NEBO, PEKLO, AMNESTIE

Michal Vaľo: Zrušenie Mečiarových amnestií bude znamenať medzinárodnú blamáž

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 27.04.2017

Patrí medzi absolventov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Učil na Katedre medzinárodného práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Od roku 1979 pôsobil na Hlavnej vojenskej prokuratúre v Prahe. V roku 1989 mu vedecká rada Karlovej univerzity v Prahe udelila hodnosť kandidáta právnych vied. Od roku 1990 do zániku ČSFR zastával funkciu zástupcu hlavného vojenského prokurátora ČSFR. V januári 1995 ho prezident SR vymenoval na post generálneho prokurátora SR a v roku 1998 do generálskej hodnosti. V roku 1999 sa vzdal funkcie generálneho prokurátora SR, ešte rok pôsobil na GP SR, potom odišiel do advokátskej praxe. V rokoch 2012 až 2014 sa opäť vrátil na GP SR a od roku 2014 je na dôchodku. Je spoluautorom učebnice trestného práva a komentára k Ústave SR, ale aj autorom mnohých odborných štúdií a článkov vydaných nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Je vedúci regionálnej skupiny Klubu generálov SR, člen predsedníctva Slovenského združenia európskych právnikov, skúša ústavné právo na Justičnej akadémii SR. V novembri 2016 mu vyšla publikácia Nebo, peklo, politika, v ktorej sa okrem iného podrobne venuje kauzám zavlečenia prezidentovho syna, Technopol, výbuchu vozidla Róberta Remiáša, udeleniu milostí Michalovi Kováčovi, Mariánovi Kočnerovi, Mečiarovým amnestiám, kauzám Triptych, neuskutočnené referendum aj vyšetrovaniu udalosti 17. novembra 1989. Bývalý generálny prokurátor SR, generálmajor JUDr. Michal Vaľo, CSc.

Na slovenskej politickej scéne sme svedkami zrušenia nezrušiteľného – poslanci NR SR schválili zrušenie Mečiarových amnestií. Aký je váš postoj k tomuto aktu?

Politici ukázali ľuďom, že sa od vzniku Slovenskej republiky nič nezmenilo, že sú rovnako ako ich predchodcovia pripravení kedykoľvek porušovať ústavu aj medzinárodné záväzky tejto krajiny, ak si myslia, že im to prinesie politický prospech. Netvrdím, že amnestie sú absolútne nezrušiteľné, za istých podmienok ich môžu zrušiť súdy. Urobili tak ústavné súdy v Južnej Amerike a Afrike bezprostredne po zvrhnutí vojenských diktatúr, ktoré si samy udelili amnestie na hromadné zmiznutia. Nikde vo svete to však neurobili politici sediaci v parlamentoch, po dvadsiatich rokoch od udelenia amnestií a pre jedno zavlečenie do cudziny, ktoré nie je porovnateľné so zmiznutím tisícov osôb bez stopy. Na vraždu Remiáša sa totiž amnestie nevzťahujú.

Čo v konečnom dôsledku bude znamenať zrušenie Mečiarových amnestií?

V prvom rade ďalšiu medzinárodnú blamáž. Najskôr sme sa hanbili za zavlečenie prezidentovho syna a vraždu Remiáša, potom za udelené amnestie aj prezidentove milosti a teraz sa budeme hanbiť aj za spôsob ich zrušenia. Namiesto toho, aby politici dali priestor na rozhodnutie súdom, ako všade inde vo svete, kde doteraz došlo k zrušeniu amnestií, ukázali, že sa považujú za všemohúcich, neobmedzených vládcov tejto krajiny a sami zrušili nielen akty výkonnej moci, ale aj rozhodnutia súdov a v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky prijali trestnoprávne pravidlá so spätnou účinnosťou.

V NR SR traja majitelia titulov doktor práv Andrej Danko, Robert Fico a Peter Kresák pripustili zrušenie amnestií. Platia na Slovensku právne predpisy alebo nie?

Znamená to, že dnes môžu poslanci zrušiť jednotlivé uznesenia okresných, krajských súdov, NS SR a ÚS SR? V demokratickom právnom štáte to možné nie je. Bráni tomu systém deľby a kontroly troch zložiek moci, kde jedna moc prijíma právne normy, druhá ich vykonáva a tretia – súdna moc – kontroluje, či výkonná moc postupuje v súlade s ústavou a zákonmi. Zákonodarná a ústavodarná moc nemôže v nijakom prípade rušiť rozhodnutia súdnej moci. To platí, ako som uviedol, v demokratickom právnom štáte. Na Slovensku, ako sa ukázalo, to neplatí.

Predpokladáte, že po 19 rokoch vyšetrovanie niečo prinesie?

Prinajmenšom medzinárodnú hanbu.

Politická strana ĽS Naše Slovensko žiadala spolu so zrušením amnestií zrušiť aj milosti pre Michala Kováča ml. a Mariána Kočnera za podvod v spoločnosti Technopol vo výške 2,3 milióna USD (v tom čase 69 miliónov slovenských korún). Prečo sa podľa vás nenašla zhoda aj v tomto prípade?

Našla sa zhoda, že parlament zruší milosť, ktorú udelil prezident Michal Kováč svojmu synovi. Ostatným podozrivým z podvodu voči Technopolu nie. Skutočný dôvod je jasný a niektorí protagonisti zrušenia amnestií sa tým ani netajili. Politici vychádzajú z presvedčenia, že zrušenie milosti udelenej Michalovi Kováčovi mladšiemu bude len prázdnym gestom predstierajúcim politickú vyváženosť postupu parlamentu. Sú presvedčení, že stíhanie prezidentovho syna bude bez vyšetrovania opäť zastavené, keďže už bolo právoplatne skončené v Nemecku, čo zakladá prekážku ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom). To však nie je také isté. Spôsob a dôvod skončenia trestného stíhania v Nemecku prezident, jeho syn, ani jeho advokát doteraz verejnosti neprezradili. Podľa najnovšej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (vec Kossowski) nemusí znamenať prekážku ne bis in idem. Pýtate sa, prečo sa politici nezhodli aj na zrušení amnestií ostatným podozrivým vo veci podvodu voči Technopolu? To, že nevedia nájsť rozhodnutia o udelení milosti, je skutočne veľmi trápna výhovorka. Skutočné dôvody môžu byť dva. Môže to byť poistka, aby v prípade, ak by sa vo vyšetrovaní pokračovalo, mohli omilostené osoby vziať vinu na seba. Môže to byť tiež strach z Kočnera, z jeho kontaktov, peňazí, informácií, ktoré má, a z toho, že by mohli vyjsť najavo prípadné obchodné prepojenia.

Je pravda, že v kauze Technopol spočíval podvod v úhrade vyše 2,3 milióna dolárov za nedodaný tovar?

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.