OBETE V BURKE

Bojuje Istanbulský dohovor proti násiliu na ženách alebo za rodovú ideológiu?

Foto archív
Dátum 30.04.2018

Násilie na ženách sa v každej vyspelej spoločnosti považuje za neprípustné a brániť mu za prirodzené. V uplynutých týždňoch sa o ňom hovorí o čosi viac v súvislosti s Istanbulským dohovorom, ktorý polarizuje nielen Slovensko, ale i ďalšie európske štáty. Jeho primárne ciele sú na prvý pohľad vznešené: ochraňovať ženy pred všetkými formami násilia, predchádzať mu, trestne ho stíhať, odstrániť ho. A predsa sa proti dohovoru postavila katolícka cirkev, konzervatívci a dokonca i bývalý premiér SR Robert Fico, na ktorého hlavu sa následne zosypala vlna kritiky. Veď je zločin nepodporiť ušľachtilé myšlienky Istanbulského dohovoru – hlásali predovšetkým činorodé mimovládky a tí, ktorí sa ani len neobťažovali prečítať si jeho kompletné znenie.

Kukučie vajce

V čom teda tkvie problém Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu? Veď ochrana žien nemôže byť tŕňom v oku nikomu – a ani nie je. Prvé kukučie vajce sa však ukrýva už v Článku 3, ktorý definuje pojem rod ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“. V liberálnych kruhoch je tento výklad rodu populárny – podsúva totiž oddelenosť biologickej podstaty jedinca od kreovania rodu, ktorý má byť výsledkom spoločenského vplyvu či výchovy. Zástancovia dohovoru sa bránia, že pri takomto výklade pojmu ide o zjednodušovanie, ale ako inak si to možno vyložiť pri súčasných vzrastajúcich snahách o uznanie takzvaného tretieho pohlavia? Nie je práve infiltrovanie podobnej definície rodu do legislatívy jednotlivých štátov odrazovým mostíkom na umožnenie voľby pohlavia nie podľa biologických znakov jedinca, ale na základe jeho rozhodnutia?

Prirodzené stereotypy

Nepokoj vyvoláva i prvý bod článku 16, ktorý chce násilie na ženách vyriešiť prijatím „potrebných opatrení na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných rolách žien a mužov“. To vedie k úvahám, čo vlastne sú stereotypné roly žien a mužov. Manželstvo ako stereotypný zväzok jedného muža a jednej ženy? Stereotypné označenie rodičov pojmami matka v prípade ženy a otec v prípade muža? Rodová ideológia rada používa ako príklad materskú dovolenku, ktorou má byť na ženu vyvíjaný tlak, aby s dieťaťom ostala po pôrode doma na úkor svojej kariéry, už minimálne dekádu je však tento argument irelevantný. V súčasnosti je bežné, že na materskej dovolenke ostáva rodič s nižším platom. Áno, tlak na ženy možno vyvíjaný je, no nie vinou tradícií či stereotypov, keďže ide o tlak ekonomický. Navyše, je ťažké predstaviť si matku, ktorú by urážalo, že sa od nej očakáva starostlivosť o vlastné dieťa. Je to možno „stereotypné“, ale zároveň i prirodzené. A len vďaka prirodzenému fungovaniu vzťahov medzi mužom a ženou sme na tomto svete. Ktoré stereotypy by sa teda po ratifikácii dohovoru považovali za dobré a ktoré za zlé? Kto by o tom rozhodol pri výučbe detí? Búranie stereotypov je totiž jednou z tém, ktoré chce dohovor zakomponovať aj do vzdelávania. Na akom predmete by sa podobné teórie preberali a ako ďaleko by až zašli?

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.