RÍM JADRANU

Pula sa po západe Slnka mení zo starobylej dámy na zvodnú krásavicu

Foto GABRIELA PASTVOVÁ, LENKA EREMIÁŠOVÁ, ARCHÍV
Dátum 30.08.2015

Chorvátsko je stabilne najobľúbenejšia dovolenková destinácia slovenských turistov. Benefitom krajiny tisícich ostrovov nie je len členité jadranské pobrežie obmývané priezračným morom, jazyková a kultúrna blízkosť či prijateľné ceny, ale aj pohnutá história a artefakty, ktoré ju pripomínajú. Práve to nás prilákalo do Puly – najväčšieho mesta Istrijského polostrova, ktoré je významným kultúrnym centrom, ale nachádza sa tu i dôležitý obchodný a vojenský prístav, lodenice či sklárne. My sme sem zavítali najmä kvôli histórii a ako bonus sme zažili srdečnú, neopakovateľnú atmosféru a neopísateľný pocit v duši, ktorý tam ostal doteraz.

Antické dedičstvo

Vybrať sa do Puly za súmraku bol azda ten najlepší nápad, aký sme v ten deň dostali. Slnko sa pomaly ponáralo do mora vyprevádzajúc z pláže posledných po bronze bažiacich dovolenkárov a naše kroky suverénne viedli k legendami opradenému amfiteátru. Pulu založil ilýrsky kmeň Histrijcov, no výrazne sa na jej dnešnej podobe podpísala rímska kolonizácia. Nie náhodou si Rimania vybrali práve Pulu – podobne ako Večné mesto sa rozprestiera na siedmich pahorkoch, čím kolonizátorom pripomínala na míle vzdialený domov. Za vlády cisára Augusta v prvom storočí pred naším letopočtom tu preto bol vybudovaný amfiteáter – menší brat rímskeho Kolosea, ktorý je dnes šiesty najväčší amfiteáter tohto typu na svete. V čase svojej najväčšej slávy mohol prijať až dvadsaťtritisíc divákov zvedavých na gladiátorské a neskôr rytierske súboje. Keď sa v roku 404 gladiátorské hry zakázali, slúžil amfiteáter ako dobytčí trh a postupne sa menil na bezplatný zdroj kvalitného materiálu pre ďalšiu výstavbu mesta. V roku 1583 sa benátsky senát uzniesol na jeho zbúraní, proti čomu sa postavil statočný rímsky senátor Gabriele Emo. Napokon sa mu podarilo zničeniu arény zabrániť, hoci časť materiálu Benátčania na stavbu svojich palácov predsa len použili práve z pulského amfiteátra. Nemožno však tvrdiť, že aréna sa počas dvoch tisícročí len devastovala. Prebehlo tu aj niekoľko rekonštrukčných prác – o prvú sa v 19. storočí postaral Napoleonov generál Marmont, neskôr sa do obnovy pustil cisár František I. a najvýznamnejšou bola rekonštrukcia z roku 1932. Od roku 2008 sa pozvoľna pracuje na ďalšej obnove amfiteátra, ktorá by mala trvať dvadsať rokov. Neprestal však slúžiť svojmu pôvodnému určeniu a aj naďalej sa tu usporadúvajú významné kultúrne festivaly, pričom kapacita je približne päťtisíc miest. V podzemí pod arénou sa navyše nachádza múzeum pestovania olivovníkov a exponáty z obdobia antiky.

Súznenie dôb

V amfiteátri sme sa zdržali pomerne dlho. Ide o miesto, ktoré si veľa pamätá a doslova vábi prišelca na kratšiu či dlhšiu chvíľu sadnúť si a načerpať energiu. Slnko bolo už takmer úplne za horizontom, keď sme arénu opustili a vybrali sa k druhej najväčšej antickej pamiatke mesta – Augustovmu chrámu situovanému na námestí pochádzajúcom takisto z prvého storočia pred naším letopočtom. Chrám je postavený na vyvýšenom mieste a charakterizuje ho 6 stĺpov. Počas jednotlivých období slúžil ako kresťanský kostol, bol priestorom pre divadlo, neskôr sa využíval ako sýpka. Dnes si tu môžete pozrieť výstavu antického sochárstva.

Je očividné, že z Puly si turista odnesie viac než len opálenú pokožku, pohľadnice, mušle či zrnká piesku na topánkach. Okrem pestrej palety pamiatok a športových aktivít sa mesto vyznačuje predovšetkým neopakovateľnou atmosférou, ktorú sme mali možnosť zažiť najmä po zotmení.

Z obdobia pred naším letopočtom je v Pule i Víťazný oblúk Sergijovcov, ktorý bol postavený na počesť troch príslušníkov tohto rodu, zastupujúcich vysoké hodnostárske funkcie v Pule.  Oblúk bol súčasťou tzv. Zlatej brány, ktorá sa však 21. storočia nedožila. Pozornosť si zaslúži aj františkánsky kláštor spolu s kostolom Sv. Františka z Assisi. Zaujímavý je najmä spojením románskych a gotických prvkov, ktoré vytvárajú hodnotné dielo minulej doby. Katedrála Nanebovzatia Panny Márie je tiež bohatá na množstvo zaujímavých diel, ako je mozaika pod hlavným oltárom, renesančný južný portál či sakristia z 13. storočia.

Pamiatky, samozrejme, nemusia byť to jediné, čo bude turistov okrem mora a pláží do Puly lákať. Pre milovníkov podvodného sveta je tu vybudované morské akvárium sídliace v niekdajšej pevnosti Verudela. Pochváliť sa môže naozaj úctyhodnou zbierkou rýb a morských organizmov severného a južného Jadranu, tropických morí i európskych riek a jazier.

Mámivá atmosféra

Je očividné, že z Puly si turista odnesie viac než len opálenú pokožku, pohľadnice, mušle či zrnká piesku na topánkach. Okrem pestrej palety pamiatok a športových aktivít sa mesto vyznačuje predovšetkým neopakovateľnou atmosférou, ktorú sme mali možnosť zažiť najmä po zotmení. V žilách spletitých uličiek pulzuje po západe slnka krv rýchlejšie, hlasnejšie, voňavejšie. Turisti sa miešajú s domácimi, ktorí im v útrobách vkusne ošumelých domčekov ponúkajú rozličný tovar od talianskeho oblečenia cez námornícke čiapky až po typicky chorvátske čokoládky Kraš. Opálení čašníci flirtujúc s dámami lákajú hostí do reštaurácií, sľubujúc tie najlepšie kulinárske zážitky. Je ťažké odolať, keď vám do nosa udrie lákavá zmes vôní a uši pohladia roztopašné tóny jadranských piesní. A prečo by ste aj odolávali – Pula vás omámi a zvedie bez toho, aby vám čo i len napadlo protestovať.

Fotogaléria