POVOLIŤ BRZDU

Vláda chce uvoľniť pravidlá rozpočtovej zodpovednosti

Foto TASR/AP
Dátum 02.10.2017

Takzvaná dlhová brzda sa zrodila ako výsledok ekonomickej krízy, ku ktorej prispela vysoká zadlženosť niektorých členských krajín EÚ. Štátom ju síce naordinovali zhora európske orgány a ide tak o ďalšie obmedzenie národnej suverenity, samotnej myšlienke však niet čo vyčítať. Snaha zastaviť kumuláciu dlhu je správna, pretože keď voliči dovolia štátu, aby na seba bral ďalšie dlžoby, ide vlastne o situáciu, keď rodičia zadlžujú vlastné deti a vnúčatá. Je nesporné, že nikto nemá morálne právo odovzdať bremeno rastúceho dlhu ďalším generáciám. Slovensko v roku 2011 schválilo pravidlá o dlhovej brzde ústavným zákonom sprevádzaným rekordne širokým politickým konsenzom. Hlasovalo zaň 146 poslancov. Na monitorovanie dodržiavania opatrení vznikla o rok nato Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Dnes vláda hovorí o potrebe dočasného zmiernenia prísnych pravidiel rozpočtovej disciplíny. Oplatí sa brzdu uvoľniť a vo výdavkoch takpovediac šliapnuť na plyn?

Zvýšenie deficitu

Vláda tvrdí, že na projekty v oblasti infraštruktúry sa nedá nájsť dostatok financií. Eurofondy sú na obdobie do roku 2020 vyčerpané a jedinou cestou má byť uvoľnenie pravidiel, ktoré by dovolilo na predmetné obdobie zvýšiť deficit štátneho rozpočtu. Získané peniaze by sa využili prioritne na dostavbu diaľnic a niektoré projekty v oblasti železničnej infraštruktúry. V septembri bolo preto parlamentu predložené uznesenie o uvoľnení dlhovej brzdy. Prešlo s podporou 76 koaličných hlasov. Na zmenu ústavného zákona ich však bude potrebných aspoň 90, preto bude treba presvedčiť aj časť opozície. Podľa doterajších vyjadrení jej predstaviteľov k tejto téme to pre vládu rozhodne nebude ľahké. Minister dopravy Arpád Érsek sa už teraz pripravuje na eventualitu, že by sa brzdu uvoľniť nepodarilo, no predpovedá, že peniaze sa nebudú hľadať ľahko. Podľa poslanca Smeru-SD Juraja Blanára je uvoľnenie dlhovej brzdy nevyhnutné. V relácii televízie TA3 argumentoval: „Náš záujem je, aby sme tento zákon, ktorý je najprísnejší v rámci eurozóny, dokázali zmierniť primerane tak, aby sme dokázali byť neutrálni a mohli pritom uvoľniť finančné prostriedky.“

Exšéf NDS nesúhlasí

Podľa Róberta Auxta, ktorý viedol Národnú diaľničnú spoločnosť do septembra 2016, momentálne nie je potrebné uvoľňovať dlhovú brzdu. „Celkovo je na dokončenie diaľnic potrebných podľa štátnych odhadov približne 6 mld. eur. Aj bez zmeny zákona o dlhovej brzde má vláda dnes priestor na dodatočné výdavky do roku 2019 vo výške 4,3 percenta HDP, čo sú 4 mld. eur. Táto suma pokryje viac ako štvornásobne momentálne chýbajúce zdroje NDS. Na druhej strane viacero projektov, ako je napríklad D1 Turany – Hubová za približne 900 miliónov eur, nebude zhotoviteľ obstarávať skôr ako v roku 2021. Tak isto dnes nemáme pripravené ani zvyšné úseky na D3. Logicky teda vzniká otázka, do čoho chce vlastne vláda investovať peniaze, ktoré získa navýšením dlhovej brzdy,“ vyjadril sa Auxt pre Extra plus. Uvoľnenie dlhovej brzdy nepovažuje za správne ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Poslanci NR SR 11. septembra 76 hlasmi prijali uznesenie o uvoľnení dlhovej brzdy. Konštatovali v ňom, že výstavba cestnej a železničnej infraštruktúry je z celoslovenského pohľadu mimoriadne dôležitá. Ministerstvá dopravy a financií preto zaviazali, aby do 15. októbra tohto roku pripravili pre parlamentný finančný výbor všetky podklady potrebné na uvoľnenie dlhovej brzdy. Výbor následne predloží parlamentu návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čiže o takzvanej dlhovej brzde, a navrhne v nej jej uvoľnenie. Na to, aby mohlo plénum NR SR tento zákon zmeniť, však potrebuje ústavnú väčšinu, teda 90 hlasov. To znamená, že poslanci vládnej koalície budú potrebovať aj hlasy opozície. Tá však s uvoľnením dlhovej brzdy nesúhlasí. Poslanci argumentujú tým, že aj keď je cestná či železničná infraštruktúra dôležitá, súčasná vláda nie je podľa nich dobrým hospodárom, nedôverujú jej a s uvoľnením dlhovej brzdy súhlasiť nebudú. Tvrdia tiež, že chýbajúce financie na diaľnice či železnice nie sú jedinou prekážkou ich výstavby. Problém vidia aj v slabej pripravenosti projektov.

 

PENIAZE NA ROZKRADNUTIE

Vláda SR a poslanci NR SR z vládnej koalície schválili uznesenie o uvoľnení dlhovej brzdy, čím po definitívnom schválení v NR SR ústavnou väčšinou navýšia do roku 2020 štátny dlh z 44 miliárd na takmer 62 miliárd eur. Považujete toto rozhodnutie vlády SR a poslancov NR SR za správne?


Juraj Blanár
poslanec NR SR, Smer-SD

Uvoľnenie tzv. dlhovej brzdy nebolo zatiaľ schvaľované. V parlamente sme len vytvorili priestor na to, aby prišlo k dohode medzi koalíciou a opozíciou tak ako pri schvaľovaní ústavného zákona v decembri 2011. Smer-SD bol vtedy v opozícii a napriek tomu sme podporili zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý je však – po aktuálnom hodnotení MMF – jeden z najprísnejších v EÚ. Preto bude diskusia o novele zákona napríklad o zmene tzv. hrubého dlhu na čistý dlh, čo je v tomto kontexte prijateľné aj pre odborníkov. Ak bude zhoda naprieč politickým spektrom, tak by sa financie použili na spolufinancovanie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Tento proces bude presahovať funkčné obdobie viacerých vlád, preto sa navrhuje mechanizmus tak, že o tom bude rozhodovať osobitný výbor NR SR s rovnocenným zastúpením opozície a koalície.


Roman Stopka
predseda Práce slovenského národa (PSN)

Situácia je horšia, ako sa zdá. Ide o likvidáciu zvrchovanosti SR. Čo Dzurinda rozpredajom výrobných kapacít začal, to Fico zadlžením dokončí. Ide o totálne podrobenie štátu cudzím bankám. Gradácia je postupná. Najprv prišiel poradca z MMF na ministerstvo financií. Potom prezentoval minister obrany modernizáciu armády. Pod kepienok modernizácie skryjú rozhádzanie pôžičky, ktorá určite príde do nového rozpočtu. Za pôžičku dovezú staré hrnce z US armády, čo nazvú modernizácia OS SR. Tak navýšia od NATO požadované 2 percent na armádu a odvďačia sa im. Opľúvaní komunisti vyzbrojovaním armády zamestnali svojich ľudí. Dnešní socialisti aj za základnú výzbroj platia Západu. A toto zoskupenie moci sa opovažuje nazvať niekoho fašistom, vojnovým zločincom a určovať zameranie kultúrneho rozvoja spoločnosti?


Milan Uhrík
poslanec NR SR, ĽS Naše Slovensko

Ďalšie zadlžovanie Slovenska je z nášho pohľadu neakceptovateľné! Vládnym politikom už nestačia peniaze zo štátneho rozpočtu a z eurofondov, tak najnovšie chcú začať míňať aj tie, ktoré nemajú. Chcú uvoľniť tzv. dlhovú brzdu, aby mohli Slovensko ešte viac zadlžiť. Zrejme cítia, že po roku 2020 už vládnuť nebudú, a tak si chcú ešte rýchlo rozdeliť posledný veľký koláč v podobe požičaných desiatok miliárd eur. Zabezpečia realizáciu verejných obstarávaní, slávnostne poklepkajú stavebné kamene a čo bude ďalej, to ich už netrápi. Dobre vedia, že tieto dlhy nebudú splácať oni, ale až generácie ľudí, čo prídu po nich. Ak by toto uvoľnenie dlhovej brzdy definitívne schválili, tak by to bola jedna z najväčších krádeží a zrád na Slovensku a jeho obyvateľoch od čias privatizácie.


Boris Kollár
predseda SME rodina

Samozrejme že nie. Každý človek by sa mal vedieť z minulosti poučiť. Skúsenosť ukazuje, že takéto peniaze by išli len na jeden jediný účel – na rozkradnutie. Projekty na infraštruktúru už pohltili miliardy a výsledok je veľká nula. Na základe toho nepripadá do úvahy, že by sme takýto nezmysel podporili.


Richard Sulík
predseda SaS

To neviem posúdiť, lebo ak sú už s niekým dohodnutí, môže im to prejsť. Za SaS hovorím, že sme jednoznačne proti uvoľneniu dlhovej brzdy. Ak chce vláda viac peňazí na výstavbu diaľnic, odporúčam menej kradnúť.