MACHINÁCIE S PÔDOU

Národné bohatstvo sa stáva bohatstvom pre úzku skupinu privilegovaných

Foto TASR/PAVOL ZACHAR
Dátum 28.06.2018

Pôda je zvláštny fenomén. Je to najväčšie bohatstvo každého štátu. Vedú sa o ňu vojny a pri dedičskom konaní sa často rozbíjajú rodiny. Mať pôdu znamenalo mať chlieb a ostatné produkty na výživu ľudí, zvierat a všetkého živého, čo na nej aj v nej existuje.

Po predchádzajúcom ministrovi, ktorý „riadil“ naše poľnohospodárstvo, nastúpila mladá, ambiciózna Ing. Gabriela Matečná. Potešilo ma to, ale nie nadlho. Objavili sa totiž nezrovnalosti predovšetkým v platobnej agentúre, ktorú dlhší čas viedla.

Pôda sa stala predmetom bezprácnych príjmov, špekulácií a podvodov. Je zrejmé, že za tento stav nemôže. Spôsobili to rôzni ľudia svojím konaním, chamtivosťou i prijatím legislatívy, ktorá to všetko podporuje. Národné bohatstvo sa zrazu stáva bohatstvom pre úzku skupinu privilegovaných, ktorých často s pôdou nespája nijaká minulosť ani vzťah. To všetko sa deje pod „odborným“ vedením inštitúcie a jej reprezentantky presadzujúcej národné záujmy.

Dotácie prioritou

Aký je teda vzťah vedenia ministerstva pôdohospodárstva k pôde? Výsledok je dobre viditeľný v krajine samotnej. Najlepšie pôdy sa v mnohých prípadoch zaberajú na výstavbu nadnárodných, ale strategických investícií, zvyšuje sa výmera opustených a zdevastovaných pôd, ich ochrana má viac-menej len deklaratívny charakter, redukuje sa výskum pôd a úplne absentuje celoštátna pôdna politika.

Ministerstvo, ktoré má v kompetencii problematiku pôd, dnes zaujímajú najmä dotácie na ňu plynúce. Dospeli sme dokonca do stavu, že už nehovoríme o dotáciách na pôdu, ale dotáciách na plochu. Pôdu sme zdegradovali na plochu. Nezaujímajú nás jej mimoprodukčné vlastnosti, ktoré zabezpečuje (produkuje biomasu, plní environmentálne funkcie, akými sú filtrácia, transformácia a neutralizácia nežiaducich látok, akumulácia vody a pod.), ale koľko eur z eurofondov nám deklarovaná plocha prinesie.

Predsa však na Slovensku existujú inštitúcie, ktorým na stave našich pôd záleží. Pôda je ešte stále objektom výskumu relevantných vedeckých inštitúcií, záujmových spoločností i univerzít. V skromných podmienkach, ale predsa, funguje skupina profesne zameraných ľudí, ktorým záleží na tom, aby naše deti zdedili pôdu v relatívne dobrom stave.

Odborníci cez palubu

Ochranu poľnohospodárskych pôd má (nielen v názve) vo vienku aj Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Je to jedinečná a svojím spôsobom unikátna inštitúcia s celonárodnou i nadnárodnou pôsobnosťou. Vďaka významným osobnostiam, ktoré tu pôsobili, mnohým profesorom, docentom, doktorom vied (boli medzi nimi aj ministri i veľvyslanec SR) má tento ústav už takmer 60-ročnú tradíciu. Za toto obdobie vykonal celosvetovo uznávaný a unikátny komplexný prieskum i bonitáciu poľnohospodárskych pôd a doposiaľ zodpovedá za monitoring jej vlastností. Ako jediný v rezorte má akreditáciu na výkon činnosti diaľkového prieskumu pôd. A tu nastáva problém.

Súčasný systém poberania agrodotácií je totiž postavený na verifikácii plôch na podklade máp z diaľkového prieskumu. Zdalo by sa, že ministerstvo, ktoré je za implementáciu  systému vyplácania agrodotácií zodpovedné, si bude odborníkov z výskumného ústavu vážiť. Opak je však pravdou. Pri prvej príležitosti, so zdôvodnením, že zodpovední vedúci pracovníci ústavu pri kreovaní podkladových máp na východnom Slovensku pochybili, ich z funkcií odvolalo. Samotní obvinení i špecialisti z oblasti diaľkového prieskumu tieto tvrdenia odborne vyvrátili. Napriek tomu sa však oddelenie diaľkového prieskumu ústavu v týchto dňoch delimituje pod Poľnohospodársku platobnú agentúru riadenú samotným ministerstvom. Čo je za tým, si môžeme ľahko domyslieť.

Autor je profesor, vedec a pedagóg na Fakulte manažmentu Katedry environmentálneho manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria