MOCOU ROZVRACANÁ ZVRCHOVANOSŤ

Roman Stopka: Kľúčový fenomén pre rozvoj štátu je práca

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 31.07.2017

Narodil sa 10. februára 1969 v Trenčíne. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu v Novom meste nad Váhom. Je absolvent Vysokej školy Jána Amosa Komenského v Prahe. Po skončení štúdií začal pracovať v Keramoprojekte Trenčín. Od roku 1992 pôsobil vo vrcholových riadiacich pozíciách v slovenských i medzinárodných obchodných spoločnostiach (DUX, Citelum Slovakia), v súčasnosti úspešne vedie svoju firmu NECO SK. Na základe svojich vnútorných hodnôt a vzťahu k Slovensku sa rozhodol v roku 2007 vstúpiť do SNS. V októbri 2012 ho zvolili do funkcie podpredsedu SNS, na ktorú, ako sám hovorí, sa prepracoval od radového aktivistu cez predsedu okresnej a krajskej rady. Ako člen SNS bojoval za záchranu základných hodnôt a ideálov tejto strany. Odmietol sa však stotožniť s politikou jej nového predsedu a v októbri 2014 jej rady opustil. Dnes je predseda nového politického subjektu Práca slovenského národa (PSN).

V nedávnej minulosti ste boli podpredseda SNS. Rady národniarov ste opustili krátko po zvolení Andreja Danka za predsedu. V ostatnom čase zaznievajú slová kritiky na jej lídra za diktátorské praktiky. Ako vnímate situáciu v SNS s odstupom času?

S úradujúcim predsedom SNS som sa dostával do stupňujúcich sa rozporov v súvislosti s výkladom stanov strany a jeho vyhýbaním sa vytvoriť cieľový program strany podmienený záujmami zvrchovanej a nezávislej SR, schválený snemom. Tlačil som na posilnenie autority snemu a predstaviteľov organizačných štruktúr členskej základne. On svojvoľne sústredil okolo seba ľudí podporujúcich absolutizmus predsedu. Funkcionársky aktív ho podporil, nasledovali čistky a pozvoľna sa vedenie SNS prepracovalo do dnešného stavu. Znevažuje a pohŕda svojou členskou základňou, zavrhol tradície odvíjané od roku 1871 a čo je najhoršie, pomáha likvidovať zvrchovanosť SR.

Pred pár dňami sme oslávili 25. výročie Deklarácie o zvrchovanosti SR. Ako vnímate slovenský príbeh?

Vznik samostatnej SR som zažil ako mladý, nezaťažený aktivista plný romantických nádejí v predstave možností vznikajúcich zvrchovanosťou SR. Veľmi si ctím ľudí, ktorí sa na vzniku našej samostatnej republiky podieľali, a to od radových pracovníkov po vrcholových dobových vodcov, ktorí sa nespreneverili záujmom štátu a zotrvali na chránení celistvosti územia, nedotknuteľnosti hraníc, zvrchovanosti, suverenity, nezávislosti SR, rozvíjaní slobody občanov a ochrane ich majetku. Verím, že títo ľudia budú mať v histórii Slovákov a Slovenska rovnaké miesto ako štúrovci.

Žijeme v dobe globalizácie, posunov v rámci celého sveta. Myslíte si, že si Slováci dokážu udržať samostatný štát?

Obavy o schopnosti Slovákov nemám. Treba však vidieť, že nežijeme na pustom ostrove, ale v prostredí číhajúcich hyen, ktoré by si zneužitím ľudskej ľahkovernosti, naivity a deformovania vedomostí našich občanov veľmi ochotne riešili svoje boľačky. Idú vytrvalo za svojimi cieľmi, a to pekne od lesa. Republiku nechceli, ale funkcie v nej prijali. Získanú moc využili na deštrukciu štátnej zvrchovanosti a médiá ich ešte chvália. Tých, čo štátny majetok chceli chrániť, označili v masmediálnych hystériách div nie za zločincov a tých, ktorí pod rúškom globalizácie pomáhajú prehajdákať všetko, prezentujú ako pronárodných hrdinov. Občan si to všíma, ale stráca dôveru vo svoj štát a vyčkáva. V takej pasivite spočíva nebezpečenstvo pre existenciu SR.

Je možné hájiť národné záujmy, aj keď sme začlenení v EÚ?

Je to možné a je to potrebné. Tí, ktorí sa nás boja, sa tomu snažia zabrániť nátlakmi a hrozbami, ktorým odolá len iniciatívny, silný charakter národného predstaviteľa. Tam nemajú miesto pokrytci kapitulantsky slúžiaci cudzím predstavám o usporiadaní sveta. Jasná myseľ a pevná vôľa oddaná vlastnému národu, to sú hodnoty, ktorých sa naši neprajníci obávajú. Preto existuje tá vytrvalá snaha deformovať našu históriu a znevážiť jej predstaviteľov. Nijaký domáci štátnik by sa nemal správať ako vystrašený stroskotanec na postĺkanej plti a čakať, kam ho vodné prúdy ponesú. Vo voľbách vyberajme predstaviteľov majúcich guráž, rozum i charakter. Plachtári dobre vedia, ako sa využíva protivietor. Slovákov možno oklamať len vtedy, keď to oni sami dovolia výberom vo voľbách. Potom býva neskoro písať petície a kritizovať zvolených.

V Európe je čoraz silnejší tlak na vykorenenie národného cítenia, potláčajú sa tradície národov a začínajú sa útoky na kresťanstvo. Ľudia budú mať čoraz menší vzťah k tradičným hodnotám. Neobávate sa, že Európa, ale aj Slovensko zmenia svoj charakter?

Áno, také tendencie určitých síl vo vedení európskych štruktúr sa prejavujú. Existencia pronárodných síl prekáža tým, ktorí majú snahu získať nadvládu nad ostatnými. Národné cítenie evokujúce obranné reakcie im stojí v ceste. Podobne je to s kresťanstvom. Preto tá snaha zdiskreditovať a otupiť. Odstraňujú sily brániace ich svetovládnym ambíciám. Žiadnemu náboženstvu národ ako taký nezavadzia a rovnako je to naopak. Prekáža azda kresťanstvu, judaizmu či moslimom národ sám osebe? A pritom všetky majú celosvetovú pôsobnosť, a teda vytvárajú náboženské predpoklady na prirodzenú globalizáciu. Ak sú však niektorí náboženskí vodcovia takí egocentrickí, že chcú celosvetovo nastoliť svoje vnímanie Boha, formujú nepriateľstvo. Najprv proti menším a neskôr proti všetkým národom. Rusi, Nemci, Peržania, ale aj iní si to uvedomili dávno a už sa nanovo aktivizujú. Pochopili cieľ hry. My sa zatiaľ usilujeme o pochopenie pravdy medzinárodných vzťahov. Netreba predčasným úsilím nevedomej vôle urýchľovať prirodzený vývoj. Kto, okrem rohatého a jeho sluhov, by likvidoval rodiace stromy a dával priestor planému tŕniu?

Na Slovensku sú už ľudia apatickí a neveria politikom ani politickým stranám, zažívajú veľa sklamania, nik nerieši ich problémy. Čo s tým urobíte?

Vzniknutý stav dokazuje triezvosť občianskeho povedomia a zlyhanie väčšiny parlamentných politických strán. My, zakladatelia strany Práca slovenského národa, kritizujeme cestu, ktorou sa domáca politika odvrátila od pronárodnej a zvrchovanej SR. Aj keď si to mnohí nevšimli, smeruje preč od záujmov občana, preč od národného štátu. My ponúkame alternatívu využitia možností, ktoré dáva samostatný štát v podmienkach prelomových technológií. Zameriavame sa na rast kvality života a tvorbu príležitostí na uplatnenie schopností občana. Presadzujeme politiku založenú na pravdivom informovaní verejnosti, sústredenú na občana chráneného jeho suverénnou republikou. Ideme preč od pokrytcov a chamtivých. Naše krédo je vyjadrené vo veršoch Márie Rázusovej-Martákovej: Keď príde tvojho pokušenia chvíľa, že by si mohol priehrštiami brať, i keby tma ti každú stopu skryla, ty musíš brat môj, čisté ruky mať! Do úst politika sa musí vrátiť pravda.

V ostatných voľbách do NR SR sa voliči prikláňali k tzv. neštandardným stranám a lídrom. Plánujete budovať klasickú politickú stranu so štruktúrami s pôsobením v okresoch a krajoch v rámci Slovenska?

