MEČIAR SA VRACIA

NK a PSN musia prejsť istým vývojom, aby mohli byť pozitívnou zmenou pre dobre fungujúci štát

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 02.10.2018

Prvé augustové týždne sa médiá predháňali, kto skôr prinesie prevratnú správu v súvislosti s rozhodnutím bývalého trojnásobného premiéra a zakladateľa Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara o jeho opätovnom návrate do veľkej politiky. Expredseda vlády začal riešiť stav slovenských politických strán ešte v decembri minulého roka, keď skonštatoval, že „politické strany výrazne zdegenerovali. Buď treba vytvoriť subjekty nové a ísť inými cestami, alebo tento vývoj zastaviť. Strana, ktorá by presadzovala záujmy Slovenska, by mala byť otvorenou“.Dnes je táto téma opätovne na stole, pretože Vladimír Mečiar sa problematike deficitu národno-kresťanských strán venoval počas série konferencií k 25. výročiu vzniku SR. A práve tu avizoval vznik pronárodného politického subjektu, ktorý by mal okrem národného princípu pôsobiť aj v intenciách kresťanských a sociálnych hodnôt a mal by byť schopný vytvoriť program národnej obrody Slovenska. „Keby sa takýto subjekt nevytvoril, nebude tu nositeľ zmeny, ktorú väčšina občanov už dlho očakáva,“ je presvedčený bývalý predseda kedysi najsilnejšej politickej strany HZDS. 

Očierňovaná SR

Na moju priamu otázku, či v tejto politickej strane bude pôsobiť aj on sám, odpovedal v tom čase negatívne s dodatkom, že do politiky sa dá vrátiť rôznymi spôsobmi. Nemusí to byť práve boj o pozície a funkcie. Vladimír Mečiar hovorí, že motívov, pre ktoré sa chce intenzívne venovať politike, je niekoľko. „Je 25 rokov od vzniku samostatnej SR, ale neustále je spochybňovaná a očierňovaná ľuďmi, ktorí ju nechceli. Zamlčiava sa tu pravda a ľudia, ktorí zakladali štát na zelenej lúke, sú verejne prenasledovaní, perzekvovaní, kriminalizovaní a urážaní,“ hodnotí bývalý líder HZDS. Počas nášho rozhovoru ďalej hovorí, že národ, ktorý nepozná svoju minulosť, nemôže mať budúcnosť. Zároveň si kladie otázku: „Ako chceme urobiť akýkoľvek progres k mladým ľuďom s úctou k štátnosti, k národu, keď ho médiá klamú? Prečo nie je možné povedať pravdu? Prečo sa k minulosti štátu vyjadrujú len tí a zároveň majú spoločenské uznanie, ktorí Slovákov strašili, zrádzali a predávali? Prečo sú práve títo ľudia hrdinovia tejto doby? Občanom treba povedať historickú pravdu, ako a prečo to tu bolo.“ Na Slovensku je dnes Vladimír Mečiar jediný žijúci, ktorý stál pri všetkom. Od revolúcie 1989, cez VPN, hlasovanie vo Federálnom zhromaždení, dohodu s Václavom Klausom o rozdelení ČSFR až po vznik samostatného štátu 1. januára 1993 a vládnutie do roku 1998. Počas nášho rozhovoru sa ďalej zamýšľa, že nechápe, prečo slovenské médiá nemajú záujem o objektívne informovanie o delení Česko-Slovenska, vzniku samostatnej republiky a jej ďalšom fungovaní. „Nechápem, prečo ma neustále oslovujú na rozhovory české a iné zahraničné médiá. Pozývajú ma na prednášky do Česka, do zahraničia a nedávno som sa zúčastnil na konferencii vo Viedni venovanej pokojnému rozdeleniu Česko-Slovenska. Slovenské mediálne a vedecké kruhy však nemajú záujem o objektívne informovanie. Skrátka nedopustia, aby slovenský národ spoznal pravdu,“ povie zachmúrene Mečiar. Na moju otázku, prečo to tak je, odpovie veľmi pohotovo: „Je to otázka vnútropolitického boja, ktorá teraz nastupuje. Strany, ktoré dnes pôsobia v NR SR, ktoré by mali niesť zodpovednosť za štát, začali viesť mocenský zápas. Ide o uzučký okruh skupín s osobnými záujmami, ktorým v nijakom prípade neleží na srdci osud štátu. Súčasťou tejto schémy je aj dnešná SNS, ktorá je pseudonárodná. Danko pracuje len na sebe, iba pre vlastný prospech, kariéru a neštíti sa preto vykonať aj špinavé veci. A práve o tom ma už život presvedčil. Zdanlivo do médií hovoria veľa, ale rozum im chýba. Ďalším problémom týchto skupín je, že sa na Slovensku rozmohla sociopatia, to znamená, že jej nositelia síce sociálne rozprávajú, ale ich skutky sú v rozpore so slovami.“

Dve politické strany

V našom dialógu sa opätovne vraciam k otázke jeho vstupu do politiky. Je vyhýbavý. „Nechám si pre seba, čo urobím, nedám možnosť prípravy mojim neprajníkom. Na stretnutia, na ktoré som chodil po Slovensku, som pozval všetkých a dnes vedia o mojich plánoch. S niektorými som mal aj osobné rozhovory a v podstate si ma všetci predstavujú mať pri sebe ako výťah, využiť to, čo viem, vytiahni nás hore a potom dovidenia. A tak to nejde, chcem pracovať pre štát,“ vraví so širokým úsmevom. Položím mu teda ďalšiu otázku. Na politickej scéne sú dnes dve novovzniknuté strany s národným, kresťanským a sociálnym princípom, Národná koalícia (NK) a Práca slovenského národa (PSN). Zaujíma ma, či predpokladá, že práve tieto dve strany dokážu osloviť slovenského voliča. „Viem o existencii týchto dvoch strán a viem, čo a ako robia. Zatiaľ to však na to, aby víťazili vo voľbách, nestačí. Musia mať odvahu ísť naplno do boja a dať svoju kožu na trh. Nestačí im povedať: sme národní. Musia sa vedieť dostať k cieľu, budú potrebovať skúsenosti a odborníkov. Tieto strany vôbec nezatracujem, len im odporúčam, že sa musia dopracovať k skutkom, ktoré budú  prínosom pre národ a štát. Obidve ešte musia prejsť istým vývojom, aby mohli byť pozitívnou zmenou pre dobre fungujúci štát. Odporúčal by som im, aby si vzali príklad z Donalda Trumpa, ktorý je predovšetkým americkým občanom a hovorí, že Amerika je na prvom mieste. To je politik, ktorý je naozaj pronárodný, hoci môžeme mať voči nemu veľakrát výhrady,“ skonštatuje Vladimír Mečiar.

Perspektíva pre národ

Podľa Vladimíra Mečiara by si novovzniknuté strany mali uvedomiť, že verejná mienka je mimoriadne roztrieštená a vyše štyridsať percent voličov nechce voliť ani jednu z politických strán pôsobiacich v NR SR. Fenoménom podľa neho je, že sú to ľudia z rôzneho názorového spektra. Ďalšou skupinou sú ľudia, ktorí hovoria, že dnes nemajú koho voliť. Efekt roztrieštenosti národných strán je dlhodobá choroba predsedov rôznych ministraničiek, preto treba vytvoriť novú jednotu a novú väčšinu, ktorá ponúkne perspektívu pre národ so zásadnými zmenami zákona o voľbách, zákona o politických stranách, zmenami v oblasti tretieho sektora, ale aj zásadnými úpravami v mediálnej politike, pretože dnes nefunguje vyvážená informovanosť. Pre Slovenskú republiku je nevyhnutné, aby opäť začali fungovať nástroje demokracie.