JAZYKOVÁ VOJNA

Ukrajina čelí medzinárodnej kritike po prijatí zákona porušujúceho práva národnostných menšín

Foto redakcia
Dátum 30.10.2017

Jednou z hlavných príčin vypuknutia ukrajinskej občianskej vojny v roku 2014 bol jazykový spor. Po turbulentných februárových udalostiach a protiústavnom odvolaní prezidenta Viktora Janukovyča sa na pôde parlamentu odohrávala búrlivá diskusia o vplyve ruštiny na fungovanie štátu. Dočasná vláda Arsenija Jaceňuka bola naklonená myšlienke zbaviť ruský jazyk oficiálneho statusu v územnosprávnych regiónoch, ktorý mu bol zaručený zákonom z roku 2012. V protireakcii na to sa začalo ozbrojené povstanie ruského obyvateľstva na východe krajiny dožadujúceho sa svojich práv, ktoré po tvrdom zásahu ukrajinskej armády vyústilo do vojenského konfliktu – v Európe jedného z najväčších a najkrvavejších za posledné desaťročia. Zápas o jazyk sa tým však neskončil a pokračuje až dodnes.

Destabilizácia krajiny

Ani podpis Minských dohôd v roku 2015 Ukrajine nezabránil v ďalšom eskalovaní napätia prijímaním kontroverzných zákonov, obmedzujúcich základné práva národnostných menšín. Ukrajinský parlament schválil 5. septembra novelu zákona o vzdelávaní, ktorá znemožňuje štúdium neukrajinskému obyvateľstvu vo svojej rodnej reči a za jediný vyučovací jazyk od štvrtej triedy základnej školy stanovuje ukrajinčinu. Úlohou tejto radikálnej reformy je zaviesť monoetnický jazykový režim v mnohonárodnostnom štáte, proti čomu sa postavili aj viaceré krajiny Európskej únie. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó označil prijatie tohto zákona za „bodnutie Maďarska do chrbta“ a dodal, že ho považuje za „hanebný a potupný“. Kritický postoj zaujala aj Moskva, ktorá prísne limity pri používaní jazykov národnostných menšín vníma ako „pokus ‚majdanskej‛ moci o dosiahnutie totálnej ukrajinizácie vzdelávacieho priestoru krajiny, čo je priamo v rozpore s Ústavou Ukrajiny“.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.