MOCOU ROZVRACANÁ ZVRCHOVANOSŤ

Roman Stopka: Kľúčový fenomén pre rozvoj štátu je práca

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 31.07.2017

Narodil sa 10. februára 1969 v Trenčíne. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu v Novom meste nad Váhom. Je absolvent Vysokej školy Jána Amosa Komenského v Prahe. Po skončení štúdií začal pracovať v Keramoprojekte Trenčín. Od roku 1992 pôsobil vo vrcholových riadiacich pozíciách v slovenských i medzinárodných obchodných spoločnostiach (DUX, Citelum Slovakia), v súčasnosti úspešne vedie svoju firmu NECO SK. Na základe svojich vnútorných hodnôt a vzťahu k Slovensku sa rozhodol v roku 2007 vstúpiť do SNS. V októbri 2012 ho zvolili do funkcie podpredsedu SNS, na ktorú, ako sám hovorí, sa prepracoval od radového aktivistu cez predsedu okresnej a krajskej rady. Ako člen SNS bojoval za záchranu základných hodnôt a ideálov tejto strany. Odmietol sa však stotožniť s politikou jej nového predsedu a v októbri 2014 jej rady opustil. Dnes je predseda nového politického subjektu Práca slovenského národa (PSN).

V nedávnej minulosti ste boli podpredseda SNS. Rady národniarov ste opustili krátko po zvolení Andreja Danka za predsedu. V ostatnom čase zaznievajú slová kritiky na jej lídra za diktátorské praktiky. Ako vnímate situáciu v SNS s odstupom času?

S úradujúcim predsedom SNS som sa dostával do stupňujúcich sa rozporov v súvislosti s výkladom stanov strany a jeho vyhýbaním sa vytvoriť cieľový program strany podmienený záujmami zvrchovanej a nezávislej SR, schválený snemom. Tlačil som na posilnenie autority snemu a predstaviteľov organizačných štruktúr členskej základne. On svojvoľne sústredil okolo seba ľudí podporujúcich absolutizmus predsedu. Funkcionársky aktív ho podporil, nasledovali čistky a pozvoľna sa vedenie SNS prepracovalo do dnešného stavu. Znevažuje a pohŕda svojou členskou základňou, zavrhol tradície odvíjané od roku 1871 a čo je najhoršie, pomáha likvidovať zvrchovanosť SR.

Pred pár dňami sme oslávili 25. výročie Deklarácie o zvrchovanosti SR. Ako vnímate slovenský príbeh?

Vznik samostatnej SR som zažil ako mladý, nezaťažený aktivista plný romantických nádejí v predstave možností vznikajúcich zvrchovanosťou SR. Veľmi si ctím ľudí, ktorí sa na vzniku našej samostatnej republiky podieľali, a to od radových pracovníkov po vrcholových dobových vodcov, ktorí sa nespreneverili záujmom štátu a zotrvali na chránení celistvosti územia, nedotknuteľnosti hraníc, zvrchovanosti, suverenity, nezávislosti SR, rozvíjaní slobody občanov a ochrane ich majetku. Verím, že títo ľudia budú mať v histórii Slovákov a Slovenska rovnaké miesto ako štúrovci.

Žijeme v dobe globalizácie, posunov v rámci celého sveta. Myslíte si, že si Slováci dokážu udržať samostatný štát?

Obavy o schopnosti Slovákov nemám. Treba však vidieť, že nežijeme na pustom ostrove, ale v prostredí číhajúcich hyen, ktoré by si zneužitím ľudskej ľahkovernosti, naivity a deformovania vedomostí našich občanov veľmi ochotne riešili svoje boľačky. Idú vytrvalo za svojimi cieľmi, a to pekne od lesa. Republiku nechceli, ale funkcie v nej prijali. Získanú moc využili na deštrukciu štátnej zvrchovanosti a médiá ich ešte chvália. Tých, čo štátny majetok chceli chrániť, označili v masmediálnych hystériách div nie za zločincov a tých, ktorí pod rúškom globalizácie pomáhajú prehajdákať všetko, prezentujú ako pronárodných hrdinov. Občan si to všíma, ale stráca dôveru vo svoj štát a vyčkáva. V takej pasivite spočíva nebezpečenstvo pre existenciu SR.

Je možné hájiť národné záujmy, aj keď sme začlenení v EÚ?

Je to možné a je to potrebné. Tí, ktorí sa nás boja, sa tomu snažia zabrániť nátlakmi a hrozbami, ktorým odolá len iniciatívny, silný charakter národného predstaviteľa. Tam nemajú miesto pokrytci kapitulantsky slúžiaci cudzím predstavám o usporiadaní sveta. Jasná myseľ a pevná vôľa oddaná vlastnému národu, to sú hodnoty, ktorých sa naši neprajníci obávajú. Preto existuje tá vytrvalá snaha deformovať našu históriu a znevážiť jej predstaviteľov. Nijaký domáci štátnik by sa nemal správať ako vystrašený stroskotanec na postĺkanej plti a čakať, kam ho vodné prúdy ponesú. Vo voľbách vyberajme predstaviteľov majúcich guráž, rozum i charakter. Plachtári dobre vedia, ako sa využíva protivietor. Slovákov možno oklamať len vtedy, keď to oni sami dovolia výberom vo voľbách. Potom býva neskoro písať petície a kritizovať zvolených.

V Európe je čoraz silnejší tlak na vykorenenie národného cítenia, potláčajú sa tradície národov a začínajú sa útoky na kresťanstvo. Ľudia budú mať čoraz menší vzťah k tradičným hodnotám. Neobávate sa, že Európa, ale aj Slovensko zmenia svoj charakter?

Áno, také tendencie určitých síl vo vedení európskych štruktúr sa prejavujú. Existencia pronárodných síl prekáža tým, ktorí majú snahu získať nadvládu nad ostatnými. Národné cítenie evokujúce obranné reakcie im stojí v ceste. Podobne je to s kresťanstvom. Preto tá snaha zdiskreditovať a otupiť. Odstraňujú sily brániace ich svetovládnym ambíciám. Žiadnemu náboženstvu národ ako taký nezavadzia a rovnako je to naopak. Prekáža azda kresťanstvu, judaizmu či moslimom národ sám osebe? A pritom všetky majú celosvetovú pôsobnosť, a teda vytvárajú náboženské predpoklady na prirodzenú globalizáciu. Ak sú však niektorí náboženskí vodcovia takí egocentrickí, že chcú celosvetovo nastoliť svoje vnímanie Boha, formujú nepriateľstvo. Najprv proti menším a neskôr proti všetkým národom. Rusi, Nemci, Peržania, ale aj iní si to uvedomili dávno a už sa nanovo aktivizujú. Pochopili cieľ hry. My sa zatiaľ usilujeme o pochopenie pravdy medzinárodných vzťahov. Netreba predčasným úsilím nevedomej vôle urýchľovať prirodzený vývoj. Kto, okrem rohatého a jeho sluhov, by likvidoval rodiace stromy a dával priestor planému tŕniu?

Na Slovensku sú už ľudia apatickí a neveria politikom ani politickým stranám, zažívajú veľa sklamania, nik nerieši ich problémy. Čo s tým urobíte?

Vzniknutý stav dokazuje triezvosť občianskeho povedomia a zlyhanie väčšiny parlamentných politických strán. My, zakladatelia strany Práca slovenského národa, kritizujeme cestu, ktorou sa domáca politika odvrátila od pronárodnej a zvrchovanej SR. Aj keď si to mnohí nevšimli, smeruje preč od záujmov občana, preč od národného štátu. My ponúkame alternatívu využitia možností, ktoré dáva samostatný štát v podmienkach prelomových technológií. Zameriavame sa na rast kvality života a tvorbu príležitostí na uplatnenie schopností občana. Presadzujeme politiku založenú na pravdivom informovaní verejnosti, sústredenú na občana chráneného jeho suverénnou republikou. Ideme preč od pokrytcov a chamtivých. Naše krédo je vyjadrené vo veršoch Márie Rázusovej-Martákovej: Keď príde tvojho pokušenia chvíľa, že by si mohol priehrštiami brať, i keby tma ti každú stopu skryla, ty musíš brat môj, čisté ruky mať! Do úst politika sa musí vrátiť pravda.

V ostatných voľbách do NR SR sa voliči prikláňali k tzv. neštandardným stranám a lídrom. Plánujete budovať klasickú politickú stranu so štruktúrami s pôsobením v okresoch a krajoch v rámci Slovenska?

