NEPRISPÔSOBIVÍ

Začleniť Rómov do spoločnosti sa snažil Žigmund Luxemburský, Mária Terézia aj komunistickí funkcionári

Foto MARTIN ŠUVADA
Dátum 31.01.2017

O rómskej problematike sa na Slovensku značne diskutuje, a to najmä bežní občania. Naopak, vládnuci politici si na ňu zvyknú spomenúť iba pred voľbami, alebo keď ich strane klesajú preferencie. Nedávno túto tému na straníckom sneme v Prešove oprášil aj premiér Róbert Fico, ktorý už v predvolebnej kampani v roku 2002 sľuboval, že zastaví zneužívanie sociálnych dávok a zníži kriminalitu v regiónoch s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva. Hoci je odvtedy premiérom po tretí raz, zdá sa, že staré sľuby o riešení tejto problematiky nahrádzajú sľuby nové. Skutočnosť, že táto téma prináša politické body, nepochybne svedčí o tom, že v našej spoločnosti rezonuje. Čo však vlastne vieme o Rómoch na Slovensku? Máme objektívne informácie o ich komunite? Koľko ich tu žije a v akej sociálnej situácii sa nachádzajú? Vieme, čo trápi Rómov v osadách, a naopak, čo trápi bežných ľudí, žijúcich v blízkosti rómskych osád?

Pôvodom z Indie

Pôvod Rómov treba hľadať v severozápadnej Indii. Do Európy začali prenikať niekedy v 12. storočí a prvé písomné zmienky dokladujúce ich prítomnosť na území Slovenska pochádzajú zo 14. storočia. Od 16. storočia tu žijú kontinuálne až dodnes, zväčša izolovane od majoritného obyvateľstva.

Vo vedeckej obci na Slovensku existujú dva spôsoby definície pojmu Rómovia, a to ako národnostná skupina a ako etnická skupina. Časť vedcov tvrdí, že za Róma môže byť považovaný iba ten, kto sa pri sčítaní obyvateľov sám prihlási k rómskej národnosti. Pri sčítaní obyvateľov v roku 2011 ju však deklarovalo len 105 738 ľudí, čo je odhadom necelá štvrtina z celkového počtu etnických Rómov žijúcich na Slovensku. Druhá definícia ich chápe ako etnickú skupinu, ktorej príslušníci majú typický telesný vzhľad ako pigmentácia pokožky, farba očí, farba vlasov, črty tváre a podobne. 

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.