KOTLEBA VERZUS BUGÁR

Pre slovenských voličov vrátane „smerákov“ predstavuje Miroslav Lajčák alibistického, úlisného, Bruselu a USA slúžiaceho pešiaka s nelichotivými morálnymi prehreškami, ktoré sa s ním vlečú z čias pôsobenia na Balkáne.

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 29.07.2018

Prezidentské voľby budú až na jar budúceho roka, no médiá už začali zverejňovať rôzne nerelevantné prieskumy, kto by mal najväčšiu šancu spravovať najbližších päť rokov Grasalkovičov palác. Po tom, čo súčasný správca Andrej Kiska, ktorému vyprší zakúpená miestenka začiatkom júna 2019, oznámil, že už sa viac nebude uchádzať o post hlavy štátu, začali pribúdať kandidáti ako huby po daždi. Venovať väčšiu pozornosť opovážlivcom typu Oskar Fegyveres, Bohumila Tauchmannová, Radovan Znášik, Juraj Zábojník, Róbert Švec, Milan Krajniak, Eduard Chmelár, Marian Čaučík či František Mikloško nemá zmysel. Všetci majú len istý okruh potenciálnych voličov a reálne nemajú šancu významnejšie pohnúť s volebnými výsledkami. Medzi vážnejších kandidátov patrí vedec Robert Mistrík, ktorého nominuje opozičná SaS, právnička z Progresívneho Slovenska Zuzana Čaputová a Béla Bugár ako kandidát Mosta-Híd. Z neslniečkarskeho tábora majú šancu zamiešať karty Štefan Harabin a Marian Kotleba. Najsilnejšia koaličná politická strana Smer-SD však stále nepostavila kandidáta a SNS oznámi svojho favorita na jeseň. Hoci „národniari“ avizovali kandidátku nežnejšieho pohlavia, opak by vraj mal byť pravdou. Na post hlavy štátu si trúfa samotný Andrej Danko. V každom prípade nasledujúce prezidentské voľby prinesú zmenu, ale akú, to sa dozvieme až Deň po. Dnes vieme s určitosťou len to, že nás neminie druhé kolo. A s absolútnou istotou vieme povedať, že máme dvoch kandidátov, ktorí vstupujú do súboja o najvyšší post v štáte nečestne porušujúc pravidlá o prezidentskej kampani a výdavkoch vynaložených na jej priebeh. Ako by mohli Robert Mistrík a Zuzana Čaputová v prípade víťazstva byť morálnymi autoritami, keď od začiatočného vstupu do volebnej arény porušili pravidlá hry? Táboru protisystémových kandidátov, v ktorom bol jasným favoritom bývalý predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, bol zasadený nečakaný úder zo strany ĽS Naše Slovensko, ktorá postavila do volebného súboja svojho predsedu Mariana Kotlebu. Voliči sa tak budú trieštiť. Otázka bude, s akým kandidátom príde Smer-SD. Ak sa im aj podarí presvedčiť Miroslava Lajčáka, tak bude mať v prvom kole veľkú šancu Robert Mistrík, Béla Bugár, Štefan Harabin a Marian Kotleba. A to práve preto, že pre slovenských voličov vrátane „smerákov“ predstavuje Miroslav Lajčák alibistického, úlisného, Bruselu a USA slúžiaceho pešiaka s nelichotivými morálnymi prehreškami, ktoré sa s ním vlečú z čias pôsobenia na Balkáne. A tie si zrejme uvedomuje aj samotný Lajčák, pretože si vie dobre zrátať, že je to pre neho vopred prehratý boj. Navyše strach z prevalenia jeho minulosti mu zabráni prijať ponuku strany Smer-SD. Taktiež by sa sociálni demokrati nemali spoliehať na Lajčákove dobré styky v zahraničí a už vôbec nie na jeho anglickú ochrankyňu barónku Catherine Ashtonovú, pretože slovenského prezidenta si nebudú vyberať zahraničné elity, ale Slováci. Slovensku však hrozí pre vstup Mariana Kotlebu do boja o prezidentské kreslo zopakovanie banskobystrického scenára, v ktorom sa spoja všetci proti jednému a v tom prípade bude pre koalíciu i opozíciu vhodný iba jeden jediný kandidát. Prezidentom sa tak ľahko môže stať práve Béla Bugár.