ŠESTNÁSŤ ROKOV PO 9/11

Z vojny proti terorizmu stal biznis

Foto ERNEST SVRČEK
Dátum 30.08.2017

Deväťdesiate roky sa začali v novembri 1989 a skončili v septembri 2001. Možno nie podľa kalendára, ale po kultúrnej a politickej stránke rozhodne. Na ich začiatku i konci stál pád. Odštartoval ich pád berlínskeho múra a svoj koniec našli v troskách Svetového obchodného centra v New Yorku. Deväťdesiate roky boli v istom zmysle akousi medzivojnovou érou s neopakovateľnou atmosférou nádeje. Riziko jadrového inferna bolo zažehnané, nové globálne hrozby zatiaľ nevystúpili do popredia. Aj preto sa v období medzi koncom studenej vojny a vyhlásením vojny proti terorizmu verejnosť na budúcnosť pozerala s optimizmom. Mala svoje vlastné vojny a tragédie, no vstup do nového tisícročia prinášal najmä pozitívne vyhliadky. Západ oslavoval víťazstvo svojho tímu nad komunizmom. Východ sa po období hospodárskej mizérie začal opäť stavať na nohy a s veľkou dávkou naivity realizovať svoj sen o integrácii do západných štruktúr. No optimistické interbellum dlho nevydržalo.

Generačná trauma

Ani šestnásť rokov po útoku sa identifikácia obetí z 11. septembra neskončila. O život prišlo 2 996 ľudí, zranilo sa šesťtisíc ďalších. Ak bolo cieľom zničiť americký pocit nedotknuteľnosti, úspešnosť bola stopercentná. Spojené štáty prišli o jediného súpera, ktorý s nimi na svetovej šachovnici mohol hrať vyrovnanú partiu. Vyše desaťročie boli neohrozeným hegemónom, a nepriateľ odrazu bez varovania zaútočil v srdci ich krajiny. Iné národy si toho možno vytrpeli omnoho viac, no treba možno trocha cynicky podotknúť, že Američania na podobné utrpenie neboli zvyknutí ani pripravení. Keď na sever od Rio Grande naposledy zomierali násilnou smrťou tisícky Američanov, mohli za to iní Američania. A aj to hovoríme o občianskej vojne vzdialenej 150 rokov. Spomienka na útoky z 11. septembra bude do americkej kolektívnej pamäti vypálená nadobro. No dátum, v americkej forme písaný 9/11, z ktorého sa stala všeobecne rozoznávaná ikona, nepoznačil len Spojené štáty. New York možno prišiel o jeden zo svojich symbolov, tisícky rodín o svojich drahých a USA o pocit bezpečia, no i svetové dianie sa vybralo smerom, ktorý bol taký nečakaný ako samotný útok.

Trvalé následky

Dnes už vieme s odstupom času posúdiť následky rozhodnutí politických elít po 9/11 lepšie, ako sa to dalo v hektickom období invázií a posilňovania bezpečnostných opatrení a vidíme, ako sa z vojny proti terorizmu stala výhovorka a biznis. George Bush vyhlásil vojnu abstraktnému terorizmu a zaútočil v krátkom slede na dva reálne štáty. Dohry sledujeme dodnes. Generál Wesley Clarke dokonca hovoril o Bushových plánoch zaútočiť na sedem štátov v priebehu piatich rokov. Po Afganistane a Iraku mali nasledovať Sýria, Libanon, Somálsko, Sudán a Irán. Problém medzinárodného terorizmu by to podľa neho rozhodne nezažehnalo. Snahu vtedajšej administratívy riešiť situáciu inváziami – ktoré by problémy vôbec nevyriešili – prirovnal k jednému americkému porekadlu. USA mali dobrú armádu, tak ju chceli využiť, lebo „človeku s kladivom sa všetko podobá na klinec“. Masívne kladivo americkej armády však nebolo také efektívne, ako v Bielom dome očakávali. Počet padlých prekročil armádne prognózy, udržiavanie mieru bolo omnoho ťažšie ako zničenie nepriateľskej vlády. Asi preto sa zvyšné krajiny vyhli priamej masívnej americkej invázii, no to neznamená, že sa v nich – predovšetkým, – Obamova administratíva potom neangažovala. Sprísnené bezpečnostné opatrenia sme si všimli všetci, no dôsledky na súkromie a obrovský nárast monitorovania nám ukázali až WikiLeaks a Edward Snowden. Po 9/11 začali americké tajné služby pod zámienkou boja proti terorizmu so špehovaním, aké predtým nemalo obdoby. A to doma i v zahraničí. Rosa Brooksová z právnickej fakulty Georgetownskej univerzity o efekte 11. septembra hovorí: „Pred 9/11 by armádou uskutočňované atentáty, väznenie na neurčitý čas a vládne špehovanie komunikácie bolo považované za šokujúce a ilegálne. Ale v dnešnej ére bezbrehej vojny sa môže všetko.“

