pretože tá neodmysliteľne patrí sem. Terst označujú za jedno z hlavných miest kávy. Nie náhodou, viac ako 26 percent svetovej produkcie čierneho zlata, smerujúceho do Európy, sa dováža do terstských pražiarní. V miestnej kaviarni Caffé Tommaseo sa dozvedám, že prvá káva do terstského prístavu dorazila v roku 1700, ale aj to, že od roku 1719 vďaka rodu Habsburgovcov nastal rozvoj obchodu. V kaviarni vám ponúknu klasické espresso v sklenom poháriku, „capo in b“, ale za ochutnanie rozhodne stojí aj „marrocchino“, káva s kakaom, a „mugaccino“, káva so šľahačkou. S doznievajúcou chuťou kávy na jazyku popozerám staré známe miesta – kanál Grande, srbský pravoslávny chrám, zámok Miramare, ale aj miestne obchodíky, aby som zistila, čo je nové, a s druhou šálkou kávy v ruke sadám do auta pokračujúc do cieľového bodu. Cestu medzi Terstom, Gradom a Benátkami musíte absolvovať viackrát, pretože na jeden, dva či tri razy ani zďaleka nepreskúmate množstvo prírodných krás či historických pamiatok, ktoré siahajú až do obdobia starého Ríma. Skrátka, musíte sa narodiť ako časoví milionári.

Tradície a národná hrdosť

Moje prvé stretnutie s Gradom sa odohralo pred štyrmi rokmi. Očarilo ma. Nie vďaka pláži či moru, ale svojou atmosférou. Mimoriadnu gráciu má večerné historické mesto s romantickými úzkymi uličkami, letnými terasami plnými uvoľnených hostí, šíriacimi sa omamnými vôňami z grilu, oparom rozmarínu, tymianu, bazalky či oregana. Na niekoľko dní zabudnite na iné chute ako výlučne stredozemské. Taliani si ctia tradície a zachovávajú si národnú hrdosť, čo potvrdzuje výnimočná reštaurácia – Bella grado. Nik by ju nemal vynechať, inak akoby na Grade ani nebol. Málokto povie, že sa ide najesť do Bella grado. Stáli štamgasti, ku ktorým sa s pokojným svedomím môžem priradiť aj ja, povedia – ideme k Cezaremu. Personál tejto gurmánskej oázy je srdečný a víta vás vždy s úsmevom. Možno je to tým, že počas celého dňa na nich dozerá práve Cezare, duša tohto podniku. Je to majiteľ a majster lahodných chutí, vôní, znalec kvalitného vína, ktorému nerobí problém obslúžiť hostí či zabehnúť do kuchyne, aby pomohol kuchárom s prípravou jedál. Nie je nič nezvyčajné, že sa počas večere zastaví pri každom stole, aby sa hostí spýtal, či im chutí. A verte, že chutí, jedlo je vždy čerstvé a pripravené s láskou. Po odchode z reštaurácie budete mať v nose ešte dlho vôňu čerstvo upečenej chrumkavej pizze, na jazyku si budete chcieť čo najdlhšie uchovať chuť „Spaghetti con Vongole“ a na prstoch rúk budete cítiť arómu čerstvých byliniek, ktoré ste mali v kvetináči na stole. A tak je to správne, pretože dovolenka je pocitoch a zážitkoch, ktoré vám nikto nemôže ukradnúť, tie pretrvajú.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria