KANDIDÁT Z VÔLE ĽUDU

Štefan Harabin: Keď niekomu vyvraždíte celú rodinu, nemôžete mu potom povedať, aby ste sa spolu dívali do budúcnosti, akoby sa nič nestalo

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 30.10.2018

Narodil sa 4. mája 1957 v Ľubici. Študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Do funkcie sudcu z povolania bol zvolený 1. januára 1983 na Okresnom súde v Poprade. V roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu SR. V rokoch 1998 – 2003 bol predsedom Súdnej rady SR a predsedom Najvyššieho súdu SR, v období 2003 – 2006 zastával funkciu predsedu trestného senátu Najvyššieho súdu SR. V roku 2006 sa stal ministrom spravodlivosti a podpredsedom vlády SR. Súdna rada SR ho 22. júna 2009 opäť zvolila do funkcie svojho predsedu a predsedu Najvyššieho súdu SR. Prakticky celý svoj život sa venuje výkonu právnického povolania sudcu. Jeho pôsobenie na Ministerstve spravodlivosti SR v pozícii ministra mu umožnilo, okrem výrazného zefektívnenia a skvalitnenia výkonu úloh justície, aj priamo sa zúčastňovať na realizácii politiky vlády. Hovorí, že to bola tvrdá, ale prospešná škola. Dnes pôsobí na poste sudcu NS SR. Pred pár týždňami prijal výzvu na kandidatúru na post prezidenta SR. Štefan Harabin.

Dlhé roky ste pôsobili na opačnom brehu ako politickom, napriek tomu, že politika do vašej práce čiastočne zasahovala. Postupne ste sa stávali kritikom súčasného systému, no do aktívnej politiky ste nevstúpili a ani nezaložili stranu, ale rozhodli ste sa prijať kandidatúru na prezidenta SR. Čo vás priviedlo k tomuto kroku? Bolo to tým, že ešte začiatkom roka 2018 vznikla Iniciatíva Harabin na hrad?

Pokiaľ ide o dodržiavanie zákonov, nie som nijako ovplyvniteľný. Táto vlastnosť mi priniesla v profesionálnom živote možnosť presadzovať spravodlivosť. Znamenala aj to, že som musel riešiť útoky a tlaky za výdatnej pomoci politicky zneužívaných médií. V tejto súvislosti mi dovoľte vás ubezpečiť, že nič z toho, čo si vymysleli na moje očierňovanie, nebola a nie je pravda. Nijaké mafiánske praktiky v súdnictve za Mečiara, nijaké porušovanie zákonov pri kontrolách Ministerstva financií SR na Najvyššom súde SR, nijaký telefónny rozhovor alebo styky s trestne stíhaným Sadikim, nijaká šikana kňaza ešte za socializmu ani nijaké iné ohovárania nie sú pravdivé. O tom sa môže presvedčiť každý, kto si dá iba trochu práce a nájde si skutočnú pravdu vo verejne dostupných prameňoch. Ľudia musia poznať pravdu, musia vedieť, že naozaj nemám vo svojom živote čierne skutky. O možnosti kandidovať na post prezidenta SR som začal uvažovať v dôsledku veľmi rizikového vývoja v štáte a v dôsledku reálnych hrozieb zo zahraničia. Nič nie je naveky, ani naša suverenita, ani mier a nie je samozrejmosťou ani ochrana našej kultúry a morálnych hodnôt. Musíme sa sami snažiť tieto hodnoty aktívne chrániť.

Ako vnímate vysoký počet prezidentských kandidátov, ale najmä záujem Mariana Kotlebu, ktorý do istej miery oslovuje podobných voličov ako vy, o post hlavy štátu?

Samotný počet kandidátov je podľa mňa normálny. SR sa už pred niekoľkými rokmi dostala pod osobitne silný tlak EÚ v otázke prijímania migrantov a rovnako snáh oslabiť našu štátnosť. Pretože prejavy mnohých politikov na Slovensku reflektujú túto situáciu, je zrejmé, že viaceré sily sa dodnes snažia položiť vládu a vyvolať predčasné voľby. V tomto snažení im výdatne pomáha súčasný prezident Andrej Kiska. Dovolím si poznamenať, že prezident sa podľa našej ústavy nesmie takto správať. Musí byť nestranný. Nesmie presadzovať politické požiadavky nijakej záujmovej skupiny alebo strany v štáte. Prezident Kiska dal svojím vyhlásením najavo, že nemá odvahu ísť do nasledujúcich volieb, preto súčasné strany opozície hľadajú všemožné spôsoby, ako si zachovať poslušnosť prezidenta aj v budúcnosti a ak to pôjde, tak ešte viac oslabiť pozíciu predsedu vlády. Marian Kotleba, tak ako ostatní kandidáti, má podľa ústavy právo kandidovať, a to musíme všetci rešpektovať. Myslím si, že mi neprislúcha verejne hodnotiť pohnútky, ciele alebo šance iných kandidátov vo voľbách. To treba ponechať na slobodnú vôľu a rozhodovanie občanov.

