RTVS PRISTIHNUTÁ!

RTVS nevysiela víťazné zápasy slovenskej hokejovej reprezentácie na Majstrovstvách sveta v Dánsku

Foto TASR/MARTIN BAUMANN
Dátum 07.05.2018

Doteraz sa neprajníkom generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka ani hejterom, voziacim sa na novo vymyslenej kritickej vlne proti verejnoprávnym médiám, nepodarilo predložiť jeden jediný konkrétny dôkaz o porušovaní Štatútu RTVS, Etického kódexu programových pracovníkov, ba ani Rezolúciu Rady Európy 1003. Ani detektívna lupa parlamentného realitného pátrača Matoviča  neodhalila stopy po cenzúre ani po opustení princípov verejnoprávnosti zo strany  nového manažmentu spravodajstva. Preto poslankyne NR SR Viera Dubačová (nezaradená)  s Natáliou Blahovou (SaS) museli v nedeľnej relácii TA3 „V politike“ siahnuť k lži a operovať „dojmológiou“. Len aby  udržali iskričky v založenej vatre, ktorú budú udržiavať aktivisti až do sviatku najmladšieho z apoštolov, kedy sa pod Vysokými Tatrami opäť rozhoria tradičné jánske ohne a vatry. Prečo inak by slovútne a nezaujaté panie poslankyne mohli nahlas a verejne hovoriť o redaktorke a moderátorke Oľge Bakovej ako o prepustenej, hoci odišla z RTVS sama  (pohŕdajúc novým zaradením s niekoľkotisícovým platom)?

No po tomto víkende je všetko inak!

My, koncesionári, čo sledujeme verejnoprávnu televíziu, pristihli sme konečne RTVS a máme aj dôkaz. Nevysiela totiž  víťazné zápasy slovenskej hokejovej reprezentácie na Majstrovstvách sveta v Dánsku! A to je škandál, ktorý treba odsúdiť a vykričať zo slušných slovenských námestí  do celého sveta.  Telerozhlas tým porušil paragraf 364 Hlavy XXII. spoločného Štatútu slovenského koncesionára i hokejového fanúšika. A za to môžu Rezník, Chuguryan, Lyons aj Stano-Maťašovská.   Oni sú predsa pre demokratickú opozíciu a občianskych aktivistov stelesnením problémov.

Tentoraz  musím súhlasiť. Veď ak by včas vyslali a delegovali na zahraničnú služobnú cestu  do Kodane (namiesto komentátorov  Pavla Gašpara, Mateja Hajka, Dominika Kríža, Tomáša Košeca) rozhodne akčnejšiu a všetkého schopnú Zuzanu Kovačič – Hanzelovú, spolu s externistami  Matúšom Dávidom, Matúšom Baňovičom a Kristiánom Čekovským, mohli sme mať v tabuľke základnej skupiny už 6 bodov. Spravodajská Xena zo Záhorskej Bystrice by spustila pri komentovaní svoju zúrivú guľometnú paľbu slov a obvinení proti hráčom  súperov, ktorí by si netrúfli vykorčuľovať ani len po stredovú červenú čiaru... A ak by cez prestávky medzi tretinami jej externí kolegovia vhodnými otázkami o podozreniach a obvineniach z nedovoleného dopingu, o pochybných motivačných či posilňovacích metódach nahlodali zvyšok sebavedomia súperov, určite by Slováci mohli pomýšľať hoc aj na medailu. No nie je ešte všetko stratené.

Treba dať parlamentnému výboru prešetriť prečo sú spolukomentátormi v priamych prenosoch a v štúdiách hokejové staré štruktúry Jano Pardavý, Rasťo Staňa, Mišo Hreus s analytikmi Valábikom, Novotným či Tóthom? Prešli vôbec verejným obstarávaním? A nie sú náhodou náklady na ich honoráre a na pobyt v Dánskom kráľovstve neúmerne predražené? Nestretli sa niekedy v minulosti s prezidentom Gašparovičom, bývalým premiérom Ficom alebo s ex ministrom vnútra Kaliňákom?  

