GÉNIUS BEZ PIEDESTÁLU

Nikola Tesla: Môžem vychýliť Zem z obežnej dráhy, ale neurobím to

Foto archív
Dátum 31.01.2017

Mal fóbiu z podávania rúk, nespával viac než dve hodiny, bol posadnutý číslom tri, žil v celibáte, rád kŕmil holuby, chvíľu holdoval gamblerstvu a jeho IQ sa pohybovalo na úrovni Leonarda da Vinciho a Isaaca Newtona. Priekopník elektrotechniky, geniálny vedec a fyzik srbského pôvodu Nikola Tesla predstihol svojich kolegov o niekoľko desaťročí, napriek tomu sa naňho často zabúda. Na konte mal stovky vynálezov, no zomrel v chudobe a dodnes je jednou z najtajomnejších osobností všetkých čias.

Podivín

Na svet prišiel 10. júla 1856 v chorvátskej dedinka Smiljan počas búrky plnej bleskov. Ktovie, možno práve tie predurčili jeho životnú dráhu. Otec Milutin bol pravoslávny kňaz a prial si, aby Nikola nasledoval jeho kroky, on si však sutanu rozhodne navliecť neplánoval. Bol iný ako ostatné deti; do sedemnástich rokov trpel poruchou, ktorá spočívala v tom, že sa mu pred očami zjavovali obrazy sprevádzané silnými zábleskami svetla, ktoré mu znemožňovali vidieť skutočné objekty. „Keď ma niekto oslovil, zjavil sa mi pred očami obrázok objektu, ktorý dané slovo predstavovalo, a niekedy som nebol schopný rozlíšiť, či to, čo vidím, je skutočné alebo nie,“ uviedol vo svojej autobiografii. Tieto vidiny v ňom vyvolávali úzkosť a nijaký psychológ mu ich nedokázal uspokojivo vysvetliť. Trpel tiež množstvom fóbií – nedokázal sa dotknúť vlasov iného človeka a čím bol starší, tým viac nenávidel podávanie rúk. Chorobne všetko počítal – kroky, kubický obsah taniera s polievkou či šálky s kávou. Všetky opakované operácie, ktoré denne vykonával, museli byť deliteľné tromi. Úkryt pred vlastnou genialitou našiel v otcovej knižnici, z čoho však hlava rodiny nadšená nebola. Chlapec bol totiž schopný čítať nielen cez deň, ale i v noci. Keď nepomáhali zákazy, otec schoval sviečky, no malý génius si zaobstaral loj, vyrobil si knôt a odlial vlastné sviečky do plechových foriem. Každú noc potom utesnil kľúčovú dierku a škáru pod dverami a nerušene čítal až do svitania. Neskôr prepadol ešte jednej vášni, ktorá však už nebola taká vznešená – hazardu. Otec sa preto naňho hneval a Nikola pri jednej roztržke vyhlásil: „Môžem prestať, kedy chcem, ale prečo by som to robil, keď mi to prináša radosť, akoby som bol v raji?“ Jeho matka bola celkom iná. Keď prišiel o všetky peniaze, no stále dychtil po hre, podala mu zväzok bankoviek a povedala: „Choď a bav sa. Čím skôr utratíš všetko, čo máme, tým lepšie. Viem, že to prekonáš.“ Ťažko povedať, čo ju k tejto istote viedlo, no mala pravdu. Nikola nad svojou vášňou nielenže vyhral, ale nadobro ju vykorenil zo svojho života podobne ako fajčenie či pitie kávy, ktoré – ako si sám uvedomil – škodilo jeho srdcu. Zapáčila sa mu sila vlastnej vôle a prepadol ďalšej závislosti – sebaovládaniu.

Inžinier vďaka cholere

Počas Nikolovho štúdia na jednom z najlepších gymnázií v krajine – vyššom reálnom gymnáziu v Rakovci pri Karlovaci – boli jeho rodičia rozhodnutí, že sa stane kňazom. Naháňalo mu to strach, oveľa viac ho totiž priťahovala elektrina, túžil bádať a experimentovať. Hoci to bude znieť morbídne, k tomuto cieľu mu dopomohla cholera, ktorej sa po skončení gymnázia nevyhol ako množstvo ľudí v tých časoch. Ležiac na smrteľnej posteli počas návštevy svojho otca vyhlásil: „Možno by sa mi uľavilo, keby ste ma poslali študovať inžinierstvo,“ a otec mu v neľahkej chvíli sľúbil štúdium na najlepšej technickej škole na svete. Na počudovanie všetkých, Nikola sa zanedlho uzdravil a po ročnom pobyte v prírode sa mu splnil sen – nastúpil na Vysokú polytechnickú školu v rakúskom Grazi. Zatiaľ čo väčšina jeho spolužiakov brala štúdium na ľahkú váhu, Nikola pracoval dvadsať hodín denne neberúc ohľad na to, či je nedeľa alebo sviatok. Získal niekoľko vyznamenaní a bol na ne právom hrdý. Po otcovej smrti však v jeho pracovni objavil niekoľko listov od profesorov, v ktorých ho žiadajú, aby syna stiahol zo štúdií. Báli sa totiž, že umrie od prepracovania.

Oklamaný

V roku 1880 odišiel študovať do Prahy, ale nevydržal tam dlho. Jeho kroky viedli do Budapešti, kde pracoval na budovaní telefonickej siete. Práve s touto prácou sa spája jeho oficiálne prvý vynález – prístroj na zosilnenie hlasu v telefóne. Takzvaný telefónny opakovač si nedal patentovať, dá sa však povedať, že šlo o vôbec prvý bezdrôtový telefón. Navyše, práve v Budapešti ho osvietila myšlienka otáčavého magnetického poľa. Okrem iného sa tu podľa vlastných slov aj nervovo zrútil. „Môj zrak a sluch boli vždy neobyčajné. Ako dieťa som niekoľkokrát zachránil domy našich susedov pred ohňom tým, že som počul slabý praskavý zvuk, ktorý ich nevyrušil zo spánku, a zavolal som pomoc. V Budapešti som bol schopný počuť tikot hodín, aj keď medzi mnou a nimi boli tri miestnosti. Koč, idúci vo vzdialenosti niekoľko míľ, otriasal celým mojím telom. Zem sa mi pod nohami neprestajne chvela. Pulz mi vystupoval do výšky dvestošesťdesiat úderov za minútu a celé moje telo sa chvelo a otriasalo. Renomovaní lekári, ktorí mi ordinovali veľké dávky bromidu draselného, vyhlasovali moju chorobu za ojedinelú a nevyliečiteľnú.“ Tieto stavy nakoniec zmizli a umožnili mu odcestovať do Paríža, kde sa v roku 1883 zamestnal v Edisonovej Kontinentálnej spoločnosti a zisťoval chyby v Edisonových elektrárňach. Okamžite si podmanil správcov spoločnosti, pretože každý problém ľahko zvládol a navyše prichádzal s inovatívnymi nápadmi, z ktorých všetkým padali sánky. Navrhol vylepšenie dynama, dostal výsadu vyvíjať automatické regulátory, no chýbala mu schopnosť zohnať kapitál na rozvoj vlastných projektov, sčasti aj preto, že sa ľahko nechal oklamať. Preto v roku 1884 prijal ponuku pracovať pre Thomasa Alvu Edisona v USA. Edisonovu dôveru si vďaka svojmu vzdelaniu a inteligencii získal rýchlo, tú jeho však Edison rýchlo stratil. Tesla preňho v priebehu roka vyrobil dvadsaťštyri typov štandardných strojov, ale prisľúbenej päťdesiattisícovej odmeny sa nedočkal. Edison sa mu vysmial so slovami, že nepochopil americký humor. Sklamaný a opäť oklamaný z jeho spoločnosti odišiel.

Mizerný obchodník

Krátko nato sa Tesla venoval výrobe osvetľovacieho systému, vďaka čomu sa mu v roku 1887 podarilo konečne si založiť vlastnú spoločnosť TESLA Electric Co. Čoskoro však stratil podporu investorov, ktorí chceli, aby vylepšoval lampy a nemali pochopenie pre jeho posadnutosť skúmať striedavý prúd. Zamestnal sa preto vo firme Westinghouse Electric & Manufacturing, kde mohol vo svojom výskume pokračovať. Úspech na seba nenechal dlho čakať, no práve striedavý prúd ešte viac rozhádal Teslu a Edisona, ktorý viedol diskreditačné prednášky o jeho nebezpečenstve. Bol o svojej pravde natoľko presvedčený, že neváhal pred zrakmi divákov zabíjať prúdom zvieratá. Jeho jednosmerný prúd však vtedy dokázal zapojiť asi 15 domov naraz, zatiaľ čo Tesla rozsvietil tisíce domov, na väčšiu vzdialenosť a s menším množstvom energie. Víťazstvo striedavého elektrického prúdu bolo korunované v roku 1896 spustením hydrocentrály na Niagarských vodopádoch. Tesla mohol na svojom prúde zarobiť miliardy, nebyť jeho beznádejnej dobrosrdečnosti. Povolil firme Westinghouse Electric & Manufacturing používať jeho patent za 60-tisíc dolárov, 150 akcií a licenčný poplatok iba 2,50 dolára za každú konskú silu, ktorá sa prostredníctvom striedavého prúdu vygeneruje. Práve na licenčných poplatkoch mohol najviac zbohatnúť a chvíľu aj bohatol, kým ho Westinghouse neuprosil, aby si licenčné poplatky dočasne neuplatňoval a pomohol tak firme prežiť. Tesla bol Westinghousovi vďačný za šancu, preto súhlasil, prišiel tým však o miliardy dolárov. Westinghouse sa postavil na vlastné nohy, Edisona prakticky zlikvidoval a následne presvedčil naivného Teslu, aby zmluvu o licenčných poplatkoch nadobro zrušili.

Životný projekt

Teslovým posledným veľkým projektom bol Wardencliffe tower v horách blízko Colorado Springs. Veža s veľkou mosadznou guľou na špici mala spraviť zo zemegule obrovský kondenzátor a šíriť elektrinu do celého sveta. Teslovi sa darilo, aj keď jeho výskum často naháňal strach a ľudia obchádzali vežu kilometrovým oblúkom. Projektom bol uchvátený americký bankár John Pierpont Morgan, ktorý Teslu podporil sumou 150-tisíc dolárov. Nebolo to veľa, bankár cítil potenciál a šancu nabaliť sa na Teslovej genialite. Ten sa však nezmienil o tom, že síce chce distribuovať elektrinu do celého sveta, ale zadarmo. Keď sa to zakladateľ známej banky dozvedel, prestal Teslu podporovať a odvtedy to s ním šlo dolu vodou. Nedokázal zohnať peniaze na pokračovanie svojho výskumu a veža bola napokon v roku 1917 zbúraná. Zaujímavé je, že dnes sídli v Colorado Springs množstvo technologických firiem, riadiace centrum GPS či veliteľstvo kozmickej obrany NORAD.

Mnohí dokonca veria, že tamojšie aktivity sú prepojené s mysterióznym projektom HAARP.

Dar či prekliatie?

Viacfázový systém prenosu elektrickej energie, indukčný motor, transformátory, turbíny a generátory – Nikola Tesla má na konte zhruba sedemsto objavov, patentovať si však dal len vyše sto. Mnohé mu ukradli, mnohé ostali v tej dobe nepochopené, upadli do zabudnutia alebo si ich skrátka z nejakého dôvodu nedal patentovať. Už v roku 1887 ako prvý objavil takzvané röntgenové žiarenie, ktoré samotný Röntgen objavil až o osem rokov neskôr. Pripisuje sa mu i vynález lasera o viac než polstoročie pred jeho oficiálnym objavením. Jeho vynálezom sú aj rádiové vlny, o ktoré viedol súdny spor s vplyvným Guglielmom Marconim. Vytváral motor poháňaný energiou magnetického poľa Zeme. Predpovedal internet, počítače i mobily. „Každý dnes vie, čo je to televízia, ale málokto vie, ako funguje. Pritom spôsob, akým televízia funguje, to je z deväťdesiatich percent práve Tesla,“ povedal raz slávny vedec Stephen Hawking na Teslovu adresu. O Teslovi sa skutočne často nehovorí. Prečo? Lebo veda preňho nebola biznis, ale láska? Lebo prišiel na spôsob, ako ľuďom pomôcť zadarmo? Lebo bol neschopný podnikateľ? Nevedno, isté však je, že na sklonku života sa svojim výskumom venoval prevažne v teoretickej rovine. V roku 1936 predložil projekty na výstavbu obrannej zbrane, ktorú nazval „mierové lúče“, alebo aj „lúče smrti“, ale USA i Európa ho odmietli. Jediný, kto sa o jeho vynález zaujímal, bol Sovietsky zväz.

Nikola Tesla umrel ako 87-ročný za záhadných okolností 7. januára 1943. Hovorí sa, že jeho hotelovú izbu hneď potom zapečatili agenti FBI a odviezli z nej všetky dokumenty a predmety patriace vedcovi. O géniovi, ktorý rozsvietil domovy miliónov ľudí, dodnes kolujú mysteriózne historky. Niektorí mu v súvislosti s jeho bezhraničnou genialitou, schopnosťami predpovedať budúcnosť a zmyslami omnoho dokonalejšími, ako je u človeka bežné, dokonca pripisujú mimozemský pôvod. Nech sa už pravda skrýva kdekoľvek, Tesla vedel pred sto rokmi viac ako ktorýkoľvek jeho súčasník, a to bolo jeho šťastím i prekliatím zároveň.