Sledované ciele sú pre nás významnejšie ako štruktúry. Naše ciele smerujú k prospechu občana a jeho štátu. Preto sme vznikli. Doterajšie parlamentné strany sklamali nádeje do nich vkladané. Ľuďom sa už prieči pokrytectvo straníckych vodcov preferujúcich osobnú moc a prospech najbližších. Ľuďom berú slobodu i budúcnosť, ale oháňajú sa plagátmi o záujmoch národa a občianskych právach. Tí pokrytci sa tak popreplietali, že rozdiely chýbajú nielen v obsahu, ale aj vo formách napĺňania ich egoistických záujmov. Spája ich záujem na moci, ktorému podriadili všetko. Okrem vzájomného osočovania sa z rečníckej tribúny v NR SR si neublížia. Preto mohol vzniknúť taký zlepenec, aký tvorí dnešná koalícia. Ľudia hľadajú v nových stranách cesty pravdy, ktoré staré strany opustili.

Pochádzate z podnikateľského prostredia, viac ako dvadsať rokov úspešne vediete svoju firmu. Myslíte si, že aj štát sa dá riadiť tak dobre ako súkromná firma?

Podobnosť existuje, ale rozdiel je veľký. Riadenie štátu je zásadne odlišné kvôli možnostiam, cieľom, následkom z prijatých rozhodnutí, ale najmä úrovniam a spôsobom riadenia, ako aj rýchlosti ohlasov na podniknuté opatrenia. Štát by sa podľa mňa mal viacej zaoberať vytváraním podmienok na vznik a priebeh žiaducich procesov. Riadiaci proces štátu sa začína pochopením významu práce predkov. Pokračuje určením programu škôl a výberom učiteľov, usmerňovaním morálky, žiaducich spoločenských a osobnostných hodnôt. Tak by sme mohli pokračovať. Rozdiel medzi štátnikom a majiteľom firmy odhadujem približne na taký ako medzi účtovníkom a bankárom s možnosťou tlačiť vlastné peniaze.

Zažili ste prechod zo socialistického zriadenia do kapitalistického a iste si pamätáte dlhodobé plánovanie pre rozvoj štátu. A práve to na Slovensku absentuje dvadsaťpäť rokov. Aký je váš postoj k dlhodobému plánovaniu?

Je tu priama spojitosť s riadením. Nevidieť ju, je prejavom otupeného vnímania reality. Likvidácia domáceho prognózovania a dlhodobého plánovania poškodila našu republiku a prospela jej neprajníkom. Keby roľník neplánoval, nezmyselne vyčerpá pôdu a zhltne aj osivo, lesník by vykántril les a narušil vodné hospodárstvo a ziskuchtivci by rabovali prírodné zdroje. Každý zadávateľ projektu, konštruktér či architekt musí v príprave projektov brať do úvahy nielen potrebu a žiaducosť nového zariadenia, ale aj materiály dostupné v realizačnej budúcnosti a výskum či vývoj ich musí pripraviť. Bez ústretových plánov súčinnostných odvetví to nedosiahnu. Absencia dlhodobých plánov nám okrem iného rozbila aj trh práce a spôsobila nedostatok potrebných odborníkov.

Ekonomická situácia na Slovensku sa neprestajne zhoršuje a chod krajiny sa darí udržiavať len vďaka eurofondom, ktoré sa v roku 2020 skončia. Akým spôsobom bude možné naštartovať ekonomiku a hospodárstvo bez týchto „výhod“?

Prestať kradnúť, nedať sa okrádať, predvídať, plánovať, tvoriť a pracovať. Byť prajný k tým, čo sú prajní k nám. Je značkou úbohosti vlády zanechávajúcej následníkom splácanie pôžičiek, ktoré spotrebovala na podporu a zachovanie vlastnej existencie a nie na tvorbu nových zdrojov. Aj takú podobu má politická bezcharakternosť.

Slovenská republika mala v roku 2007 dlh vo výške 18 miliárd. Dnes je to 44 miliárd a mnohí hovoria, že po voľbách 2020 už nikto nebude chcieť vládnuť, pretože Slovensko bude doslova „vybrakované“. Myslíte si, že tento stav bude možné zvrátiť?

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria