NA SLOVENSKU PO MAĎARSKY

Diskriminácia väčšinového obyvateľstva na juhu našej vlasti nás vracia do čias Rakúsko-Uhorska

Foto TASR/MARKO ERD
Dátum 02.10.2018

Juh Slovenska je už od nepamäti horúcou pôdou našej domoviny. Národnostne zmiešané obyvateľstvo vraj v občianskej rovine konflikty nemá, skôr naopak – ľudí spájajú problémy typické pre regióny južného Slovenska, a to predovšetkým nezamestnanosť a zlá infraštruktúra. Kto teda vytrvalo sype čili do slovensko-maďarského guláša a kto je v skutočnosti diskriminovaný – Maďar či Slovák?

Značkovanie teritória

Politológovia naprieč politickým spektrom sa zhodujú, že slovensko-maďarské vzťahy sú v súčasnosti lepšie než kedykoľvek predtým. Dokonca až do takej miery, že sa maďarská strana Most-Híd prešmykla do parlamentu, na čom by nebolo nič zvláštne, keby väčšinu jej voličov netvorili Slováci. Potom stačila už len malá lesť a strana pod vedením charizmatického Bélu Bugára sa pohodlne usalašila vo vládnych kreslách pustiac sa do práce. Rok po voľbách už minister dopravy Árpád Érsék pobehoval po slovenských železničných staniciach rozdávajúc úsmevy do objektívov spod čerstvo namontovaných dvojjazyčných tabúľ. Dôležité podľa neho boli najmä z dôvodu lepšej orientácie, a tak k tabuli Dunajská Streda pribudla ďalšia s nápisom Dunaszerda, Komárno dostalo dvojičku Komárom a vďaka tabuli Galánta už skutočne nikto nemôže zapochybovať o tom, že sa nachádza v Galante. Pri obecných a železničných tabuliach sa to však nekončí. Dvojjazyčné prvky sa najnovšie zavádzajú i na poštách v obciach, kde je viac než 20-percentné zastúpenie maďarskej menšiny a do jej jazyka sa začínajú prekladať i dopravné značky. Novinkou nie sú ani dvojjazyčné tabule v supermarketoch. Čo ďalšie si Most-Híd označkuje?

Vládne menšina

Čo však táto strana urobila pre Slovákov, vďaka ktorým je dnes vo vláde? Šancí pomôcť mala hneď niekoľko. Mnoho mladých rodín v súčasnosti opúšťa Bratislavu i napriek tomu, že tu pracujú, sťahujúc sa do okolia Dunajskej Stredy azda najmä kvôli lacnejším pozemkom a nehnuteľnostiam. Pálčivým problémom je nedostatok miesta na slovenských základných školách pre ich deti. S tým bojujúnapríklad rodičia z Rohoviec, Trnávky, Báču, Blatnej na Ostrove, Kyselice, Macova či Horného Baru. Riešenie videli v otvorení slovenských tried v nevyužitých priestoroch školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rohovciach, s čím však u obecného zastupiteľstva nepochodili napriek tomu, že túto tému predkladajú už dlho. „Zo strany poslancov zastupiteľstva, ale aj od riaditeľky školy sa dozvedáme, že v škole nie je priestor, nie sú slovenské deti, ktoré by do školy chodili, nie sú financie,“ vymenovala Lenka Žárová zastupujúca rodičov dotknutých obcí. Samotní rodičia si však urobili prieskum, podľa ktorého o slovenské triedy záujem je a kapacita školy je viac než postačujúca.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.