NAD TATROU SA BLÝSKA

Autorstvo slovenskej hymny bolo dlhé roky spochybňované

Foto TASR/MICHAL SVÍTOK
Dátum 30.12.2016

„Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú.“ Slová, v ktorých je obsiahnutá odvaha, húževnatosť a sila slovenského národa. Slová, ktoré ani po stosedemdesiatich rokoch nestratili svoj význam, ba práve naopak. V súčasnosti nám môžu povedať viac než kedykoľvek predtým.

Reakcia na útlak

Azda nikoho neprekvapí, že štyridsiate roky devätnásteho storočia neboli pre Slovákov jednoduchým obdobím. Odvážni mládenci zoskupení okolo Ľudovíta Štúra si situáciu navyše výrazne sťažovali angažovaním sa v odboji proti maďarskému útlaku slovenského národa. Keď dostal Štúr v roku 1843 zákaz prednášať na bratislavskom lýceu, rozhodlo sa dvadsaťdva jeho poslucháčov odísť študovať do Levoče, prípadne sa vrátiť do rodného kraja. Jedným z nich bol i Janko Matúška, ktorého reakciou na tieto udalosti je práve pieseň Nad Tatrou sa blýska. Hudobnou inšpiráciou mu bola melódia ľudovej piesne Kopala studienku. Pieseň okamžite znárodnela a od roku 1844 zaznievala čoraz častejšie počas obdobia zostrujúcej sa maďarizácie. V druhej polovici 19. storočia ju Ján Levoslav Bella, mimochodom, Matúškov príbuzný, upravil do zborovej podoby. Uverejnil ju pod Matúškovým menom v Slovenských štvorspevoch pre mužský zbor pod názvom Už Slovensko vstáva. 

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria