POLITICKÝ ALIBIZMUS KOALÍCIE

Marek Para: Budeme žiadať odtajnenie spisu, aby sme nemali zviazané ruky a mohli informovať verejnosť v záujme objektívnych skutočností

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 27.06.2017

Narodil sa 12. októbra 1979. V rokoch 1998 – 2001 študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Po skončení štúdia na Slovensku počas piatich rokov študoval právo na Univerzite Wien, ktoré úspešne skončil v roku 2006. V rokoch 2003 – 2006 absolvoval koncipientsku prax. Od roku 2007 pôsobí ako samostatný advokát „usadený“ na Slovensku a európsky advokát pôsobiaci na území Rakúska. Žije na Slovensku, je slobodný a má rád cestovanie. Počas svojej desaťročnej praxe sa zaradil medzi uznávaných a renomovaných advokátov. V súčasnosti je členom štvorčlenného tímu právnych zástupcov Ivana Lexu. Verí, že súčasný právny tím v zložení Ľubomír Hlbočan, Michal Mandzák, Ľubomír Kačšák a on bude rovnako efektívny ako právnici, ktorí vyhrali všetky konania pred Európskym súdom pre ľudské práva v prospech svojho mandanta. Marek Para.

Ivan Lexa mal kedysi zostavený tím právnikov, ktorý dokázal vyhrať 15 súdnych sporov v jeho prospech. Čo vás viedlo prevziať jeho prípad?

Osobitosť prípadu, zložitosť právnej problematiky a v neposlednom rade osobné rozhovory s Ivanom Lexom, pri ktorých som si uvedomil opodstatnenie a dôležitosť právneho zastúpenia, pretože taký zásah do ľudských práv nemôže byť akceptovaný a je potrebné vynaložiť všetko právne vedomie a úsilie na zachovanie dodržiavania základných ľudských práv.

Vyštudovali ste právo a iste mi potvrdíte, že amnestie sú nezrušiteľné. Ako v tejto súvislosti hodnotíte konanie parlamentu a v konečnom dôsledku rozhodnutie Ústavného súdu SR?

Parlament v uvedenom prípade konal ako de iure orgán súdnej moci, jeho uznesenie predstavuje nepochybne individuálny právny akt, čím veľmi výrazne zasiahol do súdnej moci a narušil základný princíp ústav – deľbu moci medzi tri zložky, a to zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Ústavný súd SR v podstate len posúdil, že uznesenie je v súlade so zmenenou ústavou, keď ju parlament krátko pred vydaním svojho uznesenia ústavným zákonom menil. K ústavnému súdu by som sa rád vyjadril po tom, čo sa oboznámim s obsahom odôvodnenia prijatého nálezu a odlišnými stanoviskami dvoch sudcov.

Ústavné princípy, na ktorých je postavený právny štát, sa nedajú meniť nijakým ústavným zákonom.

Ústavný súd SR 4. februára 1999 rozhodol, že nijakú amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť, 31. mája 2017 však ÚS SR rozhodol o zrušení tzv. Mečiarových amnestií. Ako si to vysvetľujete? Môže ÚS SR v jednej veci rozhodnúť dva razy rozdielne?

Tak ako som uviedol na vašu predchádzajúcu otázku, nepoznám dôvody, ktoré ústavný súd viedli k vysloveniu súladu uznesenia NR SR so zmenenou ústavou. Až pri poznaní celého odôvodnenia môžem predmetné rozhodnutie porovnať s inými rozhodnutiami ústavného súdu. Relevantné je však aj to, že súd rozhodoval v pléne.

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v roku 2008 rozhodol v prospech Ivana Lexu, že amnestie nemožno zrušiť. Opak je však pravdou. Môže sa občan SR spoľahnúť, že súdy rozhodnú podľa práva, alebo sa budú riadiť politikou?

Zrušenie amnestií znie veľmi atraktívne, avšak je to veľmi zjednodušený pohľad na vec. V právnych veciach, ktorých sa má zrušenie amnestií týkať a v ktorých verejnosť očakáva akýsi „reštart“ konania, vznikajú veľmi ťažké právne otázky, napríklad či uznesenie súdu o zastavení konania vo veci tzv. zavlečenia bolo v dôsledku zrušenia tzv. Mečiarových amnestií zrušené a tiež podľa akých ustanovení Trestného poriadku, t. j. v akom konaní by príslušný sudca mal vôbec ustáliť okolnosť, že prišlo k zrušeniu určitého súdneho rozhodnutia. Okrem toho treba vyriešiť otázku okruhu účastníkov, opravné prostriedky a podobne.

Znamená to, že napriek tomu, že súdy rozhodnú, budú môcť poslanci NR SR meniť ich rozhodnutia?

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria