MACHINÁCIE S PÔDOU

Národné bohatstvo sa stáva bohatstvom pre úzku skupinu privilegovaných

Foto TASR/PAVOL ZACHAR
Dátum 28.06.2018

Pôda je zvláštny fenomén. Je to najväčšie bohatstvo každého štátu. Vedú sa o ňu vojny a pri dedičskom konaní sa často rozbíjajú rodiny. Mať pôdu znamenalo mať chlieb a ostatné produkty na výživu ľudí, zvierat a všetkého živého, čo na nej aj v nej existuje.

Po predchádzajúcom ministrovi, ktorý „riadil“ naše poľnohospodárstvo, nastúpila mladá, ambiciózna Ing. Gabriela Matečná. Potešilo ma to, ale nie nadlho. Objavili sa totiž nezrovnalosti predovšetkým v platobnej agentúre, ktorú dlhší čas viedla.

Pôda sa stala predmetom bezprácnych príjmov, špekulácií a podvodov. Je zrejmé, že za tento stav nemôže. Spôsobili to rôzni ľudia svojím konaním, chamtivosťou i prijatím legislatívy, ktorá to všetko podporuje. Národné bohatstvo sa zrazu stáva bohatstvom pre úzku skupinu privilegovaných, ktorých často s pôdou nespája nijaká minulosť ani vzťah. To všetko sa deje pod „odborným“ vedením inštitúcie a jej reprezentantky presadzujúcej národné záujmy.

Dotácie prioritou

Aký je teda vzťah vedenia ministerstva pôdohospodárstva k pôde? Výsledok je dobre viditeľný v krajine samotnej. Najlepšie pôdy sa v mnohých prípadoch zaberajú na výstavbu nadnárodných, ale strategických investícií, zvyšuje sa výmera opustených a zdevastovaných pôd, ich ochrana má viac-menej len deklaratívny charakter, redukuje sa výskum pôd a úplne absentuje celoštátna pôdna politika.

Ministerstvo, ktoré má v kompetencii problematiku pôd, dnes zaujímajú najmä dotácie na ňu plynúce. Dospeli sme dokonca do stavu, že už nehovoríme o dotáciách na pôdu, ale dotáciách na plochu. Pôdu sme zdegradovali na plochu. Nezaujímajú nás jej mimoprodukčné vlastnosti, ktoré zabezpečuje (produkuje biomasu, plní environmentálne funkcie, akými sú filtrácia, transformácia a neutralizácia nežiaducich látok, akumulácia vody a pod.), ale koľko eur z eurofondov nám deklarovaná plocha prinesie.

Predsa však na Slovensku existujú inštitúcie, ktorým na stave našich pôd záleží. Pôda je ešte stále objektom výskumu relevantných vedeckých inštitúcií, záujmových spoločností i univerzít. V skromných podmienkach, ale predsa, funguje skupina profesne zameraných ľudí, ktorým záleží na tom, aby naše deti zdedili pôdu v relatívne dobrom stave.

Odborníci cez palubu

Ochranu poľnohospodárskych pôd má (nielen v názve) vo vienku aj Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Je to jedinečná a svojím spôsobom unikátna inštitúcia s celonárodnou i nadnárodnou pôsobnosťou. Vďaka významným osobnostiam, ktoré tu pôsobili, mnohým profesorom, docentom, doktorom vied (boli medzi nimi aj ministri i veľvyslanec SR) má tento ústav už takmer 60-ročnú tradíciu. Za toto obdobie vykonal celosvetovo uznávaný a unikátny komplexný prieskum i bonitáciu poľnohospodárskych pôd a doposiaľ zodpovedá za monitoring jej vlastností. Ako jediný v rezorte má akreditáciu na výkon činnosti diaľkového prieskumu pôd. A tu nastáva problém.

Súčasný systém poberania agrodotácií je totiž postavený na verifikácii plôch na podklade máp z diaľkového prieskumu. Zdalo by sa, že ministerstvo, ktoré je za implementáciu  systému vyplácania agrodotácií zodpovedné, si bude odborníkov z výskumného ústavu vážiť. Opak je však pravdou. Pri prvej príležitosti, so zdôvodnením, že zodpovední vedúci pracovníci ústavu pri kreovaní podkladových máp na východnom Slovensku pochybili, ich z funkcií odvolalo. Samotní obvinení i špecialisti z oblasti diaľkového prieskumu tieto tvrdenia odborne vyvrátili. Napriek tomu sa však oddelenie diaľkového prieskumu ústavu v týchto dňoch delimituje pod Poľnohospodársku platobnú agentúru riadenú samotným ministerstvom. Čo je za tým, si môžeme ľahko domyslieť. Pani ministerka, v snahe očistiť rezortom prijatý súčasný systém prideľovania dotácií, zašla dokonca tak ďaleko, že z pochybenia obvinila aj regionálne pracovisko pôdoznaleckého ústavu v Prešove, pričom to sa na tvorbe príslušných máp vôbec nepodieľalo a teda s danou kauzou nemá nič spoločné. Z funkcie vedúceho pracoviska bol odvolaný Prof. Ing. Jozef Vilček, PhD., ktorý celý svoj život zasvätil pôde, problematike jej využívania a hodnotenia. Za 25 rokov vedenia tohto pracoviska ho vybudoval do podoby uznávanej vedeckej i výskumnej inštitúcie s vysokým odborným kreditom. Pod jeho vedením bolo vždy otvorené riešeniu problémov poľnohospodárskej praxe i pre všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zaujímali o pôdu. Lásku k pôde i Slovensku odovzdával a ešte stále odovzdáva aj svojim študentom na Prešovskej univerzite. O takých ľudí však naše ministerstvo záujem nemá a dokáže ich bez akýchkoľvek dôkazov a zábran hodiť cez palubu. Bez nich sa machinácie s pôdou i pôdohospodárskou vedou budú robiť ľahšie.

Veda v nemilosti

Lásku k pôde prejavuje ministerstvo svojsky. Aj keď pani ministerka na rôznych fórach deklaruje svoj vzťah k nej v ružových farbách, realita je iná. Obávam sa, že likvidácia Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy môže znamenať aj predaj lukratívnej budovy s vynikajúcimi laboratóriami, ktoré vybudovali také osobnosti ako Juraj Hraško, Zoltán Bedrna, Pavol Bielek a iní.

V súvislosti s uvedeným sa vybavuje aj vzťah ministerstva k pôdohospodárskej vede a výskumu. Odhliadnuc od zastrešenia rezortných vedeckých ústavov pod jedno centrum (NPPC – ktoré ani v názve nemá vedeckú orientáciu) je zaujímavá zvolená filozofia ich riadenia. Kým v minulosti sme boli svedkami, že na čele ústavov stáli renomovaní akademici, profesori či doktori vied - naozajstné osobnosti vo svojich odboroch, dnes takýchto ľudí budeme hľadať márne. Odbornosť dnes nemá zelenú a tak niet divu, že sa presúva mimo rezortný výskum.

Na východe Slovenska je, vlastne bol takýto len jeden – Prof. Ing. Jozef Vilček, PhD. Potrebujeme vôbec odbornosť? Potrebuje rezort pôdohospodárstva vôbec vedu? Potrebuje pôdoznalcov či expertov z iných oblastí, alebo len slepo vykonáva pokyny z EÚ či svojich mecenášov? Koľkokrát sa národná ministerka stretla s vedecko-výskumnou základňou rezortu? Pozná ich problémy a názory – alebo ju zaujímajú len problémy a názory jej blízkeho okolia?

Autor je profesor, vedec a pedagóg na Fakulte manažmentu Katedry environmentálneho manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria