LIBERÁLNY TERORIZMUS

V mnohých západných krajinách dnes panuje atmosféra strachu, polarizácie, odcudzenia a nenávisti

Foto REDAKCIA
Dátum 28.02.2017

Pri fixácii na militantný islamizmus v našom euroamerickom kultúrnom okruhu často zabúdame, že hrozba terorizmu nemusí nevyhnutne prichádzať z vonkajšieho prostredia. Pritom to nie je tak dávno, čo bolo politické násilie v Európe a Amerike primárne, takpovediac, domácej výroby; veď nepokoje medzi pravicovými a ľavicovými silami si od druhej svetovej vojny vyžiadali tisícky obetí. Napriek tomu, že ich posledné dve desaťročia zatieňujú nositelia džihádu, násilie v mene marxistických ideálov či nacionalizmu nikdy celkom neutíchlo. Najnovšie však sledujeme nástup nového druhu politického násilia. Udalosti posledných mesiacov ukazujú, že mnohí nemajú problém zašpiniť si ruky krvou oponentov v mene lásky a tolerancie.

Každý je fašista

„Fašisti budúcnosti budú samých seba nazývať antifašistami.“ Tak znie výrok prisudzovaný Winstonovi Churchillovi. Či už je jeho autorom naozaj bývalý britský premiér alebo nie, jeho pravdivosť sa začala naplno ukazovať najmä po zvolení Donalda Trumpa. Reakcia progresívcov, ktorí nečakali, že história nie je predurčená ísť iba ich preferovaným smerom, bola okamžite násilná. Spontánne výtržnosti po voľbách na chvíľu utíchli len preto, aby sa v čase Trumpovej inaugurácie vrátili v ešte desivejšej organizovanej podobe. Mnohí liberálne orientovaní mladí Američania uverili hyperbolám a katastrofickým scenárom šíreným mainstreamovými médiami a celebritám rutinne označujúcim Trumpa za nového Hitlera. Ako vieme posúdiť aj podľa slovenských nasledovníkov ideológie deklarovanej lásky a tolerancie, ide o hnutie hnané najmä sentimentom a emóciami, kde pre racionalitu a fakty neostáva veľa miesta. Preto mnohí progresívci prišli k jednoduchému záveru, že keď je Trump Hitler, tak všetci jeho podporovatelia sú logicky nacisti. Takto svojich oponentov efektívne dehumanizovali pomocou mantry, že s nacistami sa nediskutuje, s nacistami treba bojovať, v čom im dal za pravdu napríklad aj britský Guardian.

Päste, kamene, chemikálie

Preto sa cieľmi fyzických útokov nestali len skutoční pravicoví radikáli ako Richard Spencer, na ktorého pred kamerou počas rozhovoru pre televíziu brutálne zaútočil maskovaný útočník, ale aj pomerne umiernené osobnosti podporujúce Trumpa, ako napríklad zabávač a moderátor Gavin McInnes. Tomu sa pred vystúpením na univerzite v New Yorku ušla dávka slzotvorného plynu do tváre a jeho priateľov napadol rozvášnený dav „antifašistov“. Chceli tak násilne zabrániť vo vystúpení rečníkovi, s ktorým nesúhlasia, čo podozrivo pripomína fašistické praktiky. Ešte horšie výtržnosti predchádzali plánovanému prejavu novinára Mila Yiannopoulosa, gaya kritizujúceho nezmyselné požiadavky LGBTI hnutia a celkovo sa vysmievajúceho z precitlivenej kultúry liberálnych kruhov. Debata sa však nekonala, keďže Yiannopoulosa museli evakuovať. Rozvášnený dav zakladal v okolí univerzity požiare, rozbíjal okná, hádzal pyrotechniku, no čo je najhoršie, ubližoval každému, kto sa im mohol javiť ako jeden z „tých druhých“. Niekoľkí ľudia plánujúci zúčastniť sa na debate tak skončili v nemocnici. Na záberoch z výtržností vidno skupinu maskovaných útočníkov mlátiacich palicami bezvládne telo ležiace na zemi. Rozhnevaní liberáli však útočili aj na ženy, jednej počas televízneho interview v priamom prenose nasprejovali do tváre dráždivé chemikálie. Nikoho snáď neprekvapí, že organizátorov „protestu“ štedro finančne podporil George Soros. Akcia si nakoniec vyžiadala aj obeť na živote, keď sa mladý republikán bránil strelnou zbraňou proti útočníkovi, ktorého pri nevyhnutnej obrane pred nevyprovokovaným útokom postrelil do brucha.

Rasovo motivované násilie

V mene tolerancie sa však chystali aj rafinovanejšie útoky. Členovi Projektu Veritas sa podarilo infiltrovať sa do bunky liberálov, ktorí plánovali zaútočiť na takzvaný Deploraball, bál organizovaný podporovateľmi Donalda Trumpa v deň jeho inaugurácie. Na tejto udalosti sa zúčastnili najmä osobnosti z alternatívnych médií. Ak by sa aktivistovi z projektu Veritas nepodarilo zabrániť ich plánom, skupinka progresivistov mohla naozaj uskutočniť svoju akciu a do protipožiarneho systému v budove pustiť kyselinu. Po spustení požiarneho poplachu by si následný chaos pravdepodobne vyžiadal obete. Protitrumpovský sentiment sa len pripojil k mesiacom trvajúcemu násiliu, rozpútanému čiernymi radikálmi, inšpirovanými ďalším Sorosom podporovaným hnutím Black Lives Matter (BLM). Tí sa zviditeľnili najmä vraždami policajtov či naposledy únosom postihnutého bieleho chlapca, ktorého niekoľko dní mučili ako reakciu na Trumpovo víťazstvo vo voľbách. Na internete sa celkovo po Trumpovom zvolení objavilo viacero videí zachytávajúcich rasovo motivované útoky na bielych Američanov. Spoluzakladateľka kanadskej odnože BLM Yusra Khogaliová zas vyhlásila, že belosi nie sú rasa, ale „recesívny genetický defekt“. Bieli liberáli pritom ďalej podporujú BLM v ich pomýlenej predstave boja proti rasizmu, ktorý sa čoraz viac podobá na boj proti belochom.

Nové roky olova

Podobné prípady sa však netýkajú len Severnej Ameriky. Koncom januára skupinka mladíkov brutálne zbila dvadsaťročné dievča v meste Murcia. A to len preto, že malo na ruke náramok so španielskou vlajkou. Mladým liberálom prídu samotné národné vlajky ako prejav šovinizmu, proti ktorému treba bojovať napríklad tak, že desať mužov dokope mladé dievča do bezvedomia. Mnohé podobné incidenty ukazujú, že dnešné skupinky slniečkarskych antifašistov strácajú kontakt s realitou. Za cieľ si nevyberajú agresívnych skinheadov, ale hocikoho, kto nesúhlasí s ich utopickým pohľadom na svet. Násilie začína pomaly eskalovať, a týka sa to jeho frekvencie i bezohľadnosti. Jeho cieľom je zastrašiť verejnosť, takže bez zveličenia ide o ukážkový terorizmus. V USA i mnohých krajinách EÚ dnes panuje podobná atmosféra strachu, polarizácie, odcudzenia a nenávisti, aká bola charakteristická pre Taliansko od konca 60. až po 80. roky. Anni di piombo, teda roky olova, počas ktorých vo víre násilia vraždila bez rozdielu krajná ľavica i pravica, si vyžiadali stovky obetí. Tragédii môže predísť snáď len dialóg. Sú však dnešní sfanatizovaní liberáli ešte vôbec schopní diskutovať?