HĽADANIE VLASTNEJ CESTY

Druhá Slovenská republika sa zakliesnila v československých historicko-kultúrnych tradíciách

Foto TASR/PETER BRENKUS, ARCHÍV
Dátum 30.12.2016

Na akej pôde a z akých koreňov vyrástla druhá Slovenská republika? Podmienkou naplnenia samourčovacieho práva slovenského národa bola vhodná medzinárodnopolitická klíma. V dôsledku vojny, odboja a rozpadu monarchie vznikla ČSR. Slováci mohli slobodnejšie dýchať. Pri ďalších otrasoch Európy v roku 1938 získali autonómiu, ktorú im Česi upierali, a onedlho aj štátnu samostatnosť. Prvá Slovenská republika (1939 – 1945), i keď v okyptených hraniciach a v tieni Hitlera, získala všetky atribúty samostatného štátu vrátane medzinárodnoprávnej subjektivity. Priniesla dovtedy nevídaný rast národného povedomia. Práve vedomie, že Slováci sú schopní žiť a prežiť samostatne, bolo kľúčové aj pre uchovanie idey štátnosti a neskôr vznik druhej SR.

Hlboký regres

Keď veľmoci v roku 1945 rozhodli o obnove ČSR a jej presune do sovietskej sféry vplyvu, pre národný život Slovákov to značilo hlboký regres. Kriminalizovaná bola nielen samotná idea slovenskej štátnosti (ako tzv. separatizmus), ale aj prejavy národného povedomia či snahy o zlepšenie postavenia Slovenska (tzv. buržoázny nacionalizmus). Pochopiteľne, český buržoázny nacionalizmus oficiálne nejestvoval. Postavenie Slovenska v rámci ČSR bolo degradované. Podobne smerom von, pre svet boli Slováci Čechoslovákmi či Čechmi.

Zmena mohla prísť znova len so zmenou politickej situácie. Emancipačné požiadavky sa naplno vynorili v legendárnom roku 1968, keď sa objavili dovtedy zakázané dvojkríže. Slováci sa zjednotili na požiadavke federácie. Tú sa aj napokon v rekordne krátkom čase podarilo vybojovať, hoci v praxi sa plnohodnotne neprejavila.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.