DOMOBRANA

Návrh na vytvorenie dobrovoľných poriadkových zložiek prichádza z dielne ĽS Naše Slovensko

Foto redakcia
Dátum 02.10.2017

Ako doplnok k profesionálnym ozbrojeným silám v histórii v mnohých štátoch pôsobila – a pôsobí – inštitúcia domobrany. Jej hlavná úloha je v prípade ozbrojeného konfliktu asistovať armáde pri obrane štátu. Snaha o jej ustanovenie nie je ničím novým ani v Slovenskej republike. Jej zriadenie propagovala už v 90. rokoch predovšetkým SNS. Veľkým obhajcom domobrany bol napríklad dnes už zosnulý generálmajor Ján Repaský, ktorý vtedy pôsobil ako vedúci úradu Ministerstva obrany SR. Jeho vzorom bolo Švajčiarsko, kde sú takéto zložky integrálnou súčasťou celoplošnej obrany štátu.

Ochrana republiky

V 90. rokoch vízia nebola zrealizovaná a SNS prišla s návrhom opätovne v roku 2008. Vtedy boli argumentom jej predstaviteľov rastúce nacionalistické vášne u nášho južného suseda zosobnené publicitou a popularitou iredentistickej Maďarskej gardy, ktorá vznikla v roku 2007. „Je načase zamyslieť sa nad konkrétnymi krokmi a vrátiť sa k tým, ktoré SNS navrhovala, k prijatiu zákona na ochranu republiky, zákona na vytvorenie domobrany,“ preniesla vtedajšia podpredsedníčka národniarov Anna Belousovová. Na podobný krok však nenašli medzi koaličnými partnermi dostatočnú podporu. Dnes by domobranu na Slovensku rád videl Marian Kotleba. Spolu s niekoľkými kolegami z poslaneckého klubu predložil do Národnej rady SR zákon o Domobrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V návrhu domobranu prezentujú ako „... poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní verejného poriadku a ochrane životného prostredia na území samosprávneho kraja a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení samosprávneho kraja, z uznesení zastupiteľstva samosprávneho kraja a z rozhodnutí predsedu samosprávneho kraja“.

Historická konotácia

Vymedzenie úloh v návrhu sa veľmi nezhoduje s tradičným poňatím domobrany, ktorá zvyčajne slúži ako doplnok k ozbrojeným silám pri obrane územia štátu pred vonkajším nepriateľom alebo organizovanými domácimi ozbrojenými skupinami. V mierových časoch je zas jej tradičnou úlohou pomoc pri prírodných katastrofách a stráženie vojenských objektov. Navrhovaná Domobrana (s veľkým D) by podľa predstáv ĽS Naše Slovensko spolupracovala najmä s políciou. Tej by aj okamžite odovzdávala všetkých zadržaných páchateľov. Nemala by právomoc dávať pokuty alebo viesť vyšetrovanie, jej primárnou úlohou by bola prevencia a zasahovanie proti zločinu a privolanie polície na miesto činu. Dá sa zároveň očakávať vlna kritiky v súvislosti s označením tejto potenciálnej inštitúcie. Domobrana s veľkým D bol totiž názov výkonných zložiek brannej moci 1. SR po vypuknutí Slovenského národného povstania potom, ako sa na jeho stranu pridala veľká časť armády. Časť ozbrojených síl, ktorá ostala verná štátu a bojovala proti SNP, následne zmenila meno na Domobranu. Tá však ani nebola domobranou v pravom slova zmysle, keďže šlo o samotnú profesionálnu armádu, nie o jej podporný prvok.

