SVET PODĽA PUTINA

Séria rozhovorov s americkým novinárom odhaľuje nepoznanú tvár ruského prezidenta

Foto TASR/AP
Dátum 31.07.2017

Pre mnohých hrdina a spasiteľ svojho národa, pre ďalších superzloduch a intrigánsky cár s imperiálnymi ambíciami; takto čiernobielo sa na Vladimira Putina pozerá veľká časť svetovej verejnosti. Tým rozvážnejším je jasné, že človeka nemôže definovať len znôška stereotypov, či už negatívnych alebo pozitívnych, a že aj dlhoročný vodca najväčšej krajiny sveta je v prvom rade len človek. Americký filmár Oliver Stone sa preto rozhodol ukázať svetu časť Putinovej osobnosti, ktorú sa doteraz nepodarilo zachytiť nikomu. Stone sa s Putinom stretával od roku 2015 až do februára 2017. Z viac ako tridsať hodín rozhovorov sa mu podarilo vytvoriť štvordielnu mozaiku pohľadov, názorov a priznaní jedného z najvýznamnejších hráčov na politickej šachovnici 21. storočia.

Neprežil by nikto

Stone má s exkluzívnymi rozhovormi svoje skúsenosti. Jeho stretnutia s Fidelom Castrom či Hugom Chávezom si vyslúžili veľkú publicitu. Aj na Putina použil svoju klasickú stratégiu – kládol otázky na telo, no nesnažil sa agresívne argumentovať. Nechal prezidenta hovoriť a dúfal, že sa otvorí. A introvert Putin, známy svojím lakonickým vyjadrovaním, v mnohých prípadoch jednou vetou povedal viac ako žoviálny Trump za desať minút. Dvaja najmocnejší muži sveta by azda už ani nemohli byť rozdielnejší, no ako vyplýva z ich vyjadrení, napriek tomu sa rešpektujú. Keď sa Stone Putina spýtal, či by Spojené štáty vo vojne proti Rusku vyhrali, odpovedal jednoducho: „Takú vojnu by neprežil nikto.“ Diskutovali aj na tému Severoatlantickej aliancie, ktorej existencia je podľa Putina vo svete po páde bipolarity neopodstatnená, ba práve naopak, NATO potrebuje Rusko ako umelého nepriateľa, prostredníctvom ktorého môže ospravedlniť svoju existenciu. Ruský prezident vraj počas svojho prvého volebného obdobia navrhol Clintonovi vstup Ruska do NATO. Rozmiestňovanie protiraketových základní v Strednej Európe zas Putin prirovnal ku karibskej kríze, keďže podľa neho bytostne ohrozujú Rusko. Môžu byť podľa jeho slov bleskovo premenené na základne útočného charakteru, preto je Ruská federácia nútená zavádzať odvetné opatrenia.

Terorizmus ako americký produkt

Rozhovory sa dotkli aj vojny v Čečensku. Najmä počas druhej čečenskej vojny podľa Putina Spojené štáty podporovali separatistov a teroristov politicky i finančne. Keď sa na to sťažoval Američanom, zo CIA mu vraj prišiel list, v ktorom sa písalo, že „majú právo udržiavať vzťahy s predstaviteľmi opozície a budú tak robiť naďalej“. Ruský prezident podobnú politiku označuje za krátkozrakú a USA sa rovnakej chyby dopustili viackrát, na čo aj doplatili napríklad aj v podobe útokov z 11. septembra 2001. „Al-Káida nie je výsledkom našich aktivít. Je výsledkom aktivít našich amerických priateľov. Všetko sa to začalo v časoch sovietskej intervencie v Afganistane, keď americké bezpečnostné služby podporovali rôzne hnutia islamských fundamentalistov v boji proti sovietskej armáde,“ konštatoval Putin.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.