KANADSKÁ (NE)SLOBODA PREJAVU

Vágnu formuláciu protiteroristických zákonov možno zneužiť proti komukoľvek, kto nekoná v súlade s ideovou líniou progresivizmu

Foto redakcia
Dátum 27.06.2017

Ak neexistuje sloboda slova, demokracia sa stáva nefunkčnou. Je to jednoduchá rovnica, ktorá nepotrebuje hlbšie vysvetlenie. Bez slobody vyjadrovať svoje názory, myšlienky a politické postoje nemôže byť presadená vôľa občanov. Na tom sa zhodneme asi všetci.

Sloboda slova buď je, alebo nie je. Nestačí jej deklarovanie v ústave. Bolo by skutočne naivné myslieť si, že pre vládu je to účinná brzda, ako zabrániť zneužitiu štátnej moci. Aj Ústava ČSSR z roku 1960 garantovala, že „je všem občanům zaručena svoboda projevu ve všech oborech života společnosti, zejména také svoboda slova a tisku“. Od perzekúcií to však bežných občanov neuchránilo. Nedávny vývoj v Kanade by preto mal poslúžiť ako varovný príklad toho, čo sa stane s modernou spoločnosťou, ak obyvatelia štátu poľavia v kontrole svojich politikov a dopustia, aby sa kúsok po kúsku sloboda, za ktorú ich predkovia toľko bojovali, pomaly rozplynula v minulosti.

Zásah do súkromia

Aby som objasnil, o čom je vlastne reč: v júni 2015 bol prijatý zákon Bill C-51, označovaný ako protiteroristický. Problematické na ňom nie je ani tak hrubé narúšanie súkromia ľudí, ale jeho implementácia vzhľadom na slobodu slova, ktorú ovplyvňuje viac, ako by si väčšina obyvateľov Kanady bola ochotná vôbec pripustiť. Píše sa v ňom totiž aj to, že ktokoľvek, na verejnosti či v súkromí, podporujúci alebo obhajujúci teroristické činy „vo všeobecnosti“, môže byť odsúdený až na 5 rokov. Najviac púta pozornosť práve slovné spojenie „vo všeobecnosti“, ktorého význam si vďaka jeho vágnosti môžeme iba domýšľať – čo, nanešťastie, platí aj o sudcoch.

Ďalší, dokonca ešte viac problémový zákon je o niečo známejší Bill C-16. O niečo známejší preto, lebo ho „spopularizoval“ psychológ Dr. Jordan B. Peterson, ktorý jeho negatíva ozrejmil širokej verejnosti, a ešte viac problémový preto, lebo priamo zasahuje do hovorovej reči a elementárnej slobody prejavu. Zaoberá sa skupinami obyvateľov Kanady, ktorí sami seba identifikujú inak ako „muž“ alebo „žena“, teda keď ide o tzv. non-binary gender (rodové identity, vymykajúce sa z klasického binárneho systému žena a muž). Do kanadského zákona pridáva slovné spojenia ako „rodová identita“ a „rodové vyjadrenie“ medzi ďalšie kategórie „chránené“ v pôvodnom znení zákona (ako je národnosť, náboženstvo, rasa a pod.) pred diskrimináciou, nenávisťou a nerovnosťou v profesionálnom či súkromnom živote.

Neutrálny rod

To všetko je, samozrejme, v poriadku. Diskriminácia v akejkoľvek podobe je negatívny prvok vo fungujúcej spoločnosti: problém nastáva až vtedy, ak sa podobný zákon začína interpretovať do každodenného života.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.