TREŤOSEKTOROVÁ MAFIA

Je ťažké určiť, kam až siaha vplyv mimovládnych organizácií

Foto redakcia
Dátum 27.04.2017

Poznáme ich pod rôznymi synonymami a eufemizmami zachytávajúcimi rozličné významové odtienky, no vo všeobecnosti vieme, koho máme na mysli, nech už spomenieme think thank, neziskovku, nadáciu alebo iné entity, trocha nepresne známe pod všeobjímajúcim pojmom tretí sektor. Pôsobia vo všemožných oblastiach života spoločnosti a ich deklarované ciele sa v jednotlivých prípadoch prirodzene líšia, no jedna idea ich všetky spája. Úlohou mimovládnych organizácií by malo byť kontrolovať štátnu moc. Kontrolovať v zmysle monitorovať a preverovať. Niekedy sa však zdá, akoby si sloveso kontrolovať vysvetľovali v zmysle „mať pod kontrolou“, teda ovládať.

Vzájomná legitimizácia

Je namieste spýtať sa, koho záujmy zastupujú tieto organizácie často fungujúce ako lobistické platformy, nátlakové skupiny alebo skladiská minulých a budúcich politických či úradníckych kádrov. Veď aj bývalá premiérka Radičová pôsobila ako predsedníčka správnej rady sorosovskej Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS), ďalší bývalý premiér Dzurinda momentálne pôsobí v think tanku. Samozrejme, nie je mimovládka ako mimovládka. Mnohé sa zaoberajú svojimi partikulárnymi cieľmi bez akýchkoľvek politických konotácií. Tie, čo sa sústredia na vyslovene terénnu prácu s merateľnými výsledkami, toho aj zvyčajne urobia pre spoločnosť najviac. Keď sa však posunieme do sféry think tankov a organizácií snažiacich sa pomocou sociálneho inžinierstva navodiť celospoločenskú zmenu alebo ovplyvniť zmýšľanie verejnosti, vstupujeme do čudesného sveta tuctov známych liberálnych mimovládok. Práve tie najčastejšie fungujú ako kádrové základne paralelných nevolených elít, ktorých vplyv je konštantný bez ohľadu na to, kto je zrovna pri moci. Často sú navzájom personálne prepojené a chvíľami sa zdá, že niektoré mimovládky vystupujú ako samostatné entity len preto, aby zakryli, kam až siahajú chápadlá Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá s obľubou (spolu)zakladá a dotuje stále nové nominálne samostatné projekty. Tie sa potom na seba navzájom odkazujú a vzájomne sa legitimizujú, aby si zvýšili svoju spoločenskú vážnosť, v čom im asistujú aj mainstreamové médiá.

Agenti cudzieho vplyvu

Tým, že podobných organizácií existuje také množstvo, sa dá len ťažko určiť, koľko peňazí do nich priteká zo zahraničia, no veľmi často dostávajú financie z USA a štruktúr EÚ. Je prirodzené byť skeptický a pýtať sa, nakoľko zahraniční donori podporujú naše mimovládky, aby Slovensku pomohli a nakoľko sa cez ne snažia len projektovať svoj vplyv. Aj keď je pravdepodobné, že v očiach treťosektorových brigádnikov sa tieto dve kategórie ničím nelíšia. Mnohé mimovládne organizácie sa totiž netaja tým, že ich cieľom je dosiahnuť, aby bolo Slovensko servilné nadnárodným štruktúram.

Chvíľami sa zdá, že niektoré mimovládky vystupujú ako samostatné entity len preto, aby zakryli, kam až siahajú chápadlá Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá s obľubou (spolu)zakladá a dotuje stále nové nominálne samostatné projekty.

Takýto prístup reprezentuje napríklad mimovládka GLOBSEC Policy Institute a jej najnovšia štúdia, za ktorou stojí hlavne bývalý expert ministerstva vnútra Daniel Milo. Okrem iného sa v nej píše, že veľkým problémom Slovenska je „transakčný a oportunistický prístup k EÚ a NATO do značnej miery zdieľaný politickými elitami aj verejnosťou, pretrvávajúce silné energetické väzby s Ruskom a naivita politických elít voči geopolitickým cieľom Kremľa v strednej Európe“. Z tohto sa dajú vyrozumieť dve skutočnosti. Po prvé, záujmom autorov textu nie je, aby Slovensko vyťažilo zo svojho členstva v euroatlantických štruktúrach maximum a v principiálnych otázkach si vedelo stáť za svojím, ale aby bolo poslušným vazalom. Po druhé, jazyk štúdie napovedá, že je adresovaná ani nie tak slovenskej verejnosti – s ktorou sa operuje iba ako s jednou z premenných – ale práve zahraničným štruktúram. Tým pomocou podobných publikácií naši mimovládkari poslušne hlásia, aká je situácia na Slovensku, kde sa hrajú na zástupcov „občianskej spoločnosti“, pričom v skutočnosti zastupujú záujmy svojich zahraničných chlebodarcov. Ďalej je ironické, ako je vraj cieľom tejto štúdie analyzovať „podvratné zahraničné vplyvy“, pod čím majú autori na mysli výsostne Rusko a jeho imaginárnu propagandistickú mašinériu. Že majú sami plné vrecká dotácií zo zahraničia a v štúdii si otvorene kladú za cieľ zmeniť verejnú mienku, to už prozápadným analytikom nepríde vôbec čudné.

Zaujímavé súvislosti

Alternatívne médiá a mnohé osobnosti videli Sorosove prsty napríklad aj v protikorupčnom pochode. Na pozadí rušenia Mečiarových amnestií sa viacerí vrátane Jána Cupera vyjadrili, že protikorupčný pochod môže byť zámienkou na odštartovanie slovenskej obdoby farebných revolúcií. Reakcia tretieho sektora a spriaznených médií bola okamžitá. Do krvi bránili myšlienku, že plánovaný pochod je absolútne nezávislý. Tu sa ukazuje ďalšia črta liberálnych treťosektorových bojovníkov – nachádzať krkolomné súvislosti a poukazovať na ne v prípadoch, v ktorých im to vyhovuje, a na druhej strane odmietať vidieť súvislosti tam, kde preukázateľne sú a akúkoľvek polemiku potom označovať za propagandu a dezinformácie. Protikorupčný pochod bol verejnosti predstavovaný ako spontánna akcia obyčajných uvedomelých študentov, no neodškriepiteľné fakty vrhajú na tento marketingový imidž pochybnosti. Jeho organizátorka Karolína Farská je členkou jednej z mnohých mimovládok so sorosovským pozadím, konkrétne Slovenskej debatnej asociácie. Jej niekdajším riaditeľom bol súčasný poslanec za SaS Martin Poliačik a samotná SDA vznikla na báze debatného programu Nadácie otvorenej spoločnosti a dodnes je napojená na národný program NOS i sieťový debatný program pri Inštitúte otvorenej spoločnosti v New Yorku. Na stránke SDA nájdete Poliačika stále medzi akreditovanými rozhodcami spolu s ďalším dlhoročným členom SDA Martinom Dubécim z Progresívneho Slovenska. To len na margo poznámky, že mimovládky často fungujú ako skladiská kádrov a tie v neskorších pozíciách presadzujú ideológiu, s ktorou sa stotožnili vo svojom treťosektorovom inkubátore. Na blogu Pravdy sa zas objavila fotka druhého organizátora pochodu s Igorom Matovičom. Ten poprel, že by mladíka poznal.

Chabá obhajoba

Veľavravná je aj skutočnosť, ako ostro reagovali niektoré mimovládky na obvinenia, že organizátori pochodu môžu mať skryté motívy. Najhlasnejšie protestoval blog na Denníku N s názvom Dezinformácie Hoaxy Propaganda. Jeho charakteristika znie: „Tento blog je spoločným výstupom aktivít Juraja Smatanu, kolektívu spolupracovníkov z facebookovej stránky Dezinformácie – Hoaxy – Propaganda a GLOBSEC Policy Institute.“ Nezaujatosť protikorupčného pochodu teda hájila platforma globalistickej mimovládky spolu s asistentom Matovičovho poslanca Budaja.

Zahraničným štruktúram pomocou podobných publikácií naši mimovládkari poslušne hlásia, aká je situácia na Slovensku, kde sa hrajú na zástupcov „občianskej spoločnosti“, pričom v skutočnosti zastupujú záujmy svojich zahraničných chlebodarcov.

Zmohli sa však len na sériu argumentum ad hominem, keďže všetky podozrenia označili za bohapusté dezinformácie, no vo všeobecnosti si nedali námahu tvrdenia racionálne vyvrátiť. Napríklad sa im nepáčilo, že Ján Cuper označil treťosektorového veterána a bývalého ministra zahraničných vecí Pavla Demeša za „Sorosovho človeka, oranžového revolucionára a organizátora štátnych prevratov“. Neuviedli však nijakú skutočnosť, ktorá by nás mala presvedčiť o opaku. Aj kanadský novinár Mark MacKinnon pritom vo svojej knihe Nová studená vojna píše o Pavlovi Demešovi v rovnakom duchu, napríklad sa zmieňuje, že Demeš „cestoval s podporou amerických mimovládok do Srbska, Bieloruska a na Ukrajinu, kde trénoval opozičné hnutia“. Je známe, že v Srbsku koordinoval napríklad propagandistickú kampaň za zvrhnutie Slobodana Miloševiča. Demeš je nespochybniteľný exportér globalistického revolučného know-how a nemáme dôvod predpokladať, že so svojou kariérou proamerického Che Guevaru skončil. Zúčastnil sa tiež na tzv. antifašistickej mobilizácii, kde sa to hemžilo protislovenskými transparentmi, open borders heslami a inou globalistickou rétorikou.

Gagot trafených husí

Na zmienenom blogu Smatanu a GLOBSEC-u je pritom ironická ešte jedna vec. Na jeho konci si prečítate: „Vytvorenie tohto monitora bolo podporené National Endowment for Democracy,“ skrátene NED. Čo to vlastne znamená? NED je neziskovka fungujúca z financií alokovaných americkým kongresom. Ľudia, ktorí sú priam posadnutí konšpirovaním na tému ruskej propagandy, tak teda neskrývane činia za vreckové od kongresu USA. Inak povedané, tí, čo niekoho neprestajne obviňujú zo šírenia dezinformácií a propagandy v záujme cudzej mocnosti, sa sami podieľajú na tvorbe tendenčných propagandistických pamfletov financovaných cudzou mocnosťou. Ich zarytá obhajoba údajne spontánneho protikorupčného pochodu je jeho kredibilite teda skôr na škodu ako na úžitok. Treba poznamenať, že v roku 2015 bola v súlade so zákonom proti zahraničným agentom činnosť NED v Rusku zastavená, keďže ide o organizáciu s politickými cieľmi, financovanú zo zahraničia. Čo sa týka Slovenska, myslím si, že ak sa aj agenti zahraničných záujmov zrovna nechystajú organizovať slovenský majdan, minimálne chcú mať pod kontrolou všetky protesty a aktivity občianskej spoločnosti, aby mohli zaručiť, že ich výsledok nijako neohrozí ich postavenie. Nemyslím si, že by bolo z ich strany nevyhnutné urýchlene organizovať revolúciu. Treťosektorová chobotnica totiž drží spoločenský diskurz pevne vo svojich chápadlách.

 

MALA BY PODĽA VÁS SLOVENSKÁ REPUBLIKA PODĽA VZORU IZRAELA A RUSKEJ FEDERÁCIE PRIJAŤ ZÁKON NA OBMEDZENIE ČINNOSTI MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ, FINANCOVANÝCH ZO ZAHRANIČIA A POKÚŠAJÚCICH SA O POLITICKÚ DESTABILIZÁCIU V DANEJ KRAJINE? 

Andrej Danko
predseda NR SR a predseda SNS

Neodpovedal.

Štefan Harabin
sudca Najvyššieho súdu SR

Mimovládne organizácie financované zo zahraničia sú špionážnymi rezidenciami cudzích štátov, ktoré rozkladajú našu republiku plazivým spôsobom. Bez toho, aby sme hľadali vzor v Izraeli, alebo v Rusku v právnom štáte, za ktorý sa v zmysle Ústavy považuje aj Slovensko,nesmú mať miesto.

Ján Podmanický
poslanec NR SR (Smer-SD), starosta Starej Bystrice

Ak neziskovky tlačia na verejný sektor, aby bol transparentný, nemali by sa ani oni báť zverejňovať údaje o svojom financovaní a o nakladaní s financiami. Zvlášť vtedy, ak získavajú financie od verejného sektora, a to bez ohľadu na to, či od domáceho alebo od zahraničného.

Marian Kotleba
poslanec NR SR, predseda ĽS Naše Slovensko

Je viac ako nevyhnutné, aby v rámci udržania stability našej spoločnosti aj SR podnikla patričné kroky v dohľade nad činnosťou, fungovaním, ale najmä financovaním mimovládok pôsobiacich na území Slovenska. Z tohto dôvodu sme v parlamente predložili návrh novely Zákona o neziskových organizáciách, ktorá má za úlohu odhaliť mimovládky financované zo zahraničia a označiť ich termínom „zahraničný agent“. Vďaka tomuto označeniu by bolo všetkým občanom SR na prvý pohľad jasné, koho záujmy táto mimovládka presadzuje. V rámci parlamentnej debaty, ktorá sa po predložení nášho návrhu na zmenu uvedeného zákona rozpútala, sa aj niektorí z poslancov (prevažne za stranu SaS) sami označili za zahraničných agentov, čím len potvrdili, že do parlamentu rozhodne neprišli brániť záujmy občanov Slovenska.

Prof. Štefan Hrušovský
člen občianskeho združenia Rastic

Vývoj udalostí v Európe aj Slovenskej republike nesie vysoké riziko politickej destabilizácie. Vznikajú nebývalé aktivity v prospech národa, súčasne sa však znásobujú útoky na našu spoločnosť, konštatujeme rozklad rodiny v mene morálky, rozklad zákonnosti v mene práva či cudziu militarizáciu v mene mieru. Táto hybridná stratégia presadzovania cudzích záujmov poškodzuje našu podstatu, našu existenciu. Slovenská spoločnosť musí siahnuť veľmi hlboko do svojich ľudských, mravných a kultúrnych rezerv, aby v nových podmienkach bezpečne prežívala. Musia nastať zmeny v mediálnom priestore, v spoločenskom a politickom živote. Mimovládne organizácie majú opodstatnenie, iba ak presadzujú záujmy Slovenska, preto je namieste určiť účinný legislatívny rámec ich aktivít.

Roman Stopka
predseda PSN

Ani vzor netreba. To je povinná sebaobrana. Väčšina MO-čiek zanecháva po sebe stopy usvedčujúce ich z centrálneho riadenia na prospech globalizácie. Pod kamuflážou demokracie, ľudských práv a iných významných hodnôt väčšina z nich pôsobí ako súčasť celosvetového nástroja na podrývanie funkcie národného štátu smerujúceho inam, než určujú opraty dedičných globalistov. Ich bežný pracovný prostriedok je nátlak, polopravdy, deformovanie práva, zneužívanie ľudských hodnôt, zadrapovanie sa tam, kde sa im hodí, vyrobiť slona z komára a sú účinné úmerne ich medzinárodným väzbám. Štát, ktorý im dáva priestor, chová zlo. Pôsobia spolu s ich bankami i masmédiami ako súčasť komplexného nátlaku na domácu politickú scénu. V ich službách sú dobre platení domáci prospechári, ochotní zapredať svoj národ. Postupujú tendenčne proti všetkému, čo posilňuje autoritu a rozvoj národného štátu. V našom oku nájdu smietku, vo vlastnom brvno zaprú.