ROZTRIEŠTENÍ NÁRODNIARI

Politická scéna vlastenecky orientovaných strán 

Foto MARTIN PALKOVIČ
Dátum 02.10.2018

Na politickom spektre národných strán sa od posledných parlamentných volieb začali objavovať nové subjekty, ktoré chcú zabojovať o priazeň voličov, čo sa ešte nevzdali myšlienky suverénneho Slovenska a existencie vlastného národa. Súvisí to nepriamo aj so situáciou v Európe, ktorá podobne orientovaným hnutiam praje, ale v užšom zmysle tiež s vyprázdneným miestom na slovenskej politickej scéne po transformácii SNS. Tá sa pod vedením Andreja Danka celkom vzdala svojich predchádzajúcich hodnôt, teda všetkého toho „kresťanského, národného a sociálneho“, a začala sa orientovať výhradne na finančné výhody plynúce z účasti vo vláde. Nemá asi ani zmysel pripomínať všetky korupčné kauzy, do ktorých sa ministri SNS za uplynulé dva roky namočili a pri ktorých bolo celkom očividné, že o blaho národa nikomu z nich nejde. Napriek tomu sa však Slovenská národná strana drží v prieskumoch stále na popredných priečkach (obvykle má okolo 10 percent), čo samo osebe veľkým prekvapením ani nie je. Voliči totiž nemajú na výber: ak chcú voliť stranu, ktorá bude reprezentovať ich záujmy a neskončí v ideologickej pasci ľavicového liberalizmu či smrteľne nebezpečného multikulturalizmu, môžu si vybrať len medzi SNS a Kotlebovou ĽS Naše Slovensko. Pri prvej menovanej strane je však problematická všadeprítomná, prakticky neodštiepiteľná korupcia, ktorú sa jej predstavitelia už ani nesnažia zakrývať, a pri druhej niekomu prekážajú určité – podľa médií údajne „extrémistické“ – excesy kotlebovcov, ako je napríklad rozdávanie šekov na 1 488 eur alebo svojský výklad niektorých historických skutočností. Pre mnohých bola teoreticky možná aj voľba Smeru, no o jeho pronárodnej orientácii môžeme prinajlepšom pochybovať. Bežným občanom tak nezostáva nijaký politický subjekt, ktorý by zastupoval ich videnie sveta. V posledných mesiacoch sa však zdá, že by sa to malo zmeniť. Do hry o hlasy národne orientovaných voličov sa chcú zapojiť nové politické strany. Akú majú šancu na úspech? A nájde sa u ich predstaviteľov ochota spojiť vo vyššom záujme svoje sily do jedného bloku?

Národná koalícia

Ak nerátame marginálne politické subjekty bez potenciálu na prekročenie päťpercentnej hranice potrebnej pri voľbách do parlamentu, ktoré sú podľa mnohých kuloárnych informácií už oveľa bližšie, ako by sa nám mohlo zdať, bavíme sa zatiaľ iba o dvoch nových pronárodných stranách. Prvá je ešte neveľmi známa Práca slovenského národa (PSN), ktorej lídrom je Roman Stopka, bývalý podpredseda SNS. Druhou je Národná koalícia (NK). Tá sa už teraz pýši, že ju „zastupuje 20 starostov a 350 poslancov v orgánoch miestnych samospráv SR“ a že má vyše tisíc členov, čiže viac ako niektoré súčasné parlamentné strany. Jej predsedníčkou je Slavěna Vorobelová, bývalá hovorkyňa mesta Humenné a zamestnankyňa Národného inšpektorátu práce. Strana vznikla ešte v roku 2015, keď sa spojili tri pronárodne orientované zoskupenia: Strana moderného Slovenska bývalého podpredsedu HZDS Milana Urbániho, Strana demokratického Slovenska bývalého ministra financií Sergeja Kozlíka a Národ a spravodlivosť – naša strana niekdajšej predsedníčky SNS Anny Belousovovej. Plánovali ísť spolu ešte do parlamentných volieb v roku 2016, pre typickú nejednotnosť u slovenských národne orientovaných síl však netrvalo dlho, kým sa cesty jej predstaviteľov po nezhodách rozišli. Na webe súčasnej Národnej koalície nie je o Belousovovej alebo Urbánim nijaká zmienka; píše sa tam len o Sergejovi Kozlíkovi. Súčasná Národná koalícia je tak vraj priamym potomkom Strany demokratického Slovenska a slovo „koalícia“, ako sa zdá, nemá zatiaľ akýkoľvek hlbší význam. To sa, pochopiteľne, môže rýchlo zmeniť. Na celom národnom politickom spektre sa veľa diskutuje o spájaní, problém je však ten, že každý si takéto zjednotenie predstavuje po svojom. Ako to už na Slovensku býva zvykom, je pravdepodobné, že nakoniec nahradí spájanie, naopak, skôr ešte ďalšie drobenie národných síl.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

 

 

 

Jaroslav Paška: Spolupráca sa rieši po sčítaní výsledkov parlamentných volieb.

Predpokladáte, že je v súčasnosti priestor pre novovzniknuté strany s národným, kresťanským a sociálnym princípom, ktoré dokážu osloviť slovenského voliča?

Ústavný systém Slovenskej republiky počíta s otvorenosťou a pluralitou politickej súťaže. Preto závisí len od ochoty a vôle jednotlivcov, ktorí majú záujem výraznejšie ovplyvňovať veci verejné, akým spôsobom sa rozhodnú angažovať v existujúcom politickom prostredí. Ak si nájdu zmysluplnú agendu, dôveryhodných nositeľov politických cieľov a vytvoria zodpovedajúcu štruktúru potrebnú na činnosť politickej strany, bude záležať už len na ich práci, či a v akej miere verejnosť ich angažovanosť prijme a ocení.

Viete si predstaviť spoluprácu s inými stranami, s ktorými budete mať programový prienik?

Spolupráca s politickými stranami sa u nás spravidla rieši po sčítaní výsledkov parlamentných volieb, či pri prípravách na regionálne alebo komunálne voľby, ale aj pri kreovaní rozličných koalícií po nich. Vtedy sa medzi politickými subjektmi hľadajú programové prieniky s cieľom vytvoriť rámec na koordinované postupy pre čo najlepšiu a najefektívnejšiu správu verejných záležitostí. S programovo blízkymi politickými stranami sa spolupracuje spravidla lepšie, preto si vždy ceníme situácie, keď nájdeme na politickej scéne solídnych a programovo blízkych partnerov.

Milan Uhrík: Som zástancom spájania konzervatívnych síl

Predpokladáte, že je v súčasnosti priestor pre novovzniknuté strany s národným, kresťanským a sociálnym princípom, ktoré dokážu osloviť slovenského voliča?

Osobne si myslím, že v súčasnej dobe prevahy liberálneho mainstreamu v politike aj médiách nie je efektívne trieštiť pronárodné a prokresťanské sily. Pretože v tomto prípade neplatí, že štyri percentá hlasov plus štyri percentá hlasov sa rovná osem poslancov v parlamente. Výsledkom je, žiaľ, nula poslancov v parlamente, pretože hranica na vstup strany do NR SR a získanie poslaneckých mandátov je päť percent. Preto som radšej zástancom spájania konzervatívnych síl. ĽS Naše Slovensko sa už niekoľkokrát pokúsila a aj sa stále pokúša zjednotiť tých, ktorí majú záujem uspieť. Mnohí sa postupne pridávajú. Ale ak sa niekto rozhodne ísť vlastnou cestou, tak to, samozrejme, rešpektujeme a snažíme sa komunikovať korektne.

Viete si predstaviť spoluprácu s inými stranami, s ktorými budete mať programový prienik?

Ľudová strana Naše Slovensko rešpektuje demokratické právo každej skupiny občanov založiť si vlastnú organizáciu s vlastným programom a nikomu toto právo neupierame. Samozrejme, že v budúcnosti si vieme predstaviť spoluprácu so subjektmi, ktoré presadzujú principiálne rovnaký hodnotový program ako my, to znamená so subjektmi, presadzujúcimi národné, kresťanské a sociálne hodnoty.