Staré teórie

Okrem destabilizácie pásu od Maroka po Pakistan a slobôd obyvateľstva vo vyspelom svete je dedičstvom jedenásteho septembra aj takzvaná informačná vojna. Práve v období po útokoch sa vyprofilovala dovtedy úplne okrajová sorta alternatívnych médií a predovšetkým vojnové nadšenie a preberanie neoverených klamstiev o zbraniach hromadného ničenia v Iraku mnohých presvedčilo, že sa mainstreamu nedá veriť. Samotný útok sa stal predmetom rôznych teórií spochybňujúcich oficiálnu verziu udalostí a vďaka šíreniu na internete sa tieto myšlienky dostali medzi širokú populáciu. Prieskumy ukazujú, že zhruba polovica Američanov verí, že im vláda o 9/11 klame. Podľa výskumu kalifornskej Chapmanovej univerzity je to 54,3 percenta, kým 49,6 percenta neverí oficiálnej verzii atentátu na prezidenta Kennedyho. Z hľadiska toho kto, niektoré teórie o jedenástom septembri hovoria o vládnej konšpirácii, iné o tom, že za útokmi stála izraelská tajná služba, poprípade o kombinácii oboch scenárov. Čo sa týka otázky ako, mnohé teórie spochybňujú, že by bolo útok možné uskutočniť v súlade s oficiálnou verziou. Iné upozorňujú na rôzne zaujímavé okolnosti. Napríklad na fakt, že prenajímateľ Larry Silverstein poistil budovy Svetového obchodného centra lukratívnou poistkou zahŕňajúcou teroristický útok len dva mesiace pred samotnou tragédiou. Niektoré teórie sú v konflikte nielen s potvrdenými informáciami, ale aj medzi sebou. Kým jedna skupina tvrdí, že americké letectvo proti lietadlám nezakročilo náročky, iní teoretici si, naopak, myslia, že jedno zo štyroch unesených lietadiel, ktoré stroskotalo predtým, ako mohlo zasiahnuť svoj cieľ, v skutočnosti zostrelila americká stíhačka.

Zahalené tajomstvom

Nie je však náhoda, že sa toľkým ľuďom na 9/11 nezdá byť všetko s kostolným poriadkom. Nevyriešenou záhadou je napríklad kolaps Budovy 7. Tú na rozdiel od Dvojičiek nezasiahlo nijaké lietadlo, no zrútila sa spôsobom nápadne pripomínajúcim riadenú demoláciu. Inžinieri z vládneho Národného inštitútu pre štandardy a technológiu po vyšetrovaní tvrdili, že kolaps Budovy 7 spôsobil požiar, ktorý sa do nej rozšíril zo zasiahnutých Dvojičiek. Išlo by tak o prvý mrakodrap s oceľovou konštrukciou, ktorý by sa zrútil z takýchto príčin. Budova 7 pred zrútením horela sedem hodín, mrakodrap vo Philadelphii horel v roku 1991 až 18 hodín. V roku 2005 sa nezrútil ani horiaci mrakodrap v Madride, nepovolili ani horiace mrakodrapy v Spojených arabských emirátoch. Okolnosti zrútenia budovy 7 boli od začiatku podozrivé mnohým laikom, no oficiálnu verziu teraz vyvrátili aj odborníci. Podľa štúdie špičkových inžinierov z Aljašskej univerzity pád Budovy 7 nemohol za nijakých okolností spôsobiť požiar. Osud budovy hostiacej viacero zaujímavých nájomníkov – vrátane CIA, ministerstva obrany a tajnej služby – tak nateraz ostáva zahalený tajomstvom a jeden z najčudnejších aspektov udalostí jedenásteho septembra 2001 neprestane živiť teórie o tom, že je všetko inak, ako nám 16 rokov hovorili.