GLOBALIZAČNÝ MARIÁŠ

Slovensko by sa mohlo stať súčasťou nárazníkového pásma medzi starou dobrou Európou a zlým medveďom z Ruska

Foto REDAKCIA
Dátum 28.02.2017

Prevažnú časť svojich dejín bolo Slovensko považované za dŕžavu pod správou cudzej vlády. Ani dnešok nie je výnimka. Tie niekoľké krátkodobé vzopätia relatívne samostatného vývoja nášho územia boli zväčša veľmi turbulentné a nekončili sa pre nás dobre. Susedné i vzdialenejšie národy mali vždy sklon vnímať toto malé, no geomorfologicky veľmi členité územie buď ako svoju „prirodzenú“, teda akoby históriou prisúdenú kolóniu, alebo aspoň ako sféru svojho mocensko-politického vplyvu.

Pod cudzou taktovkou

Prvoradým dôsledkom bola povinnosť spievať cudziu pieseň pod taktovkou zvonka: najprv pod arpádovsko-anjouovskou, zakrátko nato pod habsburskou (a popri tom sčasti osmanskou), ďalej pod maďarskou, českou, sovietskou až napokon pod tou aktuálnou, bruselsko-washingtonskou. Ešte smutnejším dôsledkom sa stal biľag slovenského cestovného pasu ako preukazu nádenníka, ba až cudzinca vo vlastnej krajine. Toho sa nikto nezvykne pýtať na jeho názor či víziu vlastnej budúcnosti, tobôž že by mu dával nejako zvlášť na výber. A ak nie je spokojný či nedokáže na svojej domácej postati vyžiť, ukážu sa mu dvere: Prac sa do sveta na zárobky! Dnes pred Slovenkami a Slovákmi stojí posledná koloniálna hrozba: totalitná forma globalizácie.

Keď sa roku 2011 spustila lavína majdanov na severe Afriky a priľahlom Blízkom východe, málokto zrejme chápal Obamove dvojznačné slová: „Čas nášho vodcovstva je teraz. Boli to Spojené štáty a Spojené kráľovstvo a naši demokratickí spojenci, kto utváral svet, z ktorého mohli vzísť nové národy a jednotlivcom sa mohlo dariť.“ Vzhľadom na to, že v angličtine má sloveso „môcť“ identický tvar jednoduchému minulému času a podmieňovaciemu spôsobu (could), vo vedľajšej vete o nových národoch a prosperujúcich jednotlivcoch môže, ale nemusí vyjadrovať časovú súslednosť. Preto by sa daný odkaz dal čítať aj inak – ako svojho druhu proroctvo: „... svet, z ktorého by mohli vzísť nové národy.“

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.