CENTRUM ISLAMU I KRESŤANSTVA

Podmanením Kazane ovládlo cárske Rusko dôležité obchodné cesty

Foto ZUZANA MAKOVSKÁ, ARCHÍV
Dátum 30.01.2018

Všemocní cháni, zákerní džinovia, exotické krásavice. Hoci to znie neuveriteľne, reč je o neďalekom Rusku. Presnejšie, o jednom z jeho osemdesiatich piatich subjektov, Tatárskej republike. Tatárov, obývajúcich územia zhruba na polceste medzi Moskvou a Uralom, si aj dnes spájame poväčšine s dávnymi nájazdmi kočovných kmeňov, datovaných zhruba do prvej polovice 13. storočia. Kto si však pod dnešným Tatárskom predstavuje nehostinnú step, jurty, stáda tiav či preháňajúce sa hordy necivilizovaných nájazdníkov so zakrivenými mečmi v rukách, čaká ho sklamanie. Návšteva tohto svojrázneho regiónu prepisuje aj naše hlboko zakorenené predstavy. S údivom zisťujeme, že je to jedna z najbohatších častí rozľahlého Ruska. Pritom si však stále zachováva svojský nádych cudzokrajnosti. Prelína sa tu nielen východná kultúra so západnou, ale aj islam s kresťanstvom a pokrok s dávnymi, dodnes stále živými tradíciami.

Naše putovanie začíname v Kazani. Aj keď sa z hľadiska veľkosti či počtu obyvateľov nedostáva do prvej päťky ruských miest, zohrala v dejinách významnú úlohu. Jej podmanením Moskva v roku 1552 nielenže ovládla dôležité obchodné cesty, ale zároveň urobila aj prvý krôčik k vzniku mnohonárodnostnej federácie.

Na zozname UNESCO

Kultúrna rozmanitosť je badateľná hneď pri pohľade na dominantu tatárskej metropoly, miestny kremeľ. Niekdajšie centrum Kazanského chanátu sa vypína na vyvýšenine nad sútokom Volgy a Kazanky a pripomína zašlú slávu mocnej stredovekej ríše. Hradby v tvare nepravidelného mnohouholníka dnes v sebe skrývajú administratívne centrum regiónu, sídlo miestneho prezidenta, ale predovšetkým mešitu Kul Šerif a pravoslávny Chrám Zvestovania, azda najvýstižnejší príklad nevšedne silného prepojenia kresťanskej a moslimskej kultúry v celom regióne. Práve kultúrna rozmanitosť pretrvávajúca dlhé obdobie a syntéza viacerých vplyvov – bulharského, mongolského, tatárskeho, ruského i talianskeho – sa zaslúžili o zápis tohto objektu na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Okrem Kazanského kremľa sú na ňom aj ďalšie dve pamiatky Tatárska: ostrov Svijažsk a stredoveký Bulgar.

Z pôvodného množstva kremeľských strážnych veží sa do dnešných čias zachovalo len päť. Vchádzame cez hlavnú z nich, Spaskú. Naše pohľady pritiahnu štyri minarety mešity Kul Šerif, čnejúce sa do výšky 58 metrov. Medzi nimi tróni bohato zdobená kupola, symbolizujúca kazanskú korunu, znak moci niekdajších chánov. Nie je to však pôvodná stavba, ale náhrada za legendárnu hlavnú mešitu chanátu. Tá padla za obeť armáde Ivana IV. Hrozného ešte počas dobývania Kazane. Náš sprievodca Ramis prezrádza, že v snahe o zachovanie miestneho koloritu siahli majstri pri jej výstavbe len po domácich stavebných materiáloch, pričom základ tvorí mramor a žula z Čeľabinskej oblasti na Urale. S úsmevom však dodáva, že jedna z dominánt jej interiéru, dvojtonový krištáľový luster s päťmetrovým priemerom, má svoj pôvod v Česku. Islam má v tejto časti prevažne pravoslávnej Rusi svoje pevné miesto – práve Kazaň bola miestom jeho prijatia a odtiaľto sa šíril do ďalších regiónov.

Šikmá veža

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria