KOTLEBOMÁNIA

Najbližšie župné voľby prebehnú podľa nových pravidiel

Foto KRISTIÁN MAJZLAN
Dátum 31.07.2017

Najbližšie voľby do orgánov samosprávnych krajov nás čakajú v novembri tohto roku. Od roku 2001 prebiehali v dvojkolovej forme, pričom v prvom kole boli zvolení poslanci. Ak v ňom ani jeden z kandidátov na župana nezískal nad 50 percent hlasov, dvaja najsilnejší pokračovali do druhého kola. Na základe iniciatívy poslancov strán Most-Híd a Smer-SD budú nasledujúce voľby už len jednokolové. Funkčné obdobie bude tiež predĺžené na 5 rokov, aby sa v roku 2022 mohli krajské voľby konať zarovno s komunálnymi.

Vo veľkom štýle

Najostrejšia volebná kampaň mesiace prebieha v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Mediálne pokrytie dlho vytváralo ilúziu, že iný kraj na Slovensku prakticky ani nejestvuje. Napriek tomu, že sa každý kandidát na župana chystá popasovať s Marianom Kotlebom, však stále nie je jasné, či sa ten vôbec pokúsi obhájiť svoje predchádzajúce víťazstvo. Kampaň ostatných kandidátov je v plnom prúde a mlčanie ĽS Naše Slovensko napovedá, že Kotleba nakoniec nemusí kandidovať vôbec. Naproti tomu Martin Klus, kandidát SaS s podporou KDH a OĽaNO, svoju kampaň rozbehol vo veľkom štýle sériou piatich bilbordov umiestnených vedľa seba. Inde sa predvolebný boj rozbieha len pomaly, no mená kandidátov začínajú vychádzať na povrch. Tri zmienené opozičné strany sa okrem Klusa na spoločných kandidátoch dohodli aj vo zvyšných krajoch. V Trnave sa chystá kreslo obhájiť Tibor Mikuš, postaví sa mu poslanec OĽaNO Jozef Viskupič. V Nitre svoju kandidatúru zvažuje Milan Uhrík. Súčasný župan Belica, ktorý je v úrade už 16 rokov, by mal kandidovať znova s podporou Smeru. SNS zatiaľ predstavila kandidátov v štyroch krajoch.

Riziká deformácie

Hlavným argumentom v prospech jednokolových volieb malo byť šetrenie. V roku 2013 stáli zhruba 10 miliónov eur. Hoci podľa Martina Glváča malo zrušenie druhého kola usporiť 2,4 milióna eur, rozpočet na tohtoročné voľby so šetrením neráta, keďže bol predbežne určený na 10,2 milióna. Glváč argumentuje, že na výdavky vplýva aj počet kandidátov a členov volebných komisií. Či sa teda cena volieb zníži, bude jasné až po nich. Je však čudné šetriť práve takýmto spôsobom. Existujú desiatky iných oblastí, kde by sa dali štátne výdavky skresať tak, aby to neznížilo kvalitu demokracie.

Napriek tomu, že sa každý kandidát na župana chystá popasovať s Marianom Kotlebom, však stále nie je jasné, či sa ten vôbec pokúsi obhájiť svoje predchádzajúce víťazstvo.