Sledované ciele sú pre nás významnejšie ako štruktúry. Naše ciele smerujú k prospechu občana a jeho štátu. Preto sme vznikli. Doterajšie parlamentné strany sklamali nádeje do nich vkladané. Ľuďom sa už prieči pokrytectvo straníckych vodcov preferujúcich osobnú moc a prospech najbližších. Ľuďom berú slobodu i budúcnosť, ale oháňajú sa plagátmi o záujmoch národa a občianskych právach. Tí pokrytci sa tak popreplietali, že rozdiely chýbajú nielen v obsahu, ale aj vo formách napĺňania ich egoistických záujmov. Spája ich záujem na moci, ktorému podriadili všetko. Okrem vzájomného osočovania sa z rečníckej tribúny v NR SR si neublížia. Preto mohol vzniknúť taký zlepenec, aký tvorí dnešná koalícia. Ľudia hľadajú v nových stranách cesty pravdy, ktoré staré strany opustili.

Pochádzate z podnikateľského prostredia, viac ako dvadsať rokov úspešne vediete svoju firmu. Myslíte si, že aj štát sa dá riadiť tak dobre ako súkromná firma?

Podobnosť existuje, ale rozdiel je veľký. Riadenie štátu je zásadne odlišné kvôli možnostiam, cieľom, následkom z prijatých rozhodnutí, ale najmä úrovniam a spôsobom riadenia, ako aj rýchlosti ohlasov na podniknuté opatrenia. Štát by sa podľa mňa mal viacej zaoberať vytváraním podmienok na vznik a priebeh žiaducich procesov. Riadiaci proces štátu sa začína pochopením významu práce predkov. Pokračuje určením programu škôl a výberom učiteľov, usmerňovaním morálky, žiaducich spoločenských a osobnostných hodnôt. Tak by sme mohli pokračovať. Rozdiel medzi štátnikom a majiteľom firmy odhadujem približne na taký ako medzi účtovníkom a bankárom s možnosťou tlačiť vlastné peniaze.

Zažili ste prechod zo socialistického zriadenia do kapitalistického a iste si pamätáte dlhodobé plánovanie pre rozvoj štátu. A práve to na Slovensku absentuje dvadsaťpäť rokov. Aký je váš postoj k dlhodobému plánovaniu?

Je tu priama spojitosť s riadením. Nevidieť ju, je prejavom otupeného vnímania reality. Likvidácia domáceho prognózovania a dlhodobého plánovania poškodila našu republiku a prospela jej neprajníkom. Keby roľník neplánoval, nezmyselne vyčerpá pôdu a zhltne aj osivo, lesník by vykántril les a narušil vodné hospodárstvo a ziskuchtivci by rabovali prírodné zdroje. Každý zadávateľ projektu, konštruktér či architekt musí v príprave projektov brať do úvahy nielen potrebu a žiaducosť nového zariadenia, ale aj materiály dostupné v realizačnej budúcnosti a výskum či vývoj ich musí pripraviť. Bez ústretových plánov súčinnostných odvetví to nedosiahnu. Absencia dlhodobých plánov nám okrem iného rozbila aj trh práce a spôsobila nedostatok potrebných odborníkov.

Ekonomická situácia na Slovensku sa neprestajne zhoršuje a chod krajiny sa darí udržiavať len vďaka eurofondom, ktoré sa v roku 2020 skončia. Akým spôsobom bude možné naštartovať ekonomiku a hospodárstvo bez týchto „výhod“?

Prestať kradnúť, nedať sa okrádať, predvídať, plánovať, tvoriť a pracovať. Byť prajný k tým, čo sú prajní k nám. Je značkou úbohosti vlády zanechávajúcej následníkom splácanie pôžičiek, ktoré spotrebovala na podporu a zachovanie vlastnej existencie a nie na tvorbu nových zdrojov. Aj takú podobu má politická bezcharakternosť.

Slovenská republika mala v roku 2007 dlh vo výške 18 miliárd. Dnes je to 44 miliárd a mnohí hovoria, že po voľbách 2020 už nikto nebude chcieť vládnuť, pretože Slovensko bude doslova „vybrakované“. Myslíte si, že tento stav bude možné zvrátiť?

Máte pravdu, je bezočivosť podpáliť kozol slamy a potom sa zboku dívať, ako sa hasiči trápia snahou dostať oheň pod kontrolu a navyše podrývať ich úsilie mudrovaním, že už sa aj tak nedá nič robiť. Z výchovných dôvodov by mali vinníci vždy znášať následky za to, čo spôsobili. Neviňme však len vládcovskú suitu, aj ich voliči nesú svoj podiel zodpovednosti za stav v republike. Svojou nerozhodnosťou dali moc do rúk bezohľadnej ľahostajnosti a nejaký čas potrvá, kým sa presadí normálny stav. Prax dokazuje, že volebná váhavosť i neúčasť je chyba. Bývajú situácie, keď je lepšie riskovať nepoznané, než dovoliť starej žabe sedieť na prameni a ďalej mútiť vodu. Koleso dejín sa však točí ďalej a my musíme pracovať zmysluplne. Východiská sa rysujú aj z nastoľovania nových vzťahov v Európe po amerických prezidentských voľbách a ešte viacej sa potvrdia po voľbách v roku 2018 v Rusku.

Slovenskú ekonomiku držali po vzniku samostatnej SR strategické podniky, Dzurindova vláda ich však nevýhodne predala do zahraničných rúk. Existuje možnosť, ako ich prinavrátiť slovenskej ekonomike?

Áno, vtedy sa začalo stupňovanie závislosti SR a likvidácia jej zvrchovanosti. Takto to dopadne vždy, keď sa domácim politikom pracujúcim na prospech zahraničných záujmov dá moc a umožní sa im, aby sa k štátu, ktorého sú dočasní správcovia, mohli správať ako vlastníci. Potom nastáva situácia, keď národ buduje, zveľaďuje a správca rozhadzuje a rúca. Logika typu „z cudzieho krv netečie“ sa medzi takými správcami rýchlo udomácnila. Riešiť náš stav si vyžaduje zmeniť javové podmienky a vzťahy. To je problém riešiteľný. Iste to nepôjde z večera do rána, ale východiská existujú. Vlastnícke vzťahy nikdy neboli nemenné, iba viac či menej odolné voči času.

Vaša strana má v názve slovo práca a práve tá je kľúčová pre rozvoj štátu. Na Slovensku je vraj práce dosť, ale nemá kto robiť, takže musíme dovážať cudzincov a prijímať migrantov. Považujete toto riešenie za adekvátne?

Máte pravdu, práca je kľúčový fenomén pre rozvoj štátu. Ale je aj skľučujúcou bariérou pre tých, ktorí nechcú, aby si národ uvedomil svoju silu a zjednotený sústredil svoje pracovné úsilie na prospech SR a jej štátotvorných občanov. Kto v dnešnej situácii nechce budovať a posilňovať náš štát, podporuje imigráciu, lebo tá má k štátu vzťah len cez peniaz a prizmu cudzích záujmov. Ostatné hodnoty vníma iba v miere zištných výhod. Sprístupňovať cudzincom prácu na našom území bude zo štátneho záujmu, teda nie z pozície záujmu o moc bojujúcich politikov či časti súkromných spoločností užitočné vtedy, keď sa dokážeme postarať o potreby a pohodlie vlastných občanov. Inak len zneužívame stav tých, kde sa žije ešte horšie ako u nás a nasledujeme príklad štátov, v ktorých našli zamestnanie mnohí naši občania. Tvrdiť, že všetci majú z takého postupu prospech, je veľmi povrchné a zavádzajúce.

Slováci boli vždy veľmi pracovitý národ, čo dokazujú aj tí, ktorí sú v zahraničí. Dnes robí v cudzine takmer pol milióna občanov SR. Poznáte riešenie, ako dostať Slovákov späť?

Pôsobiť v zahraničí nie je nijaký med a zanecháva dlhodobé, nie vždy pozitívne následky na človeku i jeho rodine. Naši talentovaní a pracovití ľudia, ktorí sa odhodlali vyťažiť zo svojich schopností maximum a našli v sebe odvahu niesť bremeno ťažkostí, ktoré je s tým spojené, platia tvrdú daň. Nie všetci tlak zahraničného prostredia vydržali a mnohí sa predčasne vrátili. Je na škodu SR, že títo kvalitní ľudia sa nezúčastňujú na prácach na prospechu domoviny. Ich návrat je úloha dlhodobá a vyriešiť ju môžu len vlády usilujúce sa o národný prospech systémovými opatreniami. Naši ľudia sú tvoriví a pracovití, tak prečo by nemalo byť u nás doma lepšie ako inde? Neschopnosť, bezcieľnosť štátnych predstaviteľov treba vytesniť a nahradiť. Aj to však chce čas, ale pri dobrej vôli je to riešiteľná úloha.

Problém však je, že ľudia nechcú manuálne pracovať. Ako ich motivovať, aby prejavili záujem o prácu aj v tejto oblasti?

Slováci vedia pracovať kvalitne a pracovať chcú. Dokazuje to záujem o ich prácu v zahraničí i sám fakt, že vyše štvrtiny pracujúcich pôsobí mimo územia SR. To, že nechcú pracovať doma, je následok zlého riadenia štátu. Dlhodobé systémové chyby sa napravia dlhodobými opatreniami. Naši politici s obľubou nadhadzujú, že priemerná mzda na Slovensku dosahuje nejakých 880 eur. Ale koľko ľudí sa musí uspokojiť s minimálnou mzdou 435 eur, kým v takom Nemecku aj minimálna mzda (1 485 eur) vysoko presahuje náš priemer, pričom sme členmi tej istej EÚ. Navyše, pripomínam, množstvo dôchodcov v SR je odkázaných na úbohých 260 eur mesačne. Ceny tovarov máme nemecké, pracovné výkony vyššie, ale platy a dôchodky, hanba hovoriť. Len čakám, kedy budú porovnávacie tabuľky cien potravín a životných potrieb na jednej strane a platy, starobné dôchodky či sociálne príspevky v Nemecku a na Slovensku na druhej strane také známe verejnosti ako volebné plagáty zobrazujúce Bugára, Danka, Fica, Sulíka.

Každá oblasť, na ktorú sa pozrieme na Slovensku, je v problémoch, napríklad poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Slovensko bolo potravinovo sebestačné a malo vysokokvalitné potraviny. Dnes dovážame druhotriedne tovary zo zahraničia. Je podľa vás reálne obnoviť slovenské poľnohospodárstvo?

Áno, EÚ nás roky trávi podradnými potravinami. Nedávno sa náš premiér odvážil na oficiálny protest voči predstaviteľom EÚ a aj to potrebuje pomoc susedov. Takže Slováci musia v rovnoprávnej EÚ dokazovať, že si zaslúžia normálne jedlo. Pýtam sa, čo je to za spolok, v ktorom sa o trocha ľudskej slušnosti musí žiadať? Kto ponesie zodpovednosť za poškodené zdravie ľudí? U nás sa EÚ prezentuje reklamou: Zajtra budeš to, čo si včera zjedol. Teda odpad. Ukázali, aké miesto nám v EÚ prisúdili. Premiér ide chrániť občanov neskoro. Kde bol doteraz? Stav trvá roky. Ten hnoj z EÚ najprv niekto vyrobil až potom nám vnútil. Keby sa štátnik staral o zvrchovanosť a neodhadzoval ju ako nechcené dieťa, také problémy by vôbec nevznikali. Tak sa pýtam, či nie je hlavným vinníkom ten, čo sa dnes okato snaží naprávať stav submisívnym rokovaním. Navyše, aj celé naprávanie je pochybné, lebo zapcháva len jedno oko mohutnej siete. Liek je jediný: obnoviť zvrchovanosť SR a niesť zodpovednosť nielen občanmi, ale aj vládou.

Posledné roky sa čoraz častejšie skloňuje slovo korupcia. Vláda sa tvári, že s ňou bojuje, ale opak je pravdou, korupcia naberá stále väčšie rozmery. Existujú reálne mechanizmy, aby sa naozaj odstránila?

Zdôrazňuje sa nezákonnosť v obohacovaní sa jednotlivca, ale zaniká okrádanie občana ako tvorcu hodnôt. Pravda je, že korupcia okráda celú spoločnosť a zákony to umožňujú. Zlý je systém, ktorý dovolí okrádať nielen jednotlivca, ale celé masy. Na posmech je taká štátna ochrana poctivých živnostníkov a podnikateľov, ktorá zákonom nastoľuje beztrestnosť neplatenia faktúr vo vzájomnom obchodnom styku, ale voči sebe bezohľadne vyžaduje povinnosť všetkých platiť DPH, dane, odvody. Nevymožiteľnosť práva nie je spôsobovaná len mocenským zásahom. Dominuje chaos v právnom systéme dávajúci prednosť lumpovi pred poctivcom. Zodpovednosť nesú predstavitelia generácií vládnucich strán. Situácia smeruje k rozkladu autority štátu a poburovaniu občanov. Riešiť sa dá systémovými zmenami. Zákonotvorné úsilie dobre riadeného štátu má sledovať prospech tých, čo pracujú, nie pomáhať rozkrádaniu a zneužívaniu príležitostí. Pripomeniem pekné slovenské porekadlo: Ryba smrdí od hlavy. Tak prečo ju čistia od chvosta?

Problém je, že na Slovensku doteraz nebol nikdy odsúdený ani jeden politik či predstaviteľ štátu za pochybenie...

Problém nášho sveta spočíva v nadbytku aplikácie všemožných, ale nezvládnutých teórií slúžiacich ako opona a chabej zodpovednosti riadiacich. Zodpovednosť mocných pokrivkáva a redukuje sa na pár nechutných masmediálnych kampaní. Keď som bol vojak základnej služby, každý vedel, za čo zodpovedá, aké má povinnosti, aké právomoci a dispozičné prostriedky. Jednoznačná bola aj línia podriadenosti a ciele riadiacej práce. Prečo si aspoň tu neberieme príklad od Nemcov a Angličanov? Nezvyknú meniť, čo funguje dobre. U nás sú zákony také zahmlené, že mocní môžu takmer všetko, ale nezodpovedajú za nič. Schopnosti politikov sa merajú spôsobilosťou vykrútiť sa z problémov, nie ich vyriešením. Je na voličoch, či si vyberú osobnosti oddané štátu, alebo im stačí pokrik bulvárnej kritiky.

V roku 1993, keď vznikal štát, ľudia boli v eufórii, že sa budeme mať lepšie, hovorilo sa o druhom Švajčiarsku, no tieto ambície sa nenaplnili. Pomohol by Slovensku nový reštart?

Ďalší problém je personálna kríza. Po roku 1989 bolo energicky razené a ľuďmi nadšene prijímané heslo: Čo nie je zakázané, to je dovolené. Príťažlivá myšlienka. Samozrejme, ako takmer vždy, bola zneužitá. Po čase sa nenápadne začalo s „výrobou“ zákazov. Od parkovacích miest hádam po právo mať svoj názor. Demokratický štát sa neriadi príkazmi a zákazmi. Tie patria do úst armádnym slobodníkom a možno niektorým kapitánom. Riadi sa vytváraním podmienok. Priaznivých pre javy žiaduce a nepriaznivých pre ostatné. Umenie vládnuť spočíva nielen v práve rozhodovať o osude más, ale aj v ochote niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Opak je dôkazom poruchy charakteru. Žiaľ, prax ukazuje vládcov nerozumejúcich významu a príčinám existencie zákonov. Veria, že technické prostriedky dávajúce im citlivé informácie sú bičom na donútenie k podpore ich moci. Naivne sa domnievajú, že ľahostajnosť k osudu SR skryjú pod rúško „budovania“ EÚ. Aby sa maskovali, dennodenne  klamú a sú viacej hercami než riadiacimi funkcionármi.

Čo by národ povzbudilo, aby tu chceli žiť, aby mladí ľudia neodchádzali a zakladali si rodiny?

Štátom garantované podmienky nadpriemernej životnej úrovne, vzaté podľa mier špičkových európskych štátov, sociálne istoty pretrvávajúce aspoň jednu generáciu, primeraná sloboda hovoriť i konať a príležitosti na uplatnenie svojich schopností a naplnenie ambícií. Ak namietnete, ľahko povedať, ale ťažšie spraviť, nezhodneme sa. Tvrdím, že sa to dá uskutočniť, len treba naše vnútorné pomery usporiadať tak, aby sme pracovali na svoj a nie na cudzí štát či zahraničnú spoločnosť.

Myslíte si, že Slováci sa dokážu prebrať z tej letargie, v ktorej žijú, a budú chcieť postaviť Slovensko na nohy, aby sme nedopadli podobne ako napríklad Venezuela alebo iné juhoamerické štáty?

Dávate nám smutnú perspektívu, pravda, nie bezdôvodne. Nebýva na prospech štátu dlhodobo nútiť občana, aby uznával za pravdu len to, čo povedal mocný. Štát by mal vytvárať podmienky na bohatnutie pracujúcich a nie chrániť tých, čo zneužívajú jeho sociálny systém a deravé zákony. Občan má zásluhou vládnych úradníkov pociťovať dôveru vo svoj štát a cítiť jeho ochranu v súlade s aktuálnym stavom vo svete. Štátnikom SR sa „podaril“ pravý opak. Do absurdnosti je vybičované zdieranie tých, čo pracovali a pracujú, ale prospechárskym, bezohľadným chytrákom dali až zarážajúcu voľnosť vo výbere príležitostí. To ľudí sklamalo. Vládnuci politici nie sú vlastníci štátu, ale len dočasní, občanmi poverení správcovia. Doteraz vládna moc vždy skutkami ukázala, kto je kto. Staré rímske príslovie našepkáva: Pastier ovce ostrihá, okupant ich oderie. Je na ľuďoch, čo si vo voľbách vyberú. Letargia prinesie smrť, lebo kto oklamal raz, ten oklame zas.

 

 

 

 

 

Fotogaléria