Za tento chaos a neblahý stav je zodpovedný iba a jedine Rezník, ktorý neprejavil ani predvídavosť,  ani manažérske schopnosti. Mal by odstúpiť ! A vôbec - celé personálne obsadenie hokejových prenosov je treba okamžite zmeniť a zabezpečiť po novom. Akceptovať pritom hlas ulice, ktorá volá po dôveryhodných hlasoch a tvárach. Komentovanie zo zimných štadiónov je nutné posilniť o slušnosť a hlboký, zamatový hlas Richarda Stankeho, o strategické vízie Richarda Sulíka, o prehľad a profesionalitu Lucie Nicholsonovej, o rozvahu i sociálne cítenie Borisa Kollára. K tomu pridať a vysloviť nedôveru trénerovi Ramseymu! Lebo na striedačke nekričí a nerozčuľuje sa...Jasné, že naši hokejisti sa potom cítia pri tom ohradenom bazéne v kodanskej Royal Arene s kapacitou 12 500 miest ako na kráľovskej vodoliečbe...  Analytik z mimovládneho inštitútu „Mrazivá rolba“ Igor Expertič  pre Denník H poznamenáva, že : „veget Slovákov je namieste, keďže nemôžu, ako usporiadatelia budúcoročných majstrovstiev sveta, vypadnúť z A-kategórie.“ 

No aktivisti žiadajú vymeniť amerického trénera národného tímu za skúsenejšieho Toma Nicholsona. Jednak preto, že Kanada je kolískou hokeja, no tiež v nádeji, že po víťazstvách našich hokejistov v ceste do finále začnú možno padať i ďalšie vlády.  Najskôr dánsky premiér Lars Lökke Rasmussen, odmietajúci prerozdeľovanie utečencov v Európe podľa stanovených kvót a likvidujúci getá, v ktorých žijú prisťahovalci nepochádzajúci zo Západu. No a po ňom je treba zdiskreditovať a prinúť rezignovať aj švédskeho ministerského predsedu. Veď Stefan Lofven  je ochotný nasadiť armádu, aby zničil kriminálne imigrantské gangy. A do tretice by bolo potrebné „čenčnúť“ ešte aj fínskeho predsedu vlády Juha Sipiläu, ktorý si lietadlo, ktorým cestuje aj na oficiálnych cestách, zvyčajne pilotuje sám. To je priam a doslova nebotyčná nehoráznosť!

Veru tak, jedine touto cestou môže Slovensko využiť a uplatniť svoj tohtoročný potenciál a  zámorský start up, ktorý ležal na ulici.  Pred štvrťstoročím získalo Československo celosvetový kredit, keď ukázalo ako sa dá bez výstrelu a bez násilia podľa pesničky „po prvý raz a naposledy“ rozdeliť spoločný štát. Teraz má úžasný revolučný know-how jeho menší nasledovnícky štát. Stačí, ak by nový tréner  našej hokejovej reprezentácie Tom Nicholson (pripomínajúci moderného utajeného Che  Guevaru), zavelil zo striedačky „páľ!“. A slovenskí hokejisti nastrieľajú potrebný počet gólov všetkým súperom. Popadajú pritom hlavy severských krajín ako jesenné lístie a malá krajina pod Tatrami sa ocitne priamo v samom jadre - sveta...

Preto je tak dôležité dotiahnuť boj verejnosti proti verejnoprávnosti RTVS na Slovensku do víťazného konca. Ak by sa to podarilo na Deň víťazstva 8.mája (a pred plným bratislavským námestím), bol by to s vôňou orgovánu a rozkvitnutých agátov povestný bonus navyše. Veď hokej je na Slovensku spoločenský fenomén. A čo je spoločenské je teraz aj politické. Všetko so všetkým súvisí. 

Nezabudnuteľný „Che“ bol spolubojovníkom Fidela Castra, ktorý nám pre obdobné  situácie a pre pamäť zanechal odkaz, že : „Revolúcia nie je ružový chodníček... Revolúcia je boj na smrť medzi budúcnosťou a minulosťou.“