V súčasnosti ľudia dostanú takého župana, ktorý získa podporu väčšiny voličov. Po novom do úradu zasadne ktokoľvek, kto získa v jednom kole najvyšší počet hlasov. Na politicky fraktúrovanom Slovensku to prináša mnohé riziká deformácie volebných výsledkov. Županom sa môže bez problému stať kandidát, ktorého pri klasicky slabej volebnej účasti podporí iba zlomok zúčastnených voličov. Otázka je, v koho prospech hrá takéto opatrenie. Špekulovalo sa, že nový systém môže oslabiť Kotlebu. To je jednoducho nezmysel. Jednokolový systém mu ako prípadnému obhajcovi kresla neprekáža; dá sa predpokladať, že v súboji s viacerými protikandidátmi mu skôr vyhovuje. Avizovanú zmenu zaryto bránil Béla Bugár. A práve tam môže byť zakopaný ten obrazný pes. Argumentoval, že vraj systém zjednodušili. To je pravda, omnoho jednoduchšie v ňom môžu nastať scenáre, ktoré sú dnes vysoko nepravdepodobné. V súčasnosti totiž platí, že ak sa do druhého kola dostane kandidát za niektorú maďarskú stranu, Slováci prirodzene v druhom kole podporia jeho protivníka. No prípadné tesné víťazstvo maďarského kandidáta v jednokolovej voľbe by ich o túto šancu pripravilo. Toho si Bugár musí byť vedomý. V roku 2013 získali v Trnavskom samosprávnom kraji v prvom kole kandidáti SMK a Mostu každý po 18 percent. V budúcnosti sa teda pokojne môže stať, že ak sa dve maďarské strany dohodnú na spoločnom kandidátovi a o kreslo sa pobije viac výrazných slovenských kandidátov, županom Trnavského samosprávneho kraja sa stane Maďar zo strany, presadzujúcej primárne menšinové záujmy na regionálnej úrovni. A to aj napriek tomu, že pri skutočne demokratickom rozhodovaní by sa to určite nestalo.

Matičiari majú obavy

Nemožno pritom vyčítať Slovákom z južných krajov, že v mnohých situáciách volia na základe etnického princípu, keďže Maďari vo veľkej väčšine činia rovnako, čo sa prejavuje ich nadpomerne dobrými výsledkami v jednokolových komunálnych voľbách. A to aj napriek tomu, že sa ich hlasy momentálne delia medzi dve strany. Naozaj tu však nejde len o to, či by v horizonte najbližších desaťročí v Trnave či Nitre odviedol lepšiu prácu župan slovenskej alebo maďarskej národnosti. No koalícia týmto opatrením vytvára podmienky, za ktorých môže byť Slovákom maďarský župan prakticky nanútený. A robí tak vedome, minimálne podľa názoru viacerých popredných predstaviteľov Matice slovenskej.

Hoci podľa Martina Glváča malo zrušenie druhého kola usporiť 2,4 milióna eur, rozpočet na tohtoročné voľby so šetrením neráta, keďže bol predbežne určený na 10,2 milióna.

Na májovej konferencii o Slovákoch na jazykovo zmiešaných územiach SR v Nitre padli napríklad upozornenia, že zmena pravidiel krajských volieb je vo vzťahu k maďarským menšinovým politikom praktickou kompenzáciou nevytvorenia komárňanskej župy. Ide pritom o ústupok, ktorý môže byť omnoho nebezpečnejší ako teatrálne osadzovanie maďarských názvov železničných staníc. SMK a Most-Híd sa na volebnom spojenectve zatiaľ nedohodli, no ide o víziu priveľmi lákavú na to, aby sa ju v budúcnosti nepokúsili zrealizovať. Nemáme šancu nahliadnuť do rozhovorov v koalícii, no Bugárova rázna obhajoba zmeny pravidiel napovedá, že si je potenciálnych ziskov vedomý. Kým niekto môže v týchto snahách vidieť jednoznačnú prácu maďarskej iredenty, možným vysvetlením je aj obava maďarských elít zo straty voličov. Menšinové práva sú na Slovensku na nadštandardnej úrovni. Ak sa maďarské strany prestanú snažiť o rozširovanie vlastného vplyvu, stratia etnicky ladené lákadlo, ktoré im vo vybraných regiónoch zaručuje volebnú podporu. Obrana menšinových práv totiž ako hlavný programový bod už stačiť nemusí jednoducho preto, lebo práva menšín nie sú pod útokom. Ak chcú teda svojim voličom ponúknuť niečo, čo u iných strán nenájdu, musia sľúbiť rozširovanie práv maďarskej menšiny. A s jedným či dvoma maďarskými županmi by si dokázali zaručiť aj potrebnú moc na ich implementáciu aspoň čiastočne nezávisle od centrálnej vlády. A to bez toho, aby čo i len raz muselo nahlas padnúť to strašidelné slovíčko „autonómia“.