Problematická definícia

Domobrana sa v poňatí predkladateľov zákona zas podobá skôr na krajskú políciu s obmedzenými kompetenciami, keďže má byť využívaná ako poriadková zložka slúžiaca predovšetkým na prevenciu bežnej kriminality. V tomto zmysle pripomína viac dobrovoľné mestské a susedské hliadky etablované najmä v anglosaských štátoch, kde v súčinnosti s políciou monitorujú a chránia pred zločinom vymedzené lokality. Ani tu však nepanuje stopercentná obsahová zhoda. Podľa predstáv ĽS Naše Slovensko by v Domobrane okrem dobrovoľníkov figurovali aj zamestnanci samosprávneho kraja a za službu by boli finančne odmeňovaní a motivovaní daňovými úľavami. Poslanci navrhujú štruktúru založenú na miestnych jednotkách podriadených okresným veliteľstvám pod dozorom krajského veliteľstva. Vznikla by tak ďalšia viacstupňová paralelná administratívna štruktúra. Navrhujú aj zavedenie nového zbrojného preukazu skupiny G na službu v Domobrane. Domobrana by možno bola lacnejšia ako ekvivalentné navýšenie počtu bežných policajtov, no i tak by predstavovala zvýšenie verejných výdavkov. Preto by bolo možno rentabilnejšie premýšľať nad povolením autonómnych, neplatených, čisto dobrovoľných a nesmrtiacimi zbraňami vybavených susedských hliadok, ktoré by fungovali na podobnej báze ako dobrovoľní hasiči, ale pod dohľadom policajného zboru, ktorý by ich členom poskytoval elementárny výcvik.

Skúsenosti zo zahraničia

Čo sa týka domobrany prísne vojenského charakteru, najúspešnejším príkladom je neutrálne Švajčiarsko. Po skončení povinného vojenského tréningu si vycvičení občania ponechávajú svoj výstroj vrátane zbraní. Popri malej profesionálnej armáde fungujú ako rezervné vojsko schopné okamžitej mobilizácie v prípade konfliktu či inej krízovej situácie. Pokusy o zmenu systému boli za posledných 25 rokov odmietnuté v referendách už trikrát. Naposledy v roku 2013 povedalo 73 percent voličov rázne nie návrhu na zrušenie povinnej vojenskej služby pre mužov vo veku 18 až 34 rokov a rozpustenie štruktúry domobrany. Popri oficiálnom rezervnom vojsku je pre Švajčiarov dôležitá aj zakorenená kultúra sebestačnosti, ktorá je pre komunity, rodiny a jednotlivcov príznačná aj v otázke obrany blízkych i štátu. Na 8 miliónov obyvateľov v alpskej krajine pripadá 3,4 milióna strelných zbraní a strelecké kluby nájdete takmer v každej obci. Silná tradícia domobrany funguje i v USA. V každom z 50 štátov operuje Národná garda fungujúca ako doplnok profesionálnej armády a prvá línia obrany pred ozbrojenou agresiou. Tvorí takzvanú organizovanú domobranu. Neorganizovaná domobrana zas podľa súčasnej legislatívy pozostáva z každého zdravého muža vo veku od 17 do 45 rokov.

Národná rada SR bude o právnej norme rokovať na októbrovej schôdzi. Poslanci konštatujú, že zákonom chcú zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany života, zdravia a majetku obyvateľov SR a tiež ochrany verejného poriadku. Domobrana má byť čiastočne dobrovoľnícky poriadkový útvar v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov (VÚC). Strana pripomína, že bezpečnosť obyvateľov by mal zabezpečovať Policajný zbor SR a v obciach a mestách aj obecná, resp. mestská polícia. "Prax však ukazuje, že tieto zložky často zlyhávajú najmä pri plnení úloh na úseku prevencie, a to najčastejšie z dôvodov obmedzených personálnych kapacít a finančných zdrojov," tvrdia poslanci v dôvodovej správe. Dôkazom toho je podľa nich vysoká kriminalita, a to najmä v oblastiach s vysokou koncentráciou dlhodobo nezamestnaných a asociálov. "Výsledkom toho je, že slušní ľudia v mnohých regiónoch Slovenska sú týmito asociálmi obťažovaní, okrádaní, napádaní a aj znásilňovaní a vraždení," argumentujú s tým, že život v týchto oblastiach sa stáva doslova neznesiteľným, občania strácajú dôveru v štát a jeho orgány a mnohí sa snažia z týchto oblastí Slovenska doslova utiecť. Navrhovateľom právnej normy sa nepáči, že ministerstvo vnútra dlhodobo odmieta zriadiť, resp. obnoviť v minulosti zrušené obvodné oddelenia Policajného zboru vo viacerých takýchto problémových lokalitách, a to aj napriek petičným akciám občanov a žiadostiam zo strany starostov obcí. Ako jeden zo spôsobov riešenia tejto situácie na miestnej úrovni preto vidia vytvorenie alternatívneho bezpečnostného orgánu.