OPOZIČNÉ ZEMETRASENIE

Andrej Kiska má dlhodobo podstatne bližšie k Andrejovi Dankovi či Petrovi Pellegrinimu ako k súčasnej pravici

Foto TASR/MARTIN BAUMANN
Dátum 02.10.2018

„Slovenskú“ pravicovú opozíciu, ktorá je dobre slúžiacim nástrojom v rukách amerických a najmä protislovenských síl, nie je za čo chváliť. Čo jej však „slúži ku cti“ je, že sa vždy dokázala v záujme vyššieho, toho ich princípu zjednotiť. Nech ide o akúkoľvek ministraničku veľakrát s ledva jedným percentom preferencií, spojí ich vidina protislovenského ťaženia v snahe zapáčiť sa donorom spoza oceánu. V spájaní sú jednoducho majstri. Počnúc Fedorom Gálom, Ivetou Radičovou cez Magdu Vášáryovú, Františka Šebeja až po novodobých bojovníkov za liberálnu diktatúru Luciu Ďuriš-Nicholsonovú, Richarda Sulíka či Igora Matoviča. Dlhodobo sa zdalo, že aj ich biely kôň sediaci v prezidentskom paláci je tiež „ich“. Posledné udalosti však nasvedčujú, že Andrej Kiska je niečo viac, a to aj napriek tomu, že má problém so zákonom. Miláčik médií je často označovaný za nádej pre slušné Slovensko. Vraj má plné zuby Bašternákov, Kočnerov, únosov, tunelovania, ale aj strašenia utečencami, ponižovania Rómov, či urážania novinárov. Po skončení prezidentského mandátu sa preto rozhodol ostať v aktívnej politike. Chystá sa prevziať moc a prinavrátiť do politiky slušných a čestných ľudí! Ostáva len dúfať, že to nebudú majitelia nebankových subjektov, podvodníci s DPH či obchodníci s pozemkami spod Vysokých Tatier.

Nečakaná nejednotnosť

Dlhodobo sa špekulovalo, že tajným esom novej pravicovej strany tváriacej sa ľavicovo – Progresívneho Slovenska (PS) bude práve Andrej Kiska. Zrejme sa tak nestane. A to môže byť pre túto stranu zničujúce, pretože napriek značnej mediálnej podpore PS neponúklo silného lídra. Ich predseda Ivan Štefunko môže byť vzdelaný aj finančne zabezpečený a pôsobiaci dojmom sociálneho cítenia, nebude mu to však stačiť. Chýba mu základný atribút – charizma a dar osloviť ženskú voličskú základňu. A pre mužského voliča nepredstavuje alfa samca, teda vzor či hrdinu, s ktorým by sa nejaký chlap chcel stotožniť. Jeho hipsterský imidž mu je nanič, pretože ten ho skôr diskvalifikuje, ako mu pomáha. Kiskovo rozhodnutie môže mať fatálne dôsledky nielen pre PS a KDH, ale najmä pre SaS, Matovičovo OĽaNO či hnutie Sme rodina. Táto nečakaná pravicová roztrieštenosť by však konečne mohla znamenať definitívny koniec v politike pre večného prezliekača politického trička Miroslava Beblavého, ktorý trpezlivo zakladá jednu stranu za druhou, alebo prebehuje z klubu do klubu, len aby si zabezpečil teplé miesto v parlamente. Záhada zatiaľ je, na ktorej kandidátke sa zasa objavia Antislováci František Šebej, Ondrej Dostál, Lucia Žitňanská a Andrej Hrnčiar, pretože strana Bélu Bugára, zdá sa, spieva svoju labutiu pieseň. A starý politický harcovník sa po takmer tridsiatich rokoch buď vyberie na politický dôchodok, alebo do prezidentského paláca. Práve k tomuto postu mu môže výrazným spôsobom pomôcť koaličný partner Smer-SD, pretože ten stále nemá svojho prezidentského kandidáta a u sociálnych demokratov sa Bugárova podpora skloňuje čoraz častejšie. Netreba podceniť, že Bugár bude prijateľným hráčom nielen pre „svojich“, ale aj pre opozíciu. Navyše posledný úder Bugárovmu Mostu môže uštedriť Zsolt Simon. Na politickej šachovnici totiž pribudne práve jeho nová národnostná strana Maďarské fórum. Zsolt Simon po vzniku súčasnej koalície v roku 2016 z Mosta-Híd odišiel. Nevylúčil, že má záujem o vstup Andreja Kisku do svojej novej politickej strany. To by síce pomohlo Maďarskému fóru, ale určite nie Kiskovi, pretože potenciál strany na národnostnom princípe je príliš obmedzený na to, aby sa s ním budúci „líder“ opozície uspokojil.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.