NATO NEMÁ PRÁVO EXISTOVAŤ

Emil Vestenický: Spôsoby USA už potrebám sveta nevyhovujú, prichádza éra Ruska a Číny.

Foto JANA BIROŠOVÁ

Generálmajor Emil Vestenický v diskusnej relácii Extra téma povedal: NATO V ROKU 2019 SVOJE 70. VÝROČIE NEOSLÁVI - https://www.youtube.com/watch?v=XEu6igBF4tw

Pochádza z roľníckej rodiny z Turej neďaleko Levíc. Po absolvovaní VVU OJ vo Vyškove na Morave v roku 1969 pracoval ako profesionálny vojak. Počas svojej vojenskej kariéry prešiel prevažne veliteľskými, ale aj štábnymi funkciami od veliteľa čaty až po veliteľa pozemného vojska Armády SR. Do hodnosti generála ho vymenoval prezident SR v roku 1994. Je absolventom vojenskej akadémie AZ v Brne a Akadémie generálneho štábu Ozbrojených síl v Moskve. V roku 1999 prešiel osemmesačným anglickým jazykovým kurzom v USA a potom absolvoval americký vojenský právnický kurz na riadenie zahraničných operácií v podmienkach spojeného velenia NATO. Od roku 2005 pracoval pre odborný kabinet národniarov, v rokoch 2006 až 2010 bol poslancom NR SR za SNS. V súčasnosti sa spolu s Romanom Stopkom podieľa na založení novej politickej strany Práca slovenského národa, ktorej hlavným poslaním je šírenie pravdy a udržanie zvrchovanej Slovenskej republiky. Patrí medzi tých, ktorým nie sú cudzie slová ako morálka, česť a spravodlivosť – Genmjr. v.v. Emil Vestenický.

Slovenská vláda podporila zavedenie do-bro-voľnej vojenskej služby. Aký to má vý-znam pre Slovensko? Myslíte si, že postupne nastane potreba povinnej vojenskej služby tak, ako to bolo pred rokom 1989?

Bol som pri riešení otázky vojenskej základnej služby, v tom období ako veliteľ pozemného vojska, a zaujímal som pre mnohých neprijateľné stanovisko, na ktorom trvám dodnes. Vypočítal som, prečo je profesionálna vojenská služba v slovenskej armáde neprospešná pre slovenskú spoločnosť, a prečo je užitočná vojenská základná služba. Tí, ktorí mali vtedy iný názor ako ja, mali primeranú politickú moc, presadili svoj názor. To rozhodnutie však nebolo najšťastnejšie a treba ho revidovať.

Prečo je najvhodnejšia povinná základná vojenská služba?

Štát má byť efektívny a šetrný. Zrušiť vojenskú základnú službu je pre nás ekonomicky i spoločensky nevýhodné. Stráca na tom štát, ale aj rodina a spoločnosť. Zrušili sme inštitúciu, ktorá nám vychovávala zodpovedného, zrelšieho človeka. Neraz som videl, ako vyzeral devätnásťročný chlapec, keď prichádzal do armády - bolo to veľké dieťa. Z armády však odchádzal muž schopný postarať sa o seba, svoje okolie aj rodinu. Okrem vlastného ega spoznal aj niečo iné, dôležitejšie, videl veci v širších súvislostiach. Toto dnes mladým ľuďom chýba, bujnejú drogy, laxnosť k spoločenským hodnotám a médiá tomu pomáhajú.

Povinnú vojenskú službu sme tu už mali a bola zrušená v januári 2006...

Toto určite nie je definitívne riešenie. Profesionálna vojenská služby sa ukázala byť neefektívna a stratila sa možnosť tvorby záloh. Armáda pozostávajúca z 12,5 tisíca ľudí v uniformách, to nie sú vojaci, len za vojakov oblečení ľudia. V našej armáde napočítate možno 2,5 tisíca bojovníkov, teda ľudí cvičených na ozajstné bojové činnosti.

Môže to dospieť k tomu, že budeme mať povinnú základnú vojenskú službu?

