SVET PODĽA PUTINA 1

Séria rozhovorov s americkým novinárom odhaľuje nepoznanú tvár ruského prezidenta

Foto TASR/AP
Dátum 31.07.2017

Pre mnohých hrdina a spasiteľ svojho národa, pre ďalších superzloduch a intrigánsky cár s imperiálnymi ambíciami; takto čiernobielo sa na Vladimira Putina pozerá veľká časť svetovej verejnosti. Tým rozvážnejším je jasné, že človeka nemôže definovať len znôška stereotypov, či už negatívnych alebo pozitívnych, a že aj dlhoročný vodca najväčšej krajiny sveta je v prvom rade len človek. Americký filmár Oliver Stone sa preto rozhodol ukázať svetu časť Putinovej osobnosti, ktorú sa doteraz nepodarilo zachytiť nikomu. Stone sa s Putinom stretával od roku 2015 až do februára 2017. Z viac ako tridsať hodín rozhovorov sa mu podarilo vytvoriť štvordielnu mozaiku pohľadov, názorov a priznaní jedného z najvýznamnejších hráčov na politickej šachovnici 21. storočia.

Neprežil by nikto

Stone má s exkluzívnymi rozhovormi svoje skúsenosti. Jeho stretnutia s Fidelom Castrom či Hugom Chávezom si vyslúžili veľkú publicitu. Aj na Putina použil svoju klasickú stratégiu – kládol otázky na telo, no nesnažil sa agresívne argumentovať. Nechal prezidenta hovoriť a dúfal, že sa otvorí. A introvert Putin, známy svojím lakonickým vyjadrovaním, v mnohých prípadoch jednou vetou povedal viac ako žoviálny Trump za desať minút. Dvaja najmocnejší muži sveta by azda už ani nemohli byť rozdielnejší, no ako vyplýva z ich vyjadrení, napriek tomu sa rešpektujú.

Introvert Putin, známy svojím lakonickým vyjadrovaním, v mnohých prípadoch jednou vetou povedal viac ako žoviálny Trump za desať minút.

Keď sa Stone Putina spýtal, či by Spojené štáty vo vojne proti Rusku vyhrali, odpovedal jednoducho: „Takú vojnu by neprežil nikto.“ Diskutovali aj na tému Severoatlantickej aliancie, ktorej existencia je podľa Putina vo svete po páde bipolarity neopodstatnená, ba práve naopak, NATO potrebuje Rusko ako umelého nepriateľa, prostredníctvom ktorého môže ospravedlniť svoju existenciu. Ruský prezident vraj počas svojho prvého volebného obdobia navrhol Clintonovi vstup Ruska do NATO. Rozmiestňovanie protiraketových základní v Strednej Európe zas Putin prirovnal ku karibskej kríze, keďže podľa neho bytostne ohrozujú Rusko. Môžu byť podľa jeho slov bleskovo premenené na základne útočného charakteru, preto je Ruská federácia nútená zavádzať odvetné opatrenia.

Terorizmus ako americký produkt

Rozhovory sa dotkli aj vojny v Čečensku. Najmä počas druhej čečenskej vojny podľa Putina Spojené štáty podporovali separatistov a teroristov politicky i finančne. Keď sa na to sťažoval Američanom, zo CIA mu vraj prišiel list, v ktorom sa písalo, že „majú právo udržiavať vzťahy s predstaviteľmi opozície a budú tak robiť naďalej“. Ruský prezident podobnú politiku označuje za krátkozrakú a USA sa rovnakej chyby dopustili viackrát, na čo aj doplatili napríklad aj v podobe útokov z 11. septembra 2001. „Al-Káida nie je výsledkom našich aktivít. Je výsledkom aktivít našich amerických priateľov.

Existencia Severoatlantickej aliancie je podľa Putina vo svete po páde bipolarity neopodstatnená, ba práve naopak, NATO potrebuje Rusko ako umelého nepriateľa, prostredníctvom ktorého môže ospravedlniť svoju existenciu.

Všetko sa to začalo v časoch sovietskej intervencie v Afganistane, keď americké bezpečnostné služby podporovali rôzne hnutia islamských fundamentalistov v boji proti sovietskej armáde,“ konštatoval Putin. „Vždy to dopadne takto, mali si toho byť vedomí, je to ich chyba,“ preniesol vysvetľujúc, že Spojené štáty stvorili tak Bin Ládina, ako aj al-Káidu. Aj v eskalácii napätia medzi Ruskom a USA vidí chybu a politikárčenie, ktorého by sa nemal dopustiť nijaký rozumný štátnik, mysliaci na dlhodobú budúcnosť, nielen na svoje ďalšie zvolenie. „Myslím si, že takáto politika je chybná, pretože podobné chápanie vzťahov s Ruskom nie je zamerané na budúcnosť. Ľudia, ktorí takto myslia, nevidia budúcnosť vzdialenú 20 – 50 rokov.“ Senátora Johna McCaina, ktorý je v USA maskotom protiruskej rétoriky, si zas váži pre jeho patriotizmus, no je to človek žijúci vo svete včerajška, lipnúci na starých nezhodách, a teda brániaci spoločnému riešeniu výziev ako terorizmus, otázky životného prostredia či chudoba vo svete. Jeho slepú militantnú rétoriku prirovnal k rímskemu senátorovi Marcovi Porciovi Catovi staršiemu, ktorý každý svoj prejav zakončoval zvolaním „Kartágo musí byť zničené!“

Rozporuplné reakcie

Reč, samozrejme, padla aj na Ukrajinu a pripojenie Krymu k Rusku. Stone sa však Vladimira Putina nepýtal len na geopolitiku. Prezident rozprával o svojej rodine. O rodičoch; o vojenskej službe svojho otca, ktorý bojoval v druhej svetovej vojne, o svojom vzťahu k vnúčatám, na ktoré si nevie nájsť toľko času, koľko by chcel, o svojom dospievaní v Petrohrade, kariére v KGB, začiatku politickej kariéry, názoroch na Borisa Jeľcina a o mnohých ďalších témach. V americkom origináli sa séria dokumentov nazývala jednoducho Putin interviews, no český preklad Svet podľa Putina je asi priliehavejší.

Dialóg medzi Západom a Ruskom je potrebný, ak sa chceme vyhnúť novej studenej vojne, keď o sebe budú obe strany informovať čisto v intenciách propagandy.

Stone sa netajil tým, že chce najmä americkému publiku ukázať to, čo nikdy predtým nepočuli. Nechať Putina predostrieť svoju víziu a argumenty v kontraste s protiruským ošiaľom, ktorý posledné roky ovláda americký mediálny priestor. V domovine sa na Stonea za tento prístup zniesla vlna kritiky od médií aj politikov. Mnohí mu vyčítali, že s Putinom zaobchádzal v rukavičkách a mal ho viac konfrontovať. On si však za svojou prácou stojí a kritikom odkazuje: „V rukavičkách či bez nich, pravda je, že vidí veci zo svojho uhla pohľadu. Ja som tam bol, aby som si jeho pohľad na svet vypočul, nie aby som ho zmenil.“ Mnohým takéto vysvetlenie nestačí a Stonea sa snažia vykresliť ako Putinovho propagandistu. Nezdá sa, že by si z podobných obvinení robil ťažkú hlavu; na takýto prístup si napokon mohla zvyknúť každá osobnosť, ktorá v posledných rokoch neprezentuje Putinovo Rusko ako démonickú ríšu zla. Oliver Stone opakuje, že sa dá veľa vyčítať nielen z toho, čo Putin hovorí, ale aj z reči jeho tela. A že dialóg medzi Západom a Ruskom je potrebný, ak sa chceme vyhnúť novej studenej vojne, keď o sebe budú obe strany informovať čisto v intenciách propagandy.