HLÁSNA TRÚBA IDEOLÓGOV

Personifikáciou zlyhania verejnoprávnosti RTVS je kontroverzný moderátor Michal Havran

Foto archív
Dátum 27.06.2017

Verejnoprávna televízia by mala zastupovať názory verejnosti. Preto by mala poskytovať škálu diskusných programov, v ktorých dostanú priestor všetky relevantné postoje rozšírené medzi slovenskou verejnosťou. Názorové tábory by mali mať šancu viesť na neutrálnej pôde slušnú polemiku, šíriť tak porozumenie a znižovať polarizáciu medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Najmä dnes, keď nekompromisnosť a neochota diskutovať naberá v niektorých názorových smeroch znaky vysloveného tribalizmu.

Jednostranné zameranie

Verejnoprávne médiá by sa mali snažiť stavať medzi rozhádanými Slovákmi mosty, no v tomto ohľade na plnej čiare zlyhávajú. Nepomerne široký priestor na prezentáciu dlhodobo poskytujú zopár radikálnym progresívcom. A tak má na rádiu FM svoju reláciu Rudi Rus, ktorý dokázal z programu o metale vytvoriť liberálnu agitku, kam si pozýva ľudí ako Ján Benčík. Reláciu o poézii zas pravidelne politizuje moderátorka, aktivistka a hovorkyňa Greenpeace Mirka Ábelová. Na rádiu FM mal svoju reláciu aj ďalší aktivista a hovorca LGBTI platformy Fedor Blaščák. Jeho program Chrobák v hlave sa nazýval filozofickým, no skôr ako na skúmanie filozofie bol zameraný na šírenie filozofie svojho moderátora. Skutočnou personifikáciou tohto zlyhania verejnoprávnosti je však kontroverzný moderátor Michal Havran. Toto všetko by nebol až taký pálčivý problém, ak by ku každému kozmopolitne a liberálne ladenému programu existoval nejaký pronárodný a konzervatívny náprotivok, keď už teda vedenie trvá na tom, že relácie môžu moderovať jasne politicky vyhranené osobnosti s očividne neobjektívnymi postojmi. Pronárodne orientovaný diskusný program by však diváci RTVS na svojich obrazovkách hľadali márne.

Multikultúrny fanatik

Problém s osobou Michala Havrana pritom nepramení primárne z jeho názorov, ale z jeho tradične arogantného správania. Na sociálnych sieťach sa neštíti používania vulgarizmov a urážania iných používateľov, čo je dobre zdokumentované. Tiež je známy jeho zvyk narábať so slovom fašista v jeho vlastnom prevedení vo význame „človek, ktorý nesúhlasí s mojimi krajne ľavicovými pohľadmi“. V Havranovom svete je fašistom aj zavraždený homosexuálny libertariánsky politik Pim Fortuyn len preto, že si dovolil kritizovať islam. Nehovoriac o jeho vyjadreniach na adresu významných osobností slovenskej histórie. Pre Havrana je napríklad Vajanský pre vyobrazenie židov vo svojich dielach „zaprdeným hlupákom“. Avšak aj takéto výstrelky zatieňuje pre mňa úprimne šokujúca skúsenosť, ktorú som mal tú česť s Michalom Havranom sám zažiť. Je všeobecne známe, že moderátor minulé leto napísal toto: „Atentáty z Nice, Paríža a iných európskych miest sú dôkazom životaschopnosti kozmopolitnej kultúry a európskej identity.“ Táto ukážka multikulturalistického fanatizmu, ktorý (ako každá odnož totalitarizmu) považuje ideológiu za dôležitejšiu ako ľudské životy, vyvolala už vtedy ostré reakcie.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.