Nemusí to byť v takejto podobe, ale spoločnosť by mala dohliadnuť na to, aby sa s mladými mužmi a ženami niečo robilo. Nemôžu byť vychovávaní len sami sebou, ulicou, zábavnými podnikmi a študentským prostredím. Platón vravel, že „výchova zmôže všetko“. Kedysi som vyhlásil veľmi nepopulárny výrok: „Slovensko má bojovníkov na jednu veľkú okresnú poľovačku v Galante, nie viac.“ Možno obrátim kritiku aj do vlastných radov, ale pozrite sa, kam sme sa dostali aj s pomocou vojenských intelektuálov. Nemáme ťažké zbrane ani dostatok munície, všetok zbraňový systém je zastaraný, nemodernizujeme. Posielame ľudí do zahraničia, jeden študuje v Nemecku, druhý v USA, tretí vo Veľkej Británii, štvrtý vo Francúzsku. Každý zo spomenutých štátov má vlastnú vojenskú kultúru a vedu. My zoberieme koleso z Mercedesu, podvozok z Rolls Roy­ceu, motor z Peugeota, karosériu z Forda. Dajte to dohromady, spravte z toho auto, sadnite doň a choďte v ňom do neznáma. A v takej pozícii je naša armáda.

Takže zrušenie armády bol jednoznačne zlý krok?

Ja tvrdím, že áno. Kedysi som spomínal, že užitočnosť profesionalizácie našej armády je 65-67 percent. Prečo? Niektoré zbraňové systémy si vyžadujú profesionála. Kvalitný moderný vrtuľník alebo obrnený transportér stojí od 1 do 30 miliónov eur. Dať takú hodnotu do rúk človeku, ktorý z toho stroja nevie vyťažiť všetko, čo ponúka, len preto, že je nevycvičený, je chyba. Ale tam, kde civilné prostredie vycvičí špecialistu lepšie, napríklad vodič auta, vojenského profesionála netreba.

Od budúceho roka by mohlo vojenskú prípravu absolvovať 150 občanov ročne a výcvik by mal trvať 12 týždňov. Je to dostatočný čas na prípravu?

Nie je. Podľa Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe sme mali stanovený limit vyše 46-tisíc vojakov. Ten sa znížil na 42-tisíc, potom sa to pozvoľna znižovalo a nakoniec sme padali v rámci dohody V4 na 12,5 tisíca vojakov. Koľko má prezident z ústavy právo povolať ročníkov? Sedem? Za desať rokov vycvičíte dvetisíc ľudí. Neoplatí sa ani založiť výcvikové stredisko. Ak sa má táto situácia vyriešiť, armáda sa musí zvýšiť primerane počtom.

Mladým ľuďom dnes chýba výchova, bujnejú drogy, laxnosť k spoločenským hodnotám a médiá tomu pomáhajú.

Armáda je predurčená na obranu štátu pred prípadným zahraničným agresorom. Dokázalo by sa dnes Slovensko samostatne brániť?

Aby sme mohli utvoriť armádu 150-tisíc vojakov, tak musí byť zabezpečená tvorba záloh a musí byť čím sa brániť. Stará munícia je rozpredaná a novej niet. Potrebujeme letectvo. Koľko máme bojaschopných vrtuľníkov? MiG-24 a MiG-29 sú jediné bojové lietajúce stroje, ktoré máme. Koľko máme na ne munície? Na dva-tri vzlety? Tento štát má byť schopný bojovať proti ktorémukoľvek z našich susedov aspoň tak dlho, kým sa ten spolok, v ktorom sa nachádzame, spamätá, zastaví bojovú činnosť, nastanú diplomatické rokovania a urovnanie vzťahov. Celá stratégia spočíva v prenesení bojovej činnosti v prípade napadnutia na územie protivníka. Prečo ničiť svoj štát, rozbíjať naše stavby a zamorovať muníciou orné polia? Nech sa boj odohráva na území toho, kto na nás zaútočil.

Konár sme si podpílili aj tým, že sme zničili náš zbrojársky priemysel...

A kto ho zničil? Bol to nepotrestaný zločin. Vojnu treba chystať tak, aby bola vyhratá skôr, ako sa začne. A toto je ono – likvidácia materiálnej spôsobilosti viesť vojnu.

Niekto si ju pripravil...

Musíme uznať, že to robí šikovne, ale nie až tak šikovne, aby to dokázal bez prispenia našich politikov.

V súčasnosti sme členmi vojenského paktu NATO. Potrebuje Slovensko napriek tomuto faktu vlastnú armádu?

Staré rímske príslovie vraví: „Kto nechce platiť svoju armádu, bude platiť cudziu a drahšiu.“ A čo za to dostane? Stratu suverenity, nemožnosť riešiť veci zvrchovane na svojom vlastnom území. Nemôžeme fungovať bez vlastnej armády.

Na rôznych miestach v Európe, ale aj vo svete prebiehajú vojenské cvičenia NATO. Čomu to nasvedčuje, aký majú cieľ?

Vojenské cvičenia vždy sledujú buď výcvikový cieľ, pri ktorom sa preveruje súčinnosť štábov a vojsk, alebo sa v rámci tohto cvičenia vykonáva výskumná úloha. Môže ísť aj o demonštráciu sily, ale cvičenia, ktoré sa robia teraz na našom území, nemajú úroveň, ktorá by prekročila rámce taktickej súčinnosti. Rozhodne to nie je akcia, ktorej by bolo treba z vojenského hľadiska venovať nadmernú pozornosť.

Vojnu treba chystať tak, aby bola vyhratá skôr, ako sa začne.

Aká bude odpoveď Ruska alebo Číny na podobné vojenské cvičenia? Je to príprava na konflikt, ktorý môže súvisieť s Ukrajinou alebo Sýriou?

Rusko je obkľúčené základňami. Najhoršie, čo sa môže stať, je, keď politici nezvládnu situáciu a začnú používať nástroj zvaný vojna. Aby sa tomu zabránilo, vždy sa prezentuje, že obidve strany chcú mier. Veď aj Hitler tvrdil, že bol donútený k vojne. Každé obdobie má svoju politickú neurózu a rozumný politik ju má liečiť, nie vyvolávať. Aj tu sa niečo také deje, mali sme to možnosť vidieť na 70. Valnom zhromaždení OSN. Vystúpili Barack Obama, Vladimir Putin, Si Ťin-pching, pápež František. Informácie sa prezentovali formou posolstiev v prejavoch hlavných predstaviteľov protistojacich strán. Idú v odkazoch diplomatov, masmédií, cez vojenské aktivity, ktoré slúžia na demonštráciu sily a zastrašenie. Spôsoby predstavované USA už potrebám sveta nevyhovujú. Prichádza éra Ruska a Číny.

Je pre Slovensko nevyhnutné, aby bolo členom NATO, ktoré robí čoraz expanzívnejšiu politiku?

Vstup do NATO je závažná vec, nemôže o nej rozhodovať ministerský úradník alebo vláda. Toto rozhodnutie prekoná trvanie jednej vlády, a preto by mal rozhodnúť národ. Referendum o vstupe Slovenska do NATO sa však nepodarilo zrealizovať.

V popredí je konflikt v Sýrii a Ukrajina prešla do úzadia...

Ukrajina do úzadia neprešla, je to len snaha, aby ľudia prestali vnímať tento problém. Tým, čo sídlia v Kyjeve a majú pod kontrolou určitú časť územia, som dal čas do konca roka. Pod tlakom zvnútra budú nútení odstúpiť. Médiá však už začínajú situáciu na Ukrajine zobrazovať v reálnejšej podobe a postupne to tak bude so všetkým. Veď aj americký prezident Barack Obama už vyhlásil, že vojna v Iraku bola chyba. Ale čo tie následky? Desiatky, až stovky tisíc mŕtvych civilistov a bezvládie, ktoré tam nastalo.

V Líbyi vládne svojvôľa, vraždenie a vzťahy na úrovni gangsterského celku.

Kto ich za to odsúdi? Prečo nebol zriadený medzinárodný tribunál na odsúdenie tých najväčších vojnových zločinov, ktoré napáchalo NATO v Iraku, Líbyi a Sýrii podobne, ako to bolo v prípade Juhoslávie?

O zriadenie tribunálu môže požiadať kto chce, ale vyhovie mu niekto? Pre veriacich platí, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Neveriaci veria v evolúciu a ani tá neodpúšťa. Následky niekto ponesie, ide len o to, či ich ponesie ten, čo škodu spôsobil, alebo systém, ktorý predstavoval. Historické pramene uvádzajú, že zajatý pirát povedal Alexandrovi Macedónskemu: „Aký je medzi nami rozdiel? Ty máš tristo lodí, tak si kráľ, ja mám tri lode, tak som pirát, ale robíme to isté.“ Nehrá v tom svoju rolu morálka?

V súvislosti s morálkou sú v Ústave SR zakotvené určité práva a povinnosti. Ústava hovorí, že obrana vlasti je povinnosťou a cťou občana...

Ako sa chce občan zhostiť tejto povinnosti, keď na ňu nie je pripravený? Nevie používať zbraň, nepozná zásady prežitia na bojisku ani súčinnosti najmenšej taktickej jednotky. Naplní prísahu, ale na fronte bude len potravou pre kanóny. Má štát právo žiadať od občana takúto obeť? Chlapcov, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú pripravovať na boj, monitorujú orgány SIS alebo nejakej inej služby. Čo je to za logika?

Na základe čoho sú monitorovaní?

Aby sa nepripravili na nejakú protištátnu činnosť. Aké má štát právo a aké povinnosti voči občanovi? A aké práva a povinnosti má občan? To by malo posilniť vôľu občana k obrane.

Musel by nastať absolútny reštart, sme súčasťou EÚ, NATO...

Ak bude EÚ a NATO fungovať ako hardvér, tak doň musíme vložiť nový softvér. Sme zvrchovaný štát, ale vzdali sme sa časti svojej suverenity v prospech EÚ a NATO. Pozrime sa do Ústavy SR a do vojenskej prísahy, kde sa píše: „Som pripravený brániť suverenitu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť SR a nedotknuteľnosť jej hraníc.“ Akú zvrchovanosť? Táto prísaha bola prijatá, keď ešte Lisabonská zmluva ležala niekde v trezore. Reštart nepomôže, treba zmeniť softvér.

Potom máme problém aj s Ústavou SR?

Ústava nech platí taká aká je, konajme podľa nej. Softvér v republike, to sú zákony a zákony tvoria poslanci NR SR. Tak tam treba takých poslancov, ktorí budú ochotní prijímať zákony podporujúce zvrchovanosť, suverénnosť a nezávislosť republiky aspoň do maximálnej možnej miery. A tu sa dostávme k zodpovednosti občana za to, koho zvolil alebo koho umožnil zvoliť – lebo aj tí voliči, ktorí sa na voľbách nezúčastnili, sú zodpovední za to, ako to dnes vyzerá.

Rusko začalo v Sýrii boj proti Islamskému štátu. Zrejme sa nechce pozerať na to, aby Sýriu stihol podobný osud ako Líbyu a Kaddáfího...

NATO v roku 2019 nebude oslavovať 70. výročie svojho vzniku.

Zlikvidovali Saddáma Husajna, rozbili štát a k moci sa dostali rôzne záujmové skupiny. Nastala anarchia a svojvôľa. To isté sa stalo s Líbyou. Keď si porovnáme, ako vyzerala životná úroveň jej obyvateľov pred Kaddáfího nástupom k moci a rok pred jeho zosadením, je to obrovský rozdiel. A čo je tam teraz? Trosky, svojvôľa, vraždenie, vzťahy na úrovni gangsterského celku. Načo to bolo dobré?

USA používajú stále rovnaký scenár – obvinia krajinu, že skrýva atómové zbrane, vtrhnú do nej s cieľom nájsť ich a usvedčiť páchateľov a nakoniec priznajú, že sa tam nič nenašlo, ale až po tom, ako štát zdevastujú...

Pamätám si, ako Colin Powell ukazoval snímky nepovolených zbraní v Iraku, pritom tam dodnes nič nenašli. Do obsadenia Kuvajtu nalákali poradcovia USA Saddáma Husajna, ktorému sľúbili, že nezasiahnu, a zasiahli.

Svoje ciele splnili – vyprázdnili vojenské sklady...

Áno, ale pritom ohrozili svet a narušili rovnováhu. Jedným z dôsledkov je vlna migrantov, ktorá prúdi z vojnou zničených krajín do Európy, a terorizmus panujúci v tých krajinách. Na záberoch z táborov vidno ľudí, pre ktorých je imigrácia len cesta na splnenie istých úloh. Je to pre nich ako pre výsadkára padák.

V diskusnej relácii Extra téma ste sa nedávno vyjadrili, že sa medzi migrantmi nachádzajú vojensky vycvičení mladí muži: „Moje oko vojaka to vidí.“ Znamenajú migranti pre Slovensko a Európu bezpečnostné riziko?

Určite áno. Každý štát by mal púšťať na svoje územie len taký počet imigrantov, ktorý dokáže zvládnuť. Ak sa táto hranica prekročí, štát musí zaviesť špeciálne opatrenia, a to niečo stojí. Tí ľudia sem prinášajú svoje náboženstvo, kultúru, ale aj svojské nároky, a keď sú podporovaní ešte aj nábožensky a finančne zvonku, tak bývajú veľmi odvážni.

Je predpoklad, že stačí malá iskra a môžu byť organizovaní?

Organizovaní sú už teraz. Iskrička bude len ilúziou, divadielko pre verejnosť, ale v skutočnosti dostanú príkaz. Aby ho však mohli plniť, tak si najskôr vytvoria podmienky, v ktorých sa im bude lepšie pracovať.

Existuje východisko z tejto situácie?

Východisko existuje vždy. Štát ako organizácia má v rukách všetko od tvorby zákonov až po mocenské orgány. Treba mať odvahu brániť svoj štát, nie sa len domáhať, aby túto povinnosť plnil radový občan a bol ochotný obetovať aj svoj život.

Premiér Robert Fico kvóty odmietol. Myslíte si, že ten tlak vydrží?

To je vec odhodlania. Smer je dnes vládnuca strana, má v parlamente väčšinu. Štát má toľko sily, aby zabezpečil informovanosť obyvateľstva a získal na svoju stranu minimálne 60-70 percent verejnej mienky.

Andrej Kiska na samite vo Walese minulý rok ponúkol NATO vybudovať vojenský sklad na Slovensku. V posledných dňoch padlo na zasadnutí ministrov obrany v Bruseli rozhodnutie, že na Slovensku a v Maďarsku NATO vybuduje svoje regio-nálne veliteľstvá. Čo to bude znamenať pre Slovensko?

Štrukturálne riešenia, ktoré si pripravili v súvislosti s Ukrajinou, im nevyšli. Keďže chcú byť čo najbližšie k najväčšiemu potenciálnemu protivníkovi, potrebujú územie Poľska, Maďarska a Slovenska. Pre Slovensko je to zlá správa, pretože je to ďalší krok k obmedzeniu našej suverenity.

V roku 2003 ste vyslovili myšlienku, že NATO v roku 2019 nebude oslavovať 70. vý-ročie svojho vzniku. Ako ste to mysleli?

V tej podobe, v akej NATO existuje, už existovať nemôže. Môže to byť ozbrojený nástroj organizácie OSN, ale nie združenie, ktoré kryje záujmy USA. Právo na existenciu má vtedy, ak bude presadzovať záujmy celého sveta, inak nie.

Fotogaléria