Nevnímate to ako trieštenie národných, kresťanských a sociálnych hlasov?

Trieštenie? Pravdepodobne áno. Situácia je naozaj vážna. Verím, že tu je najdôležitejšie spájať ľudí na základe spoločných záujmov všetkých občanov. Všetci chceme mať istotu, že nás nečaká ihneď po voľbách rozvrat a nestabilita.

Čo bude vašou hlavnou témou kampane, čím chcete osloviť Slovákov?

Som presvedčený, že prevažná väčšina našich občanov má rovnaké záujmy ako ja. Ctím si rodinu ako základný článok spoločnosti, ctím si ženy, matky, otcov a ich úlohu vo výchove ich detí. V tom, že im chcú odmalička vštepovať zásady slušného správania, význam pravdy, priateľstva, úcty k druhým, rozoznávanie toho, čo je dobré a čo zlé. Aj ja som otcom štyroch detí. Tak ako prevažná väčšina našich ľudí si želám pestovať a zachovať naše tradície, našu kultúru, morálne zásady, možnosti a potrebu výchovy fyzicky a psychicky zdravej populácie. Tu je veľmi dôležité vzdelanie. Prístup k vzdelaniu je podľa môjho názoru základom sociálnej spravodlivosti. Vzdelanie dáva ľuďom možnosť uplatniť sa v spoločnosti podľa ich schopností a záujmov, pomáha im orientovať sa v spleti informácií a správne hodnotiť, čo sa deje. Považujem za nevyhnutné vždy a za každých okolností rešpektovať práva a slobody ľudí. Hovorím to od srdca. Pritom hovorím o tom, čo všetci považujeme za normálne v našich životoch. A práve to normálne si musíme chrániť. Musíme si chrániť našu civilizáciu.

Neobávate sa, že ľudia budú skeptickí, že prezident nemôže nič zmeniť?

Až príliš často sa stáva, že politici ľuďom pred voľbami nasľubujú čokoľvek, len aby boli zvolení, a potom sa už na nič nepamätajú. Dovolím si požiadať občanov o dôveru, že to, čo hovorím, viem z pozície prezidenta republiky reálne splniť. Som právnik, poznám ústavné a zákonné kompetencie prezidenta a viem, ako ich uplatniť.

Vo váš neprospech hrajú médiá hlavného prúdu a treťosektorové organizácie. Myslíte, že sa napriek tejto nepriazni dostanete do médií a budete môcť šíriť svoje posolstvá?

Je jasné, že tí kandidáti, ktorí dostávajú priestor v médiách, majú takto možnosť osloviť podstatne širší okruh občanov. Ja to nahrádzam prakticky dennými osobnými stretnutiami s ľuďmi po celom Slovensku. Má to nenahraditeľný aspekt bezprostredných osobných rozhovorov. Ľudia ma môžu vnímať takého, aký v skutočnosti som. Okrem toho sa snažím využívať aj komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí, internetu a objektívnych, hoci aj menej rozšírených nezávislých médií. Ja si vážim každého človeka, aj politických oponentov. Všetci majú právo na názor a rozhoduje len to, kto hovorí pravdu a kto vie svoje postoje obhájiť.

Mnohé slovenské médiá vás obviňujú, že nepatríte k antisystémovým hráčom, hoci vaše skutky a vyjadrenia právne smerujú k zmene systému...

Myslím si, že označovanie niektorých osôb, politikov alebo politických strán za nesystémové alebo neštandardné je nesprávne. Je to akási snaha o hodnotenie teoretických, sociálnych a politických cieľov iných subjektov na politickej scéne. Pokiaľ ide o moje právne vyjadrenia alebo o moje konanie, to nesmeruje k zmene systému, ale k zmene uplatňovania pravidiel v praxi štátnych orgánov a inštitúcií. Príkladom v tejto spojitosti by mali byť najmä politici, vrcholní predstavitelia štátu.

Čoraz častejšie sa objavujú názory, že SR potrebuje zmenu politického systému. Považujete tento názor za reálny?

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria