UKRAJINSKÉ PREKONÁVANIE BIEDY

Médiá o skutočnom živote za našimi východnými hranicami nehovoria nič

Foto MARTIN LACKO
Dátum 29.09.2016

Susedná Ukrajina je pre našinca stále málo známa. Médiá ju spomínajú len v súvislosti oranžovou revolúciou či majdanom, o skutočnom živote za našimi východnými hranicami však zvyčajne nehovoria nič.

Osobitný poklad predstavuje pre záujemcov o dejiny druhej svetovej vojny. Tu sa rozhodovalo o jej výsledku, názvy mnohých obcí a miest sa stali historickými pojmami. Po ukrajinskej zemi pochodovali desaťtisíce Slovákov a mnohí tu aj našli svoje hroby. Podobne ako Ukrajinci v slovenskej zemi, hoci tí v nepomerne väčšom množstve.

Práve toto duchovné puto medzi Slovákmi a Ukrajincami priviedlo skupinku historikov v lete 2011 na výpravu po stopách našich vojakov na Ukrajine. Mal som tú česť byť jej členom. Autom sme vtedy prešli vyše päťtisíc kilometrov. Cez Karpaty, Kyjev a Charkovskú oblasť na Krym, ktorý sme prebrázdili, späť cez južnú Ukrajinu a Moldavsko. Zhruba tak, ako vojaci v rokoch 1941 – 1944. Do júla 2016 sme na Ukrajinu prišli ešte párkrát. A nadobudli isté skúsenosti...

Cestou–necestou

Už na pohľad je Ukrajina čistejšia než Slovensko. Kým naši občania si spravia divoké skládky hockde, tam sme ich nevideli. Je tu oveľa menej agresívnej reklamy, takže človek sa aj po tejto stránke cíti príjemnejšie. Najväčší šok pre Slováka, resp. Stredoeurópana sú však cesty. Európske kritériá znesie azda len jediná cesta, diaľnica z Užhorodu na Ľvov a Kyjev. Ani to však nie je skutočná diaľnica. Bežne povedľa nej totiž stretnete cyklistov. Miestami ju pretínajú zebry, po ktorých prechádzajú dedinčania, i babka s kozou.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej alebo elektronickej verzii Extra plus.
http://www.extraplus.sk/clanok/nedajme-sa-umlcat

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria