KRYM PO FRANCÚZSKY

Poslanci z Paríža po návšteve Simferopoľa a Jalty ocenili anexiu polostrova Ruskom

Foto TASR/AP
Dátum 30.08.2015

„Na Kryme žije šťastný národ, ktorý sa vrátil do Ruska.“ To nie je záver propagandistickej kremeľskej štúdie o situácii na čiernomorskom polostrove po jeho znovupripojení pod správu Moskvy. To je vyhlásenie členky francúzskeho parlamentu, ktorá sa s ďalšími desiatimi poslancami Národného zhromaždenia a Senátu v júli zúčastnila na ceste do Simferopoľa a na Jaltu. Návšteva popudila oficiálny Kyjev, Brusel i samotný Paríž, odkiaľ delegácia zástupcov francúzskeho ľudu vyrazila. Tých, naopak, prekvapilo, čo na Kryme videli v porovnaní s katastrofickými chýrmi vo francúzskych i svetových médiách.

Informácie z prvej ruky

„Je to až prekvapujúco odlišné poznanie oproti tomu, čo sa u nás o Kryme ukazuje,“ povedala senátorka Marie-Christine Dallozová. S kolegami sa tiež zhodla, že neočakávali vidieť v kúpeľnej Jalte a miestach zatratených Západom toľko rekreantov.

„Návšteva je dôležitá preto, aby sme vedeli získavať informácie z prvej ruky,“ povedal vedúci delegácie Thierry Mariani, ktorého prekvapili najmä rozhovory s mladými ľuďmi. Verejnosť Piatej republiky budú isto zaujímať aj ich názory na dianie a rusko-ukrajinské vzťahy na Kryme, často diametrálne odlišné od predstáv Francúzov i zjednotených
Európanov.

Tie študoval samotný Thierry, ktorý sa pred dvoma mesiacmi ako člen podobnej delegácie zúčastnil na ceste na východ Ukrajiny a situáciu vedel porovnať
s Krymom.

„Referendum o pripojení polostrova k Rusku umožnilo vyhnúť sa ukrajinskému scenáru,“ šokoval poslanec parlamentu západoeurópskeho štátu Západ. Podľa neho by bez tohto úspešného ľudového hlasovania dnes „Krym pripomínal Donbas. S hrôzou som tam sledoval skazu a ľudské utrpenie“, zdôraznil Mariani v Simferopoli. „A Krym by postihol rovnaký osud ako Luhansk a Slovjansk, ak by tunajší parlament nevypísal referendum. Vítame odvahu poslancov, ktorí urobili toto rozhodnutie napriek zložitej situácii a veľkému nebezpečenstvu ďalšej eskalácie napätia,“ uzavrel. Vzápätí sa vyjadril k protiruským sankciám: „Keď USA rušia sankcie uvalené na Kubu, nevidím dôvod, prečo by mala Európa pokračovať v sankciách proti Rusku,“ prilial olej do ohňa. A ten už bol na streche.

Vôľa ľudu nadovšetko

Ukrajinské ministerstvo zahraničia totiž už pred návštevou preventívne „vyjadrilo pobúrenie“ zo správ o plánovanom francúzskom výjazde a „varovalo pred dôsledkami“. V zmätenom oficiálnom vyhlásení habkalo aj o „nerešpektovaní ukrajinských zákonov a politiky EÚ o neuznaní ,ilegálnej okupácie´ Krymu Ruskom“. Napodiv sa k týmto tirádam pridala aj vláda v Paríži. „Veľmi nás to mrzí. Takáto cesta je v skutočnosti porušením medzinárodného práva,“ pohoršovalo sa vo vyhlásení francúzske ministerstvo zahraničia.

Mariani v reakcii odvetil, že jeho delegáciu tvorili volení zástupcovia francúzskeho ľudu, a to rovnako ľavice aj pravice. Demokratický Západ teda zase raz nedokázal prežrieť odhodlanie takto zvolených poslancov negágať podľa bruselských ideologických nôt a zistiť pravý stav vecí na tvári miesta. Marini nato citoval otca francúzskej revolúcie a niekdajšieho prezidenta Charlesa de Gaulla, podľa ktorého je „vôľa ľudu nadovšetko“. V súvislosti s dnešnou krajinou Galského kohúta však znejú slová o „vôli ľudu“ vrátane vôle na pravdivé informácie prinajmenšom komicky.