KOALIČNÍ ANTIFAŠISTI

Hlasy vo voľbách rozhodujú nielen o osude našej republiky, ale aj o osude celého národa

Foto TASR/DANO VESELÝ
Dátum 02.10.2017

Prežívame veľmi podivné časy. V Nemecku, nosnom to štáte jadra EÚ, do ktorého nás chce pán premiér Fico silou-mocou dostrkať, sa veselo predáva Hitlerov Mein Kampf. U nás doma, v Slovenskej republike, špecialisti NAKA lovia a súdom odovzdávajú tých, čo sa myšlienkami autora tejto knihy opovážia inšpirovať. Javí sa mi to natoľko čudná prevencia terorizmu a extrémizmu, že vo mne provokuje otázku, či napokon nie sú fašistami tí, čo sa dnes nazývajú antifašisti.

Rúcanie zvrchovanosti

Ale toho čudného je viac. Existujúca vládna koalícia zvaná BuDaFi vytrvalo pracuje na rúcaní zvrchovanosti SR a pritom sa považuje za štátotvornú. Len sa divím, prečo tak periodicky upadá do krízy nespokojencov, keď práve v rúcaní majú spoločný cieľ. Prezidenta prvej Slovenskej republiky Dr. Tisa, vraj spolupáchateľa autora predávaného Mein Kampfu, dnes fungujúci premiér označuje za vojnového zločinca. Pričom je historický fakt, že Tiso nerobil nič iné než ostatní doboví predstavitelia štátov takmer po celej Európe. Vrátane Anglicka, ZSSR, Poľska či USA, len s tým rozdielom, že on podľahol tlaku Hitlera z bezmocnosti a tí ostatní zo zištných, vraj „politických“ a „mierotvorných“ dôvodov, ako napríklad britský premiér Chamberlain, ktorý zapredal ČSR v Mníchove, či Sovietsky zväz, ktorý možno v ešte bezvýchodiskovejšej situácii uzavrel v roku 1939 Zmluvu o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR, tzv. Pakt Ribbentrop-Molotov.

Je na počudovanie, keď ten, čo vo vojne chránil obyvateľstvo svojho štátu a jeho životy, podľa štatistík očividne lepšie než iní v okolí, je vraj vojnový zločinec.

To mal ponechať všetkých občanov Slovenska napospas „osudu“ v rukách maďarských, nemeckých, poľských okupantov podľa príkladu fujazdiaceho „odbojového hrdinu“, Beneša? Preto je na počudovanie, keď ten, čo vo vojne chránil obyvateľstvo svojho štátu a jeho životy, podľa štatistík očividne lepšie než iní v okolí, je vraj vojnový zločinec. Kto nesie menšiu vinu? Ten, čo ochránil v tých istých podmienkach viac životov, alebo ten, ktorý stihol poohovárať všetkých svojich oponentov? Ja sa staviam za slová generála Vestenického, ktorý v januári pre Hlavné správy povedal: „V armáde je taktika obetovať 10, aby ste zachránili 100, vecou chladnej kalkulácie.“ Nie naopak. Je tragédia celého Slovenska, že počas druhej svetovej vojny neochránilo domácich židov, slovenských občanov. Ale hovorme celú pravdu aj o nich. Vrelo odporúčam každému, kto chce mať jasno aj v tejto otázke, knihu Katastrofa slovenských židov od Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu židov. O Benešovi sa po vojne nenadarmo hovorievalo: Zamotal a prášil. Ostatne, podľa vzoru tohto pána sa už navyrábalo viac než dosť hrdinov a protifašistických odbojových akcií. Asi podľa Jiráskovho: Když tam budou, couvneme, když nebudou, hŕŕ na ně!

