POL MILÉNIA ROZKOLU

Protestanti a katolíci si môžu zachovať silnú identitu a ťahať pritom za jeden povraz

Foto archív
Dátum 30.10.2017

Posledný októbrový deň roku 1517 pribil energický profesor Wittenberskej univerzity na dvere miestneho kostola výpočet teologických argumentov proti predaju odpustkov. Vtedy iste netušil, že následky jeho činu budú v západnom svete citeľné aj o pol tisícročia neskôr. V týchto dňoch si protestanti po celom svete pripomínajú päťsté výročie reformácie, ktorú odštartovala práve napohľad drobná roztržka ohľadom plateného skracovania pobytu v očistci. Na ňu sa postupne nabalili témy vierouky ako otázka spasenia, cirkevnej praxe vo veci kňazského celibátu a v konečnej fáze mocenský boj proti habsburskej hegemónii v Európe.

Turbulentné časy

Reformačný proces započal dišputami, no netrvalo dlho, kým učencov vystriedali vojvodcovia. Na oboch stranách sa našli takí, čo verili, že bránia pravú vieru, i takí, ktorí v chaose cirkevného rozkolu videli len šancu na rýchly profit. Útočné vojny, obranné vojny, preventívne útoky, krvavé povstania, bezohľadné represie, to všetko prispelo k situácii, kde na konci klimaktickej tridsaťročnej vojny nejestvoval morálny víťaz, len spustošená a hlboko rozdelená Európa. Známy obraz troch desaťročí najhoršieho náboženského konfliktu v histórii ukazuje mestá vyplienené žoldnierskymi armádami, zbedačený vidiek, kde bolo ťažké nájsť strom bez vetiev obťažkaných obesencami. Náboženská nenávisť stavala proti sebe susedov, priateľov a príbuzných. Stigma neprávostí týchto časov je dodnes citeľná napríklad v Severnom Írsku; spolunažívanie katolíkov a protestantov však donedávna nebolo idylické ani vo zvyšku sveta.

Fénix z popola

Kategoricky negatívny pohľad na súperenie sprevádzajúce rozdelenie západného kresťanstva by však rozhodne nebol správny. Ako vo svojom diele vysvetlil nemecký mysliteľ Max Weber, práve nová protestantská pracovná morálka bola kľúčovým faktorom, ktorý hnal pokrok Západu dopredu omnoho rýchlejšie v porovnaní so všetkými ostatnými civilizáciami sveta. Po Vestfálskom mieri, ktorý ukončil tridsaťročnú vojnu, sa cirkevná a štátna moc definitívne rozdelili aj v katolíckej časti Európy. Vysoký klérus sa tak sústredil menej na projekciu politickej moci a viac na otázky viery. Vestfálsky mier bol revolučný aj z pohľadu medzinárodných vzťahov. Zrodil modernú diplomaciu, ktorá už neprebiehala primárne na dynastickom základe, ale medzi teoreticky rovnocennými suverénnymi štátmi. Protireformácia sa zas – navzdory agresívnej forme, v akej ju pocítili protestanti – zaslúžila o aplikovanie mnohých potrebných zmien v rímskokatolíckej cirkvi. Aj preto sa dnes proces, z ktorého vzišiel vzdelanejší profesionálnejší klérus so zdravou dávkou skepsy voči poverám, často nazýva katolíckou reformáciou. Z popola Európy zdevastovanej náboženským rozkolom vznikol západný svet, ktorý sa naučil tolerancii. Svet pod vedením Európanov, ktorý zrušil otroctvo, dal ženám rovnoprávnosť, prijal ideu demokracie a dal príležitosť na úspech každému jednotlivcovi bez ohľadu na sociálnu vrstvu, do ktorej sa narodil. Civilizačný okruh, z ktorého sa stalo najlepšie miesto na život na celej planéte.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria