TURZOVSKÁ DOHODA

Magické osmičky (4)

Foto ARCHÍV
Dátum 28.06.2018

Rok 1608 bol rokom posilnenia postavenia Slovákov a slovenčiny. Slovensko bolo v tom čase už štyri roky pustošené protihabsburskými bojovníkmi. Keď na Tri krále 1604 cisársky veliteľ, Talian Barbiano di Belgioso odobral košický Dóm protestantom, začala sa rekatolizácia. S vytaseným mečom reagoval na ňu Štefan Bočkaj a začala sa séria povstaní, ku ktorým sa pridávala najmä kalvínska, po maďarsky hovoriaca šľachta za podpory Osmanskej ríše. Bojovalo sa proti katolíckym Habsburgovcom. Roku 1605 odovzdal v Pešti veľkovezír kráľovskú korunu Bočkajovi, a ten už v tom roku podpálil Turzovo sídlo v Bytči a vyraboval hroby jeho predkov.

Prečo? Nekatolík Juraj Turzo (7. decembra 1609 zvolený za uhorského palatína) sa totiž nepridal k Bočkajovi, ostal na strane katolíckej Viedne. Turzovi prekážalo Bočkajovo spojenectvo s Turkami, ktoré ich fakticky udržiavalo v Uhorsku a umožňovalo im drancovanie. Turzo nechcel, aby Uhorsko s Turkami smerovalo „do Ázie“, chcel, aby s Habsburgovcami smerovalo „na západ“. Večná otázka zo stredu Európy: Východ a či Západ?

Revolta v Krupine

Ako palatín prispel Turzo k udržaniu pokoja i mieru s Turkami. Zvolal do Žiliny na koniec marca 1610 synodu, ktorá v konečnom dôsledku pozdvihla slovenskú národnú prestíž. Pod jeho vedením tu vznikla slovenská evanjelická cirkev. Jeho sídlo Bytča patrila vtedy k významným kultúrnym strediskám Európy. Tu zriadil evanjelické gymnázium. Jeho najbližší spolupracovníci, ako i poradcovia, boli prevažne zemania slovenského pôvodu a po slovensky sa viedla aj správa jeho panstiev. Sám vo svojich listoch používal termín „naša slovenská nácia“, ktorý sa vo forme „natio slavica“ objavil po roku 1606 vo viacerých snemových uzneseniach.

V roku 1608 prijíma uhorský snem zákonný článok XIII., v ktorom sa nariaďuje, „aby sa vo všetkých slobodných mestách bez rozdielu národov volili najprv richtári a potom radcovia a aj iné akékoľvek hodnosti bez ohľadu na náboženstvo v meste bývajúcich Maďari, Nemci a Slováci zároveň a striedavo“. Národnostný zákon, doplnený v roku 1609, pomenovaný Nationalis transactis turzoniana (Turzovský národnostný zákon), posilnil slovenčinu.

Ale aj vtedy, po roku 1608 rovnako ako po roku 868, len čo sa slovenčina posilnila, mešťania v Krupine, Banskej Bystrici, ale aj inde, cítiaci sa Nemcami, legislatívu nerešpektovali. A začali sa spory, ktoré sa čoskoro preniesli aj na cirkevnú pôdu: krupinskí Slováci sa obrátili na Turza a obvinili Nemcov z porušovania zákona: „Takú česť máme pred Nemcami, že hovoria... ak Nemec visí do tretieho dňa na šibenici, môže vstať a ešte vždy je viac hoden ako sto Slovákov.“

Nespokojnosť slovenského meštianstva v Krupine prepukla v revoltu, čo nemecký patriciát využil na kruté zúčtovanie. Slovenského kazateľa Daniela Cabana dali zákerne uškrtiť a kat jeho mŕtvolu, vyzlečenú donaha, rozvážal na káre po meste. Jána Lacu, sťali mečom na námestí, Martin Greguš pred popravou utiekol a v zúfalstve skočil z mestského múru. Mnohých slovenských mešťanov vyhnali vtedy z mesta... Slovenčina je hodná obety.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.