Likvidačná dominancia

Ktovie, či je náhoda, že naši antifašisti z koalície BuDaFi postupne maďarizujú tie časti južného Slovenska, o ktoré sme pôvodne za Hitlera prišli Viedenskou arbitrážou. Len si pozrite tie nové, skvelé názvy železničných staníc aj štátnych inštitúcií pozdĺž južnej hranice, siahajúce hlboko dovnútra SR. Kde sa chcú novodobí „antifašisti“ zastaviť? Hádam len nie tam, kde Hitlerove súdy? Alebo sa zle dívam? Pre tých, čo si to myslia, pripomínam výrok dnešného maďarského premiéra Viktora Orbána ešte z roku 2005, z prejavu na území rumunského Sedmohradska: „V prípade nášho víťazstva budeme žiadať vytvorenie autonómie na územiach, kde žijú Maďari. Som presvedčený, že sa to dá presadiť aj v rámci Európskej únie.“

Ešte aj v armáde, v príprave dôstojníckeho zboru, mali v Masarykovej republike Slováci len štvorpercentný podiel.

Výrok patrí medzi tie „ľahšie“. Takéto vyhlásenia však politickí pragmatici na ľahkú váhu neberú. Bývajú to závažné avíza. Spojte si ich s iredentistickým programom maďarónov, výkonmi nášho ministerstva vnútra a stavom obranyschopnosti SR. Veselý záver z porovnania nedostanete. Ale pozrime sa ďalej. Nemusíte byť nijaký nacionalista, stačí len trocha si uvedomiť, že žijete na Slovensku, a pozrieť si občas domáce TV stanice. Sú poprepchávané češtinou, až to trhá uši. Asi v rámci čechoslovakistickej prípravy osláv stého výročia vzniku Česko-Slovenska. To je sugestívne prezentované ako spoločný štát dvoch, vraj rovnoprávnych národov Slovákov a Čechov (čechoslovakisti nikdy nezabudli použiť opačné poradie). Kto má racionálny úsudok, videl, že v skutočnosti to bol štát s hrubou a pre Slovákov likvidačnou českou dominanciou. Ešte aj v armáde, v príprave dôstojníckeho zboru, mali v Masarykovej republike Slováci len štvorpercentný podiel. Aj tu je jasne vidieť, aký a pre koho prospešný štát naši bratia budovali. Keď však na také „maličkosti“ poukážete, pohotovo vás označia minimálne za čechofóba.

Za lichvárskych podmienok

Vráťme sa však k aktuálnej samostatnosti. Tí predstavitelia SR, čo likvidovali jej majetok a odovzdávali ho za lichvárskych podmienok zahraničným bankárom, čo ju zadlžujú, sú podľa propagandy štátotvorní a majú byť ľudom ctení a navyše zrejme aj opakovane do funkcií vedenia štátu nanovo volení. Priatelia, aké však máme kritériá my voliči na hodnotenie štátnika? Ak sa pozriete na skutočnú, nie slovne prezentovanú politiku predstaviteľov dnešnej koalície a uvedomíte si, kam nás nasledovanie ich slov zavedie, treba naozaj dôsledne posúdiť, komu dať svoj hlas. Tak rozhodneme o osude nielen našej republiky, ale aj o osude celého národa. Radšej sa ráno biť, než večer plakať! Možno by sa výrok aj zdal agresívny, ale je mierumilovnejší a s lepšími následkami pre nás než balamutiace reči končiace sa republikou s ošklbaným pohraničím a stratenou v dočasnom „blahobyte“ európskeho jadra.

Moja nádej a jednoznačná podpora sa upiera k novej slovenskej politickej strane, aká tu ešte nebola. K strane Práca slovenského národa. Svojím myšlienkovým obsahom prezentovaným na stránkach Extra plus i vlastnej webovej stránke je jedinečná a racionálne vystihuje nielen záujem občanov SR, ale hľadí ďaleko do budúcnosti, lebo my Slováci sme národ mierumilovný a prajný, preto takým ako my bude patriť tretie tisícročie. Je čas, aby sme určovali svoj osud sami a nie len reagovali na cudzie ponuky a donútenia.

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria