SÝRSKY BOLEHLAV

Porušenie medzinárodného práva je pre Washington typické pri riešení bezpečnostných problémov vo svete

Foto redakcia
Dátum 27.04.2017

Po náznakoch mierneho zlepšenia koncom minulého roka sa sýrsky konflikt, predstavujúci najzložitejší bezpečnostný problém súčasnosti, znovu zhoršil. Prekvapujúci útok Spojených štátov raketami Tomahawk na základňu sýrskeho letectva Šajrát v provincii Homs, odkiaľ vraj vyleteli lietadlá, ktoré údajne 4. apríla zaútočili chemickými zbraňami na Chán Šajchún, pochoval nádeje na pokrok pri jeho riešení.

Tasenie koltov

Washington týmto útokom na Sýriu nadviazal na barbarskú líniu trestania „zlých“, ktorú začal bombardovaním „malej“ Juhoslávie v marci 1999. Prezident Donald Trump prekročil svoj Rubikon ešte pred povestnými sto dňami vlády, ktoré sa obrazne mediálno-politicky dávajú novej moci do vienka na ukázanie jej tváre. Rýchlosťou i protiprávnosťou akcie prekonal aj svojich agresívnych predchodcov Georgea Busha ml. a Baracka Obamu.

Na útoku vidieť nielen pokračujúcu iracionálnosť, ale aj stratu nápaditosti v politike USA v Sýrii – vojensky zopakovali vlastne len ruský príklad z jesene 2015. Podstatný rozdiel je však v tom, že akcia USA znamená ďalšie porušenie medzinárodného práva, ktoré je neoddeliteľným znakom konania Washingtonu pri „riešení“ problémov bezpečnosti vo svete v posledných 20 rokoch.

V prvom rade to je prejav arogantnosti a kovbojsky rýchleho tasenia koltov. Skončili sa naivné predstavy, že od roku 2017 nastane vo Washingtone zmena a začne sa niečo iné, než bola spupná neokonzervatívna politická línia od čias prezidenta Ronalda Reagana v 80. rokoch minulého storočia, ktorá sa neskôr preplietla s krutou ekonómiou neoliberálnych globalistov.

Ak by sa aj Spojené štáty akokoľvek silne domnievali (vymysleným argumentom aj v tomto prípade okrem nich a ich lokajských spojencov však už nik neverí), že chemické zbrane skutočne použil Asadov režim, nesmú zobrať právo do vlastných rúk. Vyžadovať zásah – ale ani vtedy nie sami ho trestať – môžu až vtedy, ak sa útok v základných obrysoch vyšetrí a vinník je usvedčený. Unáhlenosť, ktorú predviedli, dokazuje, že im nejde o riešenie sýrskeho problému, ale len o snahu teatrálne, bez ohľadu na výsledok a následky, posilniť svoju upadajúcu pozíciu v regióne a vytvoriť tam čo najviac chaosu.

Bannon cez palubu

Zdôvodňovanie útoku pripomína slaboduché opakovanie známej frašky o nevyhnutnosti zaútočiť na Irak v roku 2003. Nijaké „dôkazy“ sa však vtedy nenašli a potom sa dodatočne hľadali dôvody akcie. Tá sa v USA a i v ďalších spojeneckých štátoch, napríklad vo Veľkej Británii, v súčasnosti považuje